Koncerty, divadlá, prednášky. V roku 1919 Ružomberčania nevedeli, z čoho si skôr vybrať

Pred storočím sa v meste uskutočnili stovky podujatí, akými boli divadelné predstavenia, koncerty, maškarné bály, besedy, tanečné zábavy i prednášky. Ružomberčania sa zabávali a spoločenský život prekvital.

V druhej polovici 19. storočia Ružomberok výrazne napredoval, prekvital aj spoločenský a kultúrny život. Bol to dôsledok nárastu počtu obyvateľov, pribudli priemyselné podniky, rozvíjal sa obchod i spolková činnosť. Ružomberok sa tak zaradil k významným centrám horného Uhorska.

Ďalší progres spomalili udalosti Veľkej vojny, ako sa dobovo nazývala prvá svetová vojna. Obyvateľstvo bolo po náročnom vojnovom konflikte značne zdecimované, a to aj napriek tomu, že front vojny sa k mestu ani nepriblížil. Avšak mnoho mladých mužov padlo v zákopoch vojnového besnenia.

Po roku 1918 nové pomery v novom štáte umožnili v meste ešte viac rozvinúť pestrý kultúrny život. Ľudia podujatia navštevovali v hojných zástupoch a neraz sa pre veľký záujem museli pripraviť aj reprízy. Fungoval aj premyslený systém propagácie, keď ružomberskí tlačiari vo veľkom produkovali plagáty. Tie neprinášali len informačnú hodnotu o podujatí, ale mnohé z nich boli aj výtvarne zaujímavé diela. Dnes majú dôležitú výpovednú hodnotu o živote v minulosti.

V meste existovalo viacero spolkov, ktoré sa výraznou mierou podieľali na rozvoji kultúry a na organizovaní pestrého programu, ktorý dokázal nielen zabávať, ale aj vzdelávať. Aktívni boli predovšetkým členovia Telocvičnej jednoty Sokol v Ružomberku, Občianskej besedy, príslušníci Remeselníckeho spolku, Katolíckeho kruhu, robotníci z textilky i mládežníci z mesta i blízkej Likavky. Pri organizovaní nezaháľali ani vojaci z kasárni a legionári.

Pestrý divadelný program

Jednou z prvých kultúrnych akcii v roku 1919 bolo uvedenie historickej drámy Jánošík. Už 9. februára ju predstavila ružomberská mládež. Po divadle nasledovala tanečná zábava a takto zvolený scenár sa pravidelne opakoval. Takmer všetky divadelné predstavenia alebo koncerty pokračovali vo forme tanečnej zábavy do hlbokej noci.

Predovšetkým počas obdobia fašiangov sa v meste okrem divadelných predstavení organizovali aj maškarné bály. Jeden z nich usporiadala remeselnícka mládež a bál bol spojený aj s kabaretnými predstaveniami.

Do Ružomberka prichádzali vystupovať aj divadelné súbory z okolia, išlo o ochotníkov predovšetkým z Turca. Prvé husle ale hrali domáci amatérski divadelníci z mesta i blízkeho okolia.

Už 2. marca mali Ružomberčania možnosť navštíviť divadelné predstavenie, ktoré zorganizovali mládežníci z Likavky. V máji zorganizoval zase Ružomberský remeselnícky spolok dve predstavenia. Prvým bola činohra Až lipa zakvitne od dramatika Ignáca Grebáča Orlova, druhým predstavením bola veselohra Františka Urbánka Pozvanie.

V kultúrnej oblasti sa aktivizovali aj robotníci z textilky v Rybárpoli. Tí taktiež pravidelne organizovali predovšetkým divadelné predstavenia, ktoré sa usporadúvali v priestoroch fabrického kasína.

Divadelné predstavenia organizovali aj fanúšikovia organizácie Sokol, ktorá tak ponúkala nielen športové, ale aj kultúrne vyžitie. No aktívni boli aj legionári, v nedeľu 3. augusta 1919 v priestoroch Občianskej besedy uviedli predstavenie Všetko za národ! od Jána Petroviča. Hra priblížila udalosti, keď na troskách Rakúsko-Uhorska vznikal nový štát.

Rozvoj športu

Letné mesiace umožňovali naplno rozvíjať aj športové podujatia. Prvé husle v tomto smere hrala Telocvičná jednota Sokol v Ružomberku. Už v polovici júla zorganizovali prvé verejné cvičenie v meste, ktoré ukončili zábavou pri hudbe.

Veľkým konkurentom sokolskej telovýchovnej organizácie, a to nielen v meste, ale v celom štáte, bola Telocvičná jednota Orol. V Ružomberku usporiadal spolok Orol len o tri týždne neskôr takmer identickú akciu nazvanú Prvé verejné cvičenie Orla na Slovensku. Zúčastnili sa ho aj členovia z Moravy a Čiech. Po fyzickom vypätí čakalo na účastníkov aj napojenie ducha, v priestoroch v Katolíckeho kruhu bol pre nich pripravený koncert.

Športový život mesta bol podobný tomu dnešnému, pretože prebiehal aj footballový zápas (match), v ktorom ružomberský športový klub Slávia privítal na vojenskom cvičebništi súpera z Vrútok. Podujatie malo úspech a už o tri týždne privítali v Ružomberku aj športovcov z Turčianskeho Sv. Martina.

Vystúpenia operetných hviezd

V priebehu mája a júna mala rozsiahle koncertné turné po Slovensku vtedy známa česká operná diva Oľga Borová Valoušková. Na doskách Národního divadla v Prahe vystupovala už od roku 1906, a po vzniku republiky propagovala na Slovensku významných českých skladateľov, akými boli Bedřich Smetana či Antonín Dvořák. V repertoári pražskej sólistky nechýbali ani slovenské ľudové piesne. V Ružomberku si ich mohli ľudia vypočuť v prvú júnovú sobotu. Plagát pozývajúci na podujatie predstavoval Oľgu Borová Valoušková ako „najlepšiu českú altistka, vynikajúcu predstaviteľku českého speváckeho umenia“.

Podobný koncert, tentokrát zorganizovaný v priestoroch katolíckeho kruhu, sa uskutočnil aj na začiatku októbra. Zazneli skladby spomenutých českých klasikov, ale aj slovenského skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktoré interpretoval organista z Ružomberského kostola sv. Ondreja, inak rodák z Čiech, Jozef Chládek. Ani po tomto koncerte nemohla chýbať tanečná zábava. Koncert mal taký úspech, že o tri dni neskôr ho museli zopakovať.

Október bol v Ružomberku mesiacom koncertov, v dvorane u Čavoju, v priestoroch využívaných Občianskou besedou, vystupoval aj huslista, skladateľ a pedagóg pražského konzervatória Jaroslav Kocián.

Pestrosť prednášok

Rozmanitosť podujatí v prvom roku existencie republiky dopĺňali aj besedy a prednášky s rozmanitými témami. Aktívnymi bolo viacero spolkov, ale napríklad aj profesori reálneho gymnázia. Tí počas apríla a mája usporiadali šesť prednášok popredných českých profesorov, odborníkov v astrológii, botanike, histórii i umení.

Cez leto bol od prednášok pokoj, no na jeseň usporiadala Občianska beseda v priestoroch kina Apolo dve prednášky učiteľky ručných prác a šitia Amálie Kožmínovej. Tú vyslala na Slovensko centrálna vláda v Prahe, aby tu viedla kurzy ručných prác určené slovenským dievčatám. Česká učiteľka mala v Ružomberku prednášky o ľudovom umení na Morave, v Čechách a na Slovensko. Súčasťou celej akcie bola aj výstava fotografií krojov a šiat, ktoré vyhotovila táto, vtedy veľmi známa, česká učiteľka.

Podujatí bolo skutočne veľa a neraz si vzájomne konkurovali. Predovšetkým počas sviatkov, akým bol aj 1. máj, organizovali viaceré spolky tanečné zábavy. Ružomberčania si teda mali z čoho vybrať.

Podujatia vzájomne súperili o diváka nielen počas sviatkov, ale aj v bežných dňoch. Napríklad v deň, keď mal Sokol verejné cvičenie, ľudia združení v prevažne katolíckom Orlovi i v Ružomberskom katolíckom kruhu organizovali pre veľký záujem reprízu divadelného predstavenia Lurdská pasáčka, čili Cesty Božie sú podivné.

Mohli si takúto parádu ľudia dovoliť?

Vstupné bolo takmer na všetky podujatia približne rovnaké. Na divadelné predstavenie sa do popredných radov platilo približne 5 korún, v strednej časti hľadiska bola cena 4 koruny a do posledných radoch sa platilo vstupné 3 koruny. Ak záujem prevyšoval miesta na sedenie organizátori mali pripravené aj miesta na státie, tie sa predávali približne za 2 koruny.

Aj vstupné na tanečné zábavy bolo vo výške 2 až 4 koruny, no platili ho len páni. Ceny na koncerty boli o poznanie drahšie, na tie organizované Sokolom v kine Apolo sa vyberalo vstupné do prvých radov v sume 10 korún.

Priemerný zárobok pracovníka v priemysle bol okolo 600 korún, úradník zarábal okolo tisícky a podobne bol na tom aj „četník“, ktorého plat sa pohyboval v rozmedzí 900 až 1 300 korún. Ako vidieť mnohí si pár korún na umenie a kultúr mohli bez problémov dovoliť.

Rok 1919 bol v Ružomberku na kultúrne predstavenie nesmierne bohatý a boli aj dni, keď bolo v jeden deň viacero vzájomne si konkurujúcich akcií. V porovnaní s dneškom to znie až neuveriteľne. Ľudia navštevovali predovšetkým podujatia tých organizácií a spolkov, ktorých boli členmi alebo s nimi sympatizovali. Týmto spôsobom sa vytvárali silné komunity a spoločnosť bola silne socializovaná.

V čase, keď nebola televízia, rozhlas ani internet si kultúrny program pripravovali Ružomberčania sami pre seba. Medzi účinkujúcimi tak nachádzame predovšetkým domácich, ktorí dokázali svojim spoluobčanom ponúknuť skutočne pestrý program, z ktorého by si dokázal vybrať aj dnešný človek.

Rastislav Molda
Autor je historik, pracuje v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

Foto – Archív Liptovského múzea v Ružomberku