V Galérii Ľ. Fullu sa v polovici decembra uskutočnil už 10. koncert na pamiatku Tomáša Munka a všetkých Židov deportovaných z Ružomberka.
Mená hudobných skladateľov Mariána Vargu, Bélu Bartóka, Vladimíra Godára, Ernesta Blocha a Arva Pärta netreba umeleckej verejnosti bližšie predstavovať.
Rovnako ako violončelistu Jozefa Luptáka, klaviristu Borisa Lenka, huslistov Mariána Svetlíka a Andreja Rumana a violistu Martina Rumana.
Takúto hudobnú kvalitu môžeme v Ružomberku zažiť len zriedkakedy. „Koncert na pamiatku Tomáša Munka a ostatných Židov deportovaných z Ružomberka patrí medzi naše najúspešnejšie hudobné podujatia,“ priznáva Matúš Bišťan z občianskeho združenia Simach Art, ktoré niekoľkokrát ročne organizuje koncerty súčasnej vážnej hudby pod názvom Hudba u Fullu.
„Nápad pripraviť takýto spomienkový koncert sa zrodil v roku 2008. Mám blízko k našim jezuitom, ktorý v tom čase začali viac žiť osudmi rodiny Munkovcov. Zároveň som sa spoznal s hudobným skladateľom Petrom Machajdíkom žijúcim v posledných rokoch v Ružomberku, ktorý mi dokorán otvoril dvere do sveta súčasnej vážnej hudby,“ spomína Bišťan.
Keďže od začiatku bolo cieľom „munkovského“ koncertu pritiahnuť poslucháčov nielen z kresťanského prostredia, vždy sa koná v nesakrálnych priestoroch. Či už to bola koncertná sieň v bývalej budove rektorátu Katolíckej univerzity, niekdajšia synagóga či galéria.
„Rovnako, ako Tomáš Munk v sebe spájal židovstvo a kresťanstvo, sme aj my chceli prepájať rôzne brehy. Preto sa teším, že na naše koncerty prichádzajú veriaci, aj neveriaci. Dvakrát sem dokonca zavítal aj bratislavský rabín Baruch Myers,“ oceňuje Matúš Bišťan, ktorý odhaľuje aj hlbší význam úspešných koncertov.
„Myslím, že ani my, Ružomberčania, sme sa stále celkom nevyrovnali s udalosťami spätými s existenciou slovenského štátu. Preto aj tieto podujatia majú napomôcť hlbšej reflexii,“ konštatuje Bišťan, podľa ktorého na koncerty prichádzajú aj potomkovia židovských rodín deportovaných z nášho mesta počas druhej svetovej vojny.
Takýto bol aj osud rodiny Munkovcov. Manželia František a Gizela a ich deti Tomáš a Juraj boli židovskou rodinou, ktorá konvertovala na katolicizmus. Tomáš dokonca vstúpil do rehole jezuitov.
„V polovici decembra 1944 bola celá rodina zadržaná, pre Tomáša si Nemci prišli priamo do ružomberského kláštora. Najskôr ich deportovali do Serede a následne do koncentračných táborov v Nemecku, kde zahynuli,“ opisuje tragické osudy Munkovcov Matúš Bišťan.
Od roku 2011 prebieha proces blahorečenia otca Františka Munka a jeho syna Tomáša. Ak bude úspešne zavŕšený, Munkovci sa stanú prvými Ružomberčanmi, ktorých katolícka cirkev vyhlási za blahoslavených.
Foto – Pavol Mičan
