Koledníci vyzbierajú na dolnom Liptove pre Afriku asi 30-tisíc eur

V ružomberskej synagóge otvorili jubilejný ročník koledovania Dobrej noviny. Najväčšia pravidelná dobrovoľnícka akcia na Slovensku má každoročne čoraz štedrejších podporovateľov dobročinných projektov v Afrike.

Koledovanie Dobrej noviny je súčasťou Vianočných sviatkov na Slovensku už štvrťstoročie. Aktuálny 25. ročník koledovania predstavili v troch slovenských mestách. Na východe v Prešove, na západe v Bratislave a na strednom Slovensku koledu Dobrej noviny otvorili v Ružomberku.

Dokumentárny film pri príležitosti jubilea

Súčasťou programu otvorenia najväčšej dobrovoľníckej akcie na Slovensku bolo krátko pred Vianocami v ružomberskej synagóge okrem diskusie pozvaných hostí aj premietanie nového dokumentárneho filmu. Ten vznikol ako poďakovanie k jubilejnému ročníku.

Koledníci vo filme Dobrá novina, šťastná hodina. Foto – Juraj Brezáni

„Rozmýšľali sme nad tým, akým spôsobom by sme mohli poďakovať všetkým koledníkom, zodpovedným osobám, sprevádzajúcim osobám, kňazom a všetkým podporovateľom Dobrej noviny. Povedali sme si, že by sme mohli natočiť dokument, ktorý o koledovaní prezradí viac,“ hovorí projektová manažérka Dobrej noviny a zároveň spoluautorka filmu Darina Maňurová.

Filmu dali názov Dobrá novina, šťastná hodina. „Film je o tom, ako koledníci koledujú, prečo to robia a aká je ich motivácia. V dokumente vystupuje napríklad aj biskup Dominic Kimengich z Kene, prostredníctvom ktorého Afričania ďakujú a vnímajú danú finančnú pomoc ako požehnanie,“ opisuje krátky dokumentárny film riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík.

Prišiel svedčiť o pomoci

Premiéru filmu si nenechal ujsť ani umelec z Kene, ktorému v minulosti Dobrá novina pomohla. „Ako mladý som v Keni študoval výtvarné umenie. Po získaní financií z peňazí Dobrej noviny som sa stal profesionálom a začal výtvarné umenie aj učiť,“ spomína si výtvarník Adam Masava, ktorý v súčasnosti vedie Akadémiu výtvarného umenia pre chudobných Afričanov v Keni.

Projektová manažérka Dobrej noviny Darina Maňurová (napravo) a vedľa nej umelec z Kene Adam Masava. Foto – Juraj Brezáni

„Adam žil ako dieťa v extrémne nehostinných podmienkach. Vďaka Dobrou novinou podporenému projektu mohol ďalej rozvíjať výtvarný talent a dnes vystavuje obrazy vo viacerých európskych krajinách,“ hovorí Marián Čaučík.

Vyzbierali rovnako ako na začiatku v korunách

Minuloročná kolednícka zbierka pre ľudí v Afrike trvala 14 dní. Okrem vykoledovaných peňazí ľudia prispeli aj individuálnymi darmi alebo formou darcovskej SMS.

Zbieraním príspevkov vyzbierali v minulom roku viac ako 1,1 milióna eur. „Bol to míľnik, lebo prvý rok Dobrej noviny sa vyzbieralo viac ako 1,1 milióna slovenských korún a v tom 24. ročníku to bolo v eurách toľko, koľko v korunách na začiatku,“ ozrejmuje Marián Čaučík.

Koledníci na celom Slovensku z tejto sumy vyzbierali do prenosných pokladničiek takmer 97 percent. Počet vykoledovaných peňazí vzrastá, nie je tomu inak ani v okrese Ružomberok.

Koledníci v Liptovskej Štiavnici koledovali aj tento rok. Foto – eRko

V meste a obciach dolného Liptova boli ľudia v minulom roku štedrí na 30-tisíc eur.

V prvom ročníku Dobrej noviny vykoledovali deti v okrese cez 73-tisíc slovenských korún, čo je v prepočte takmer dva a pol tisíc eur. V piatom ročníku vyzbierali cez 6-tisíc a v desiatom takmer 10-tisíc eur.

V roku 2010 išlo na africký kontinent z okresu Ružomberok viac ako 20-tisíc eur. Podobne tomu bolo aj v dvadsiatom ročníku Dobrej noviny, kedy koledníci vykoledovali na dolnom Liptove viac ako 23-tisíc eur.

V minulom 24. ročníku Dobrej noviny najviac na dolnom Liptove prispeli ľudia v Ružomberku, kde koledníci napočítali viac ako 5-tisíc eur.

Veľký obnos financií vykoledovali v minulom roku aj vo farnosti Liptovské Sliače. Ľudia tam na africký kontinent prispeli sumou cez 3 500 eur. Nezaostávali ani farnosti Hubová s filiálkou v Ľubochni alebo farnosť Ludrová s filiálkami Liptovská Štiavnica a Štiavnička.

Ružomberčania boli najštedrejší aj v štatistike na počet domácností. Koledníci prišli v Ružomberku dohromady do 105 rodín, pričom jedna rodina dala v priemere až 50 eur.

V Liptovských Sliačoch prijali koledníkov v 103 rodinách, z ktorých každá dala v priemere cez 34 eur. Štedré rodiny boli v minulý rok aj v Liskovej, kde jedna rodina prispela na Dobrú novinu približne 45 eur.

Koledníci zo Štiavničky. Foto – eRko

Pri prepočte na jedného obyvateľa však dali Ružomberčania najmenej. Takémuto rebríčku dominuje farnosť Švošov, kde dal v priemere každý obyvateľ viac ako 2 eurá. Koledníci veľa vyzbierali aj vo Valaskej Dubovej, kde to na jedného obyvateľa vychádza 1,85 eura.

Najviac koledníkov mali v Hubovej

Koledníci sa väčšinou delia na skupinky, ktoré si rozdelia jednotlivé obce na časti, podľa ktorých postupne koledujú. Väčšinu koledníkov tvoria deti a mládež združení v eRku – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Koordinátor metodiky eRka Vladimír Dutka spomína, že koledujú všetky vekové kategórie.

Koledníci prinášali Dobrú novinu aj do Liptovskej Osady. Foto – eRko

„Najmladšími koledníkmi sú zvyčajne deti v predškolskom veku. Majú medzi 3 – 6 rokov. Nájdeme aj najstarších, no duchom mladých dôchodcov, ktorí spravidla sprevádzajú kolednícke skupinky ako sprevádzajúce osoby alebo ako hráči na hudobných nástrojoch,“ vysvetľuje Dutka.

Najviac koledníkov prinášalo minulý rok Dobrú novinu vo farnosti Hubová s filiálkou v Ľubochni. Koledovalo tam až 60 detí, ktorých sprevádzalo 10 osôb. Až 53 koledníkov spievalo vo farnosti Ludrová a jej filiálkach Liptovskej Štiavnici a Štiavničke.

Dokopy koledovalo v ružomberskom okrese vlani až 492 detí. Spolu navštívili cez 2-tisíc rodín.

„Hlavným zmyslom koledovania je ohlasovanie radostnej zvesti o narodení Božieho Syna,“ uviedol Vladimír Dutka. Hovorí tiež, že kolednícky program zvyčajne tvoria koledy či piesne s vianočnou tematikou. „Koledníci pripájajú aj verše a priania, ktoré domovy ľudí s radosťou prijímajú,“ povedal.

Kolednícka skupinka zo Štiavničky spolu s rodinou, ktorá ich prijala do svojho domu. Foto – eRko

Financie cestujú na južnejší kontinent

Dobrá novina v súčasnosti podporuje viaceré, zväčša dlhodobé projekty v Afrike. „Tento rok poputujú financie najmä do diecézy Lodwar v Keni. Máme tam rozbehnutých päť projektov zameraných na podporu zdravotníctva a vzdelávania,” povedal riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík.

Riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík. Foto – Juraj Brezáni

“Zdravotnícke projekty podporíme aj v Etiópii a podľa vyzbieraných financií, a teda štedrosti slovenských darcov, budeme možno vedieť otvoriť aj nové projekty v iných krajinách,“ povedal Čaučík s tým, že výzvy na podporu prichádzajú napríklad z Tanzánie.

V minulosti Dobrá novina pomáhala aj ľuďom v Keni, Ugande, Južnom Sudáne či Rwande. „Až v januári po koledovaní sa dozvieme, či sa vieme otvoriť aj ďalším novým projektom, alebo budeme pokračovať hlbšie v tých, ktoré aktuálne podporujeme,“ vysvetlil Čaučík.

Koledujú aj tento rok

Koledníci chodia v tento jubilejný už 25. ročník po domovoch s heslom Buďme požehnaní(m). Vo všeobecnosti koledujú od slávnosti Narodenia Pána do slávnosti Zjavenia Pána – Troch kráľov, čo je od 25. decembra do 6. januára. „Najčastejšie však farnosti koledujú 25. alebo 26. decembra, no zvyknú aj 6. januára,“ spresnil Vladimír Dutka.

Titulná fotografia: Koledníci v Ludrovej. Foto – eRko

Študujem žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Mám za sebou stáž v časopise .týždeň a pre kresťanské Rádio Lumen pripravujem spravodajské a publicistické reportáže z okolia Žiliny a Ružomberka.