Klement Gottwald

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

Prvý „robotnícky“ prezident v bývalom Československu sa k moci dostal po boľševickom prevrate vo februári 1948. Pomocou z Moskvy pripraveného scenára sa komunisti chopili moci a zriadili totalitný štát. Znárodňovali fabriky, habali  majetky, pôdu, likvidovali živnostníkov, zatvárali skutočných aj pomyselných odporcov režimu.

Aby národ pobalamutili, rozbehli mohutnú propagandu, v ktorej Klementa Gottwalda vykresľovali ako prezieravého štátnika mysliaceho na blahobyt pracujúcich, a to ustavične, aj v noci. Kým ostatní odpočívajú, súdruh „Kléma“ bdie. Za jednom z menších okienok na rohu Pražského hradu sedí muž s fajočkou a pri pobafkávaní vymýšľa a prikazuje vykonávať opatrenia zabezpečujúce pre robotníkov a roľníkov budúci raj na zemi.

Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl stráži ich bezpečnosť a šťastný spánok detí. V tom oblôčiku, o ktorom vtedy básnici písali ódy a maliari ho stvárňovali so siluetou dobrotivého a láskavého „štátnika“, sa obyčajne svietilo dlho aj po polnoci.

Až historici postupne odhaľovali pravdu. Vyučený stolár, ktorý robil hanbu všetkým poctivým remeselníkom, na blaho českého a slovenského národa vôbec nemyslel. Súdruh Gottwald ako prezident republiky vydržal chľastať celé dni, a taký večne spitý podpisoval aj rozsudky smrti nad odsúdenými v zmanipulovaných procesoch. A to básnikmi ospevované okno načrtávajúce národom Československa radostné perspektívy, okno, ku ktorému sa upierali zraky občanov, nebolo v jeho pracovni.

Išlo o vysvietený záchod, aby prepitý mozog dokázal aspoň občas trafiť do misy.

PS.: Náš boľševizmom a syfilisom nakazený prezident mal veľký vzor. Aj v okne súdruha Stalina sa po nociach svietilo a Moskovčania hovorili:

„Súdruh Stalin pracuje. Obetuje svoj čas a svoje zdravie pre rozkvet národov Sovietskeho zväzu.“

Obyvatelia Moskvy netušili, že Stalin, keď sa zvykol prebrať nad ránom z opice, celé hodiny telefonicky vydával príkazy, koho treba zatknúť, vyšetrovať, poslať do gulagov, koho popraviť.

Ilustračná fotografia – Anna Šenkeríková

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.