Centrum mesta ovládol v sobotu už 21. ročník Ružomberskej ruže veteránov. Obdivovali sme krásne autá, ale aj dobové odevy.
(Fotogaléria v texte) Hoci bolo chladno a veterno, obzerať staré autá na pešiu zónu prišli stovky ľudí. Do niektorých dovolili ich majitelia aj sadnúť si.
Závozník svojej pani
Nebol to prípad Dalibora Bublu z Presovian v okrese Topoľčany. V aute za volantom po celý čas sedela jeho polovička. Za to však ochotne zapózovali všetkým fotografom a zo srdca sa aj pozhovárali. Nenápadný Citroen, ktorý na prvý, laický pohľad vynikal len dvojfarebnosťou, bol však jedinečným kúskom.
„V bývalom Československu sú tri. V Liberci, Brne a tento náš. V Európe ich je asi pätnásť,“ opisuje na prvý pohľad ničím nezvyčajného veterána Bubla.
„Je to štvormiestny kabriolet. Takých nie je veľa. Motor vzadu, prevodovka vpredu – prvé auto v Európe na predný pohon,“ vysvetlí Bubla hodnotu svojho „Francúza“ z roku 1947.
Opisuje ho ako tichý a rýchly dvojliter. Na tú dobu vraj veľmi obľúbené auto.
„Dosiahne rýchlosť 105 km/h. Často ho používali aj rôzni gangstri, lebo je tiché a rýchle. Práve tichosťou sa preslávil André Citroen, keď spravil šikmé ozubené kolesá, čo autám výrazne ubralo na hlučnosti,“ ukazuje zároveň na šípy v znaku automobilky, ktoré majú pripomínať symbol šikmého ozubeného kolesa.
Okrem žoviálnosti zaujali Dalibor a Eva Bublovci okoloidúcich aj zladením oblečenia. Nielen ako pár, ale dokázali ladiť aj so samotným autom.
„To je starosť manželky. Ona sa o to s radosťou zaujíma. Niečo kúpime, niečo necháme ušiť. Musí to byť, k autám odjakživa patrila pekná žena a dobové oblečenie. Niekedy si chlapi vyberali ženy podľa klobúka, čím väčší alebo zaujímavejší ho mala, tým skôr mala šancu, že uloví nejakého bohatého,“ smeje sa Bubla, ktorý sa okrem v Ružomberku predstaveného veterána špecializuje na Velorexy.
„Mám ich sedem, radi na nich chodíme, ale vždy, keď ideme na veteránovi, šoféruje moja žena. Ja som len závozník. Aj dnes je to tak. Akurát sme prišli na Citroene, lebo s vekom už chce človek aj trochu viacej komfortu,“ zdôvodňuje výber auta pre ružomberské podujatie Topoľčiansky zberateľ.
Ľudové auto z Československa
Samozrejme, na Mostovej a Podhore parkovalo najviac Tatier. Autá z moravskej Kopřivnice sú najrozšírenejším exemplárom medzi našimi zberateľmi.
„Toto je dvanástka. Je to limitovaná edícia dvojmiestneho športového auta, ktorým sa Tatra snažila priniesť aj pre civilný trh známy koncept auta z pretekov Targa – Florio,“ vysvetlil genézu vzniku auta majiteľ, Jiří Jurčík z Karvinej.
Tatrovku opisuje ako ľudové auto, ktoré bolo dostupné veľkej väčšine obyvateľstva. Aj preto sa doposiaľ zachovala vo väčšej miere.
„Dnes je trh plný priekupníkov, ktorý aj takéto autá kúpia a rozpredajú na súčiastky, aby zarobili. Ale na takýchto podujatiach sa stretávame práve nadšenci, ktorí si vedia pomáhať, každý má nejaké auto, náhradný diel, pozná človeka, ktorý vie niečo vyrobiť. A tak sa porozprávame, odovzdáme si skúsenosti a zážitky, no a človek tu kadečo dohodne,“ rozhovorí sa Jurčík na tému servisu a údržby veteránov.
Domá má ešte Lotus Europa z roku 1972 a zopár motoriek.
„To je pre taký rezkejší pohyb. Tatra je zase pre spomienku remeselnej zručnosti a kvality, akú sme doma kedysi mali,“ odhalí muž, ktorému taktiež nechýba dobový kostým.
Rolls Royce nie je do práce
Lotus Jiřího Jurčíka musel zostať v garáži. Autá z druhej polovice 20. storočia neboli tentoraz na Ruži veteránov vítané.
„Ťažko sa robí spoločná jazda starých s mladými. A navyše by to bolo už veľmi veľa áut. Aj tak si však myslím, že hoci tu je len asi štyridsať áut, menej, ako boli ľudia zvyknutí, stále sa je na čo dívať,“ argumentuje hlavný organizátor Marián Sila z Automotoklubu Ružomberok.
Veteránom naplánovali cestu po dolnom aj hornom Liptove. A k tomu viaceré zastávky, napríklad v Černovej, Bešeňovej, na Liptovskej Mare či v Partizánskej Ľupči. Práve prišiel riešiť k majiteľovi majestátneho Rolls-Roycu z roku 1927, či prejde popod železničný podjazd v Hrboltovej.
„Som tu šiestykrát. Jedna z najlepších akcii u nás. Stretnem sa s priateľmi, na kadečom sa dohovoríme,“ objasňuje Petr Čechovský z Hodonína.
So zberateľstvom začal ako malý chlapec. Ako inak, so spomínanou Tatrou. Vtedy päťdesiat sedmičkou. Potom s tým načas prestal, ale keď deti vyrástli a odišli z domu, svoju záľubu obnovil.
„Teraz mám päť veľkých veteránov a šiesteho práve dokončujem. Zväčša veľké americké autá. Beriem to srdcom. Skrátka sa mi páči a snažím sa ho získať, nič iné v tom nie je,“ zdôvodňuje svoj výber veteránov Čechovský.
Spotrebu starých a obľúbených veľkých áut takmer nerieši.
„Tento Rolls si vezme 33 litrov na 100 kilometrov. Ale veď na tom nechodím do roboty. A čím viac sa vozíte, tým viac práce potom doma máte s údržbou. Je to naozaj len na také príležitostné pobavenie, ako táto akcia,“ ozrejmí rovnako v dobovom oblečený Moravák.
„Je to americká móda z tridsiatych rokov. Teda z doby, keď tento Rolls jazdil po cestách. Je to doplnok k autu, tak by to malo vyzerať,“ hovorí pozerajúc sa na okrúhle vreckové hodinky visiace zo saka na retiazke majiteľ legendárneho Rolls-Roycu.
Titulná fotografia: manželia Bublovci pri svojom citroene. Fotografie – autor
