Keď sa pletenie nepletie

Krátko pred Veľkou nocou sme sa vybrali na workshop pedigovania v lúčanskom hoteli Choč.

Päťkrát v týždni ho pripravuje Ružomberčanka Eva Pánčiová, ktorá sa tejto technike venuje už sedem rokov.

„Materiálu, s ktorým pracujeme, sa hovorí pedig, je to vlastne dužina ratanu z juhovýchodnej Ázie. Predtým, ako začneme pliesť, ho musíme na chvíľu namočiť do vody, aby bol ohybnejší,“ oboznamuje nás s netradičným materiálom namotaným do veľkých kĺb. Keďže je krehkejší, výrobky z neho majú skôr dekoratívnu funkciu.

Muži verzus ženy

Pletenie výrobkov z prútia alebo štiepaného dreva, z ktorých mali naši predkovia každodenný úžitok, bolo poväčšine doménou mužov. V našich končinách by ste dnes takéhoto remeselníka hľadali len ťažko.

Jedným z posledných je 81-ročný bača Florián Šavrtka z Liptovských Revúc, ktorý tvorí od roku 1949. S vekom však prichádzajú aj zdravotné problémy, a tak sa na prezentáciu tohto remesla už necíti.

Ani Eve Pánčiovej pletenie z prútia nie je cudzie. „Keď som to skúšala prvý raz, dva týždne som nemohla nič robiť, také som mala mozole. Aj keď nejde o náročnú techniku, vyžaduje to chlapské ruky,“ objasňuje, prečo sa mnohé ženy zamilovali do pedigu.

Aj tvorivých dielní pod jej vedením sa pravidelne zúčastňujú prevažne dámy. Najmladšia účastníčka mala štyri roky, najstaršia 94 rokov.

Nezriedka sem však zavítajú aj muži. „Zo začiatku len nesmelo pozerajú, a tak ich povzbudzujem, že kedysi plietli košíky len chlapi. Mám takú skúsenosť, že mužom stačí postup vysvetliť raz, pri ženách je to niekedy nadlhšie,“ smeje sa pani Eva.

„Stáva sa, že keď sem prídu páry, povadia sa, pretože chlap spraví košík krajšie ako manželka.“

Košíky verzus vajíčka

V apríli sa zamerali aj na veľkonočné vajíčka. „Tie sa, paradoxne, vyrábajú omnoho ťažšie ako košíky,“ konštatuje lektorka. Ako dôkaz vyťahuje jedno z vajíčok, ktoré je z viac ako polovice hotové a púšťa sa do vysvetľovania.

„Opletáme ich papierovým špagátom. Najskôr si urobíme osnovu z ôsmich prútikov, potom pletieme dvoma špagátmi jednoduchý vzor. Náročné je však hlavne uchopenie a uťahovanie, aby výplet presne kopíroval tvar polystyrénového vajíčka,“ prízvukuje šikovne opletajúc neobyčajnú kraslicu, ktorá ma vo vrchnej časti zabodnuté špendlíky s farebnými perličkami. Nie sú však na okrasu.

„Pomáhame si nimi, aby sme vajíčko nemuseli tak kŕčovito držať. Je totiž dôležité, aby nám výplet nevyskočil hore. Potom by malo vajíčko nepekný hrb a museli by sme párať,“ ozrejmuje.

Čo-to sa dozvedáme aj o výrobe košíkov. Ako dno môže poslúžiť MDF doska alebo preglejka. Vtedy pletieme len bočné steny. Na okrajoch dosky sú vyvŕtané dierky, kam napicháme nastrihané paličky z pedigu. Zospodu ich pozakladáme tak, aby sa nevyvliekli. Vezmeme dlhé prúty, ktoré opletáme okolo prichystanej osnovy. Pridáme ďalšie pomocné paličky a pletieme až po vrch.

Dôležité je správne zakončenie, aby sa nám výrobok nerozplietol. Spoje môžeme zafixovať lepidlom. Zaujímavý vzhľad sa dá dosiahnuť kombinovaním rôznofarebného pedigu alebo papierových špagátov či stúh.

Päťdesiatnička Jana z Bratislavy práve začína s druhým košíkom. „Som tu prvý raz a veľmi ma to oslovilo. Teším sa, že som niečo také dokázala vytvoriť vlastnými rukami,“ zanietene vysvetľuje.

Nadšenie neskrýva ani jej menovkyňa, 65-ročná učiteľka, ktorá si pochvaľuje aj kvalitu výučby. „Lektorke by som dala jednotku s hviezdičkou,“ uznanlivo prikyvuje hlavou.

Pletenie vníma ako veľmi oslobodzujúcu činnosť. „Idem robiť už tretí košík, chcem ich vziať domov ako darčeky pre blízkych. Mohla by som si kúpiť už hotové výtvory, no myslím, že vlastnoručne vyrobený poteší viac,“ dodáva.

Práve pozitívna spätná väzba drží pani Evu pri pletení, hoci už mnoho ráz uvažovala, že si začne zarábať inak. „Je to náročné remeslo. Ak sa ním chcete uživiť, musíte robiť sedem dní v týždni. Keď však počujem odozvy okolia, nedá mi to,“ priznáva.

Pletenie verzus fotenie

K pedigu sa dostala, keď prechádzala ťažkým životným obdobím. „Zo dňa na deň som prišla o prácu i bývanie, musela som sa nejak pozviechať. Raz ma kamarátka zavolala na kurz pletenia do Liptovského Mikuláša. Skončil sa pre mňa neslávne. Ako jedinú ma stadiaľ lektorka vyhodila, pretože som nechápala technike,“ rozpomína sa.

Podarilo sa jej nájsť prácu v kováčskej dielni, kde pobudla asi rok. „Majiteľovi veľmi záležalo na tom, aby som sa postavila na vlastné nohy. Keď som mu spomenula pletenie, hneď na druhý deň mi nakúpil materiál a knihy o pedigu, všetko mi to natlačil do jednoizbového bytu a povedal, že mám pliesť,“ pokračuje v rozprávaní.

Učenie z kníh bolo zložité. Jeden deň plietla, druhý deň so slzami v očiach párala. Po tom, ako jeden košík skončil v krbe, sa situácia akoby zázrakom obrátila. Od toho momentu už šlo pletenie pani Eve ľavou zadnou.

Dva roky pracovala ako lektorka pedigu v Liptovskom múzeu, remeslo predvádzala aj na Vlkolínci, kde si ju všimol kultúrny referent z lúčanských kúpeľov. Pozval ju, aby prišla workshop spraviť aj k nim. „Odvtedy som tu a som za to vďačná,“ usmieva sa.

Kedysi trvala pani Eve výroba jedného košíka celý deň, dnes je to jedna hodina. „Toto všetko som uplietla včera,“ ukazuje na veľký stôl zaplnený košíkmi a vajíčkami v pestrých jarných farbách. Dopĺňajú ich drevení zajkovia, filcové jabĺčka či kvetinky prilepené tavnou pištoľou.

V pedigu našla pani Eva naplnenie. „V noci sa budím, pretože mi pletenie nedá spať a neviem sa dočkať, čo ráno vyrobím,“ vyznáva sa.

Celkový dizajn výrobkov si vymýšľa sama. Inšpiráciu na internete nehľadá, pretože chce mať vlastný, originálny štýl.

Hoci jej veľa voľného času nezostane, snaží sa nezanevierať ani na druhý koníček, ktorým je fotenie. „Rada chodím do prírody. Keď je pekne, ráno si privstanem o pol štvrtej a utekám na Choč, aby som si stihla odfotiť východ slnka,“ prezrádza.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 4/2019.

Foto – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.