Vo svete aj v Ružomberku sa rozmohol novodobý lov. Potrebujete k nemu GPS, zíde sa pero a tiež aj nejaká hračka z kinderka. Nie, s týmto vybavením neskolíte žiadne zviera. Vaším úlovkom bude keška.
Odparkujeme na okraji cesty k penziónu Gejdák. Pred nami sa rozprestiera Ružomberok v spoločnosti majestátnych hôr. V to popoludnie sú Západné Tatry v mrakoch, ani Kriváň veľmi nevidieť. Inak je príjemne teplo, intenzívny lejak z predošlých dní prezrádza iba zablatená tráva.
Kochať sa výhľadom nie je naším cieľom. Vykročíme po ceste, pri kríži odbočíme a začíname stúpať strmším kopcom. V duchu si pogratulujem k „prezieravému“ výberu obuvi. Avšak viac, než na belasé topánky sfarbujúce sa do hneda, sa sústredím na udržanie balansu. Horšie než farba topánok je ich šmykľavá podrážka.
„Ešte 21 metrov, ale to je iba zhruba,“ vytrhne ma z vnútorného monológu hlas, ktorého majiteľ pozerá na mobil a mapu. Po niekoľkých ďalších krokoch zastavujeme. „Ukazuje síce ešte 18 metrov, ale je to bližšie. Niekde tu. Hľadaj. Niečo, čo ti nesedí. Čo je umelé.“
Podľa pokynu sa rozhliadnem po okolí. Sprvu bezradne skenujem stromy, kríky, zem, udupané konáre a hľadám, čo do scenérie nepasuje.
Moju pozornosť upúta jeden bod, na ktorý sa dlhšie mlčky mračím. Nádejam sa, že by to mohlo byť to, čo hľadáme, ale nie som si istá. „Áno, to je ono,“ zodpovedá nevyslovenú otázku parťák, ktorý sleduje môj pohľad.
Po rozobratí maskovacieho materiálu (nebudeme ho spoilerovať!) úspešne vyťahujem pozoruhodný predmet – dlhšiu tubu zakončenú podobizňou myšky. Odšrubujem uzáver, vyťahujem miniatúrny zápisník zaplnený rôznymi prezývkami a dátumami. Posledný nálezca tu bol deň pred nami. Podpíšem sa i ja, umiestnim tubu späť na miesto, starostlivo zamaskujem skrýšu do pôvodného stavu a popri tom sa teším z môjho prvého geocachingového úlovku.
Hravá turistika
Geocaching je aktivita, ktorá strhla milióny ľudí po svete. Skĺbila v sebe turistiku so zábavou, ktorá má šmrnc hry.
Zatiaľ čo pri ošiali Pokemon Go hľadali hráči potvorky z kultového animáku, geocaching spočíva v hľadaní skrýš – kešiek – prostredníctvom zemepisných GPS súradníc. Stačí sa bezplatne zaregistrovať na oficiálnom serveri a na mapke vyhľadať, kde všade ich možno nájsť.
Keškou bývajú vodotesné nádoby, uzatvárateľné misky, obaly či škatuľky. Obsahujú zápisník (logbook) a pero, kde sa nálezcovia podpíšu. Ak je keška dostatočne veľká, môže ukrývať aj „poklady“. Hračky z kinderka, odznaky alebo mince. Výmenou za iný predmet si ju kešeri môžu vziať, kreativite sa medze nekladú.
Skrýša môže byť kdekoľvek. Pod kameňmi, v starých pňoch, niekedy človek musí poohmatávať stromy, zábradlia, dopravné značky či stĺpy, kým žiadanú kešku nájde. Skrýše sa líšia veľkosťou, ale aj náročnosťou terénu.
Nás sprevádzal skúsený kešer Dušan Kováč. „Dostanem sa na také miesta, kde by som v živote nešiel. Spravidla sú totiž kešky zakladané na miestach, ktoré sú niečím zaujímavé. Buď je to stavba, nejaký kopec, prírodná zaujímavosť,“ prezrádza Ružomberčan, ktorý počas deviatich rokov našiel už vyše 5-tisíc skrýš.
Kešerka pod nickom Moncichi, ktorá hre prepadla s celou rodinou, tiež vidí v geocachingu príležitosť nájsť zaujímavé miesta. „Robili sme napríklad sériu po slovenských hradoch, od západu po východ sme ich prešli 36,“ konkretizuje. Ťažko je podľa nej vybrať iba jednu výnimočnú kešku, pred tými mestskými však preferuje skrýše v prírode.
Záľuba v hre sa dá odstupňovať. Od príležitostného odlovu až po prípad Dušana, ktorý však nie je ojedinelý. „Dospel som do takého štádia, že plánujem dovolenky podľa kešiek. Už nám nestačí Slovensko, v podstate už máme pobehanú celú Európu,“ vraví nadšenec turistiky, ktorý len tento rok prešiel Izrael, Nemecko, Londýn, Španielsko i Portugalsko.
„Zaujímajú ma hlavne kešky, ktoré nemajú fyzickú krabičku, ale sú viazané na prírodnú zaujímavosť. Vrcholy, pramene, kúpele či vodopád,“ prezrádza svojich favoritov. Ide o takzvané zemské kešky (earth). Nemajú žiadne skrýše, sú pokladom samy o sebe.
Skrýše majú niekoľko druhov. Tradičné majú určené presné súradnice. Pri multikeškách prechádza kešer viacerými zastávkami, na ktorých podľa zadania hľadá indície a z nich si vyskladá finálne súradnice. Pri mysterkách treba zapojiť šedú kôru, vyriešiť rébus alebo tajničku.
Vandali, elektrikári? Nie, kešeri
Prichádzame k druhej keške, pri Parku Jána Pavla II. V mysli mi ako kontrolka svieti jedno z hlavných pravidiel. Byť nenápadný. Týmto „opatrením“ chránime kešku pred odhalením a prípadným poškodením. V meste ide o náročnejšiu misiu než v odľahlom lese.
Pravidlo sa podarilo porušiť aj Dušanovi, boli to však úsmevné prípady. „Chodil som okolo nejakého stĺpa a pýtali sa ma, čo ideme prerábať tú elektriku?“ pobavene načiera do spomienok.
Niektorí v človeku, ktorý sa bezúspešne obšmieta okolo, hneď spoznajú kešera a ponúknu mu pomoc. „A potom sú aj pekné zážitky s policajtmi. Keď pod mostom dávaš krabičku na nejakú konštrukciu a vidí ťa policajt, tak je prúser. Niektorí sú v obraze, vedia, čo je geokešing, niektorí však nemajú potuchy, o čo ide,“ hovorí Dušan, ktorý už tiež zakladal skrýše. Dosiaľ však pritom, našťastie, nemal svedkov v uniformách.
Celosvetovo úspešná hra na budúci rok oslávi 20. výročie vzniku. V Ružomberku nachádzala prvých priaznivcov už na prelome rokov 2009 a 2010. Odvtedy stihla mestská komunita narásť, hlási sa k nej aj početnejšia skupina kešerov z Komjatnej.
Komunity sa stretávajú aj na takzvaných eventoch. Vždy za nejakým účelom. Zoznámiť sa, utužiť vzťahy či vymeniť si rady. Alebo aj vyčistiť nejaké miesto od odpadkov. V polovici novembra sa zišli opäť, v Laverne premietali filmy s geocacherskou tematikou. Medzi medzinárodných finalistov sa dostal aj Slovák, ktorý založil niekoľko kešiek v Černobyle.
Na event prišli viaceré generácie, mladí, starší, ale aj rodiny s deťmi. Dorazil i český kešer. A všetci si tykali, bez ohľadu na vekový rozdiel či postavenie „V našej komunite si všetci tykáme. Je to prirodzenejšie, už sme na to všetci zvyknutí,“ vysvetľuje Dušan.
Dozvedám sa tiež, že kladú dôraz nielen na priateľské putá, ale aj nános tajnosti. Hlavne v počiatkoch neuvádzali svoju totožnosť, ale známi boli najmä svojimi nickmi.
Titulná fotografia: Úspešne ulovená keška.
Článok bol publikovaný v novembrovom vydaní Ružomberského magazínu.
