Keď aj Trojlístok prináša šťastie

Koncom októbra zorganizovalo ružomberské centrum sociálnych služieb Trojlístok deň otvorených dverí v priestoroch pracoviska na ulici Svätej Anny.

Návštevníci tak mohli nahliadnuť do bežného života v zariadení, ktoré poskytuje sociálne služby prevažne deťom a dospelým s mentálnym znevýhodnením.

„Snažíme sa ich viesť čo najviac k samostatnosti, poskytnúť nevyhnutnú mieru podpory a zameriavame sa na rôzne oblasti od terapií cez záujmové činnosti až po nácviky programov,“ vysvetľuje vedúca Beáta Seemannová.

Klienti môžu pookriať v keramickej, stolárskej aj textilnej dielni, v zariadení sú vyčlenené priestory na audioterapiu či muzikoterapiu, v prízemí majú k dispozícii telocvičňu.

Počas dňa otvorených dverí im program spestrili aj ukážky práce psovodov z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku a autogramiáda futbalistov MFK Ružomberok.

Návštevníci sa zase mohli pokochať výrobkami, ktoré klienti v spolupráci s terapeutmi vyrobili. Podobné výstavy pripravujú pravidelne, nielen v priestoroch Trojlístka. Počas septembra svoju tvorbu prezentovali v Liptovskom múzeu. Začiatkom roka sa im tiež podarilo pokrstiť album s vianočnými koledami.

Úspešní na Oskarovi

Okrem umeleckých aktivít však nezanevreli ani športové. Medzi klientmi je mimoriadne obľúbená  boccia podobná francúzskemu petangu, ktorá patrí medzi paralympijské športy.

Veľkým nadšencom je aj 32-ročný vozíčkar Martin: „Páči sa mi jej jednoduchosť, asi tak by som to zhrnul. Je to jednoduchý, fyzicky nenáročný šport.“

„Hore máme aj poháre zo súťaží,“ dodáva 44-ročný Janko. Spolu s klientmi iných sociálnych centier sa totiž zúčastňujú aj turnajov v bocci. „Ale hrávame aj basketbal, vyrábame keramiku, pracujeme s drevom,“ náhle dopĺňa, s čím si ešte v Trojlístku krátia čas.

Muzikoterapeutická miestnosť.

„Radi pozeráme aj televízor – pesničky, súťaže o varení, vedomostné súťaže a tiež filmy,“ nadväzuje 37-ročný Jurko. „Každú stredu tu mávame diskotéky, skúšame programy na Deň matiek, na Mikuláša, chodíme na výlety, naposledy sme boli v Tatrách na Štrbskom plese, chodíme aj do Žiliny a Martina do divadla, aj na Oskara chodíme vystupovať,“ dodáva jedným dychom.

Žilinský Oskar je súťaž prijímateľov sociálnych služieb v divadelnej a dramatickej tvorbe. Organizuje ju Žilinský samosprávny kraj, v ktorého zriaďovateľskej pôsobnosti je aj Trojlístok. Ako sa im darilo na 14. ročníku, ktorý sa konal pred pár týždňami?

„Vystúpili sme na ňom so Zhŕňajovou nevestou a prvýkrát sa nám podarilo vyhrať špeciálnu cenu. Dostali sme darčekový kôš s pivom, detským šampanských aj sladkosťami,“ informuje nás 36-ročná Ľubka.

Obojstranné šťastie

Oslovení klienti si Trojlístok nevedia vynachváliť, pretože tu zažijú množstvo zábavy. „Hlavne s ujom Ivanom, večne si na nás dačo vymyslí, niekedy si s ním ráno dáme aj kávu,“ usmieva sa Janko.

Výrobky z hliny.

„Máme radi aj tetu Evku a Janku, všetci sú tu ku nám dobrí,“ ujme sa slova Jurko a ostatní kamaráti mu rýchlo dávajú za pravdu.

Eva Buchová

Sympatie sú na oboch stranách. „My motivujeme ich a oni zase nás. „Nikto z nich sa nevie pretvarovať, ak majú človeka radi, prejavujú mu úprimnú a čistú lásku. Niekto možno vraví, že táto robota vyčerpáva, no ona, naopak, napĺňa. Keď prídete do práce, objímajú vás a hneď sa chcú s vami podeliť s tým, čo zažili. Naším cieľom je, aby sem chodili radi a aby boli spokojní aj ich rodičia,“ približuje terapeutka Eva Buchová.

„Obyčajne sa vraví, že takíto ľudia mnohé veci nedokážu, no nie vždy je tomu tak. Zo všetkého, čo sa im podarí vytvoriť, sa veľmi tešíme. Máme tu napríklad chlapca, ktorý stále rozpráva o jedle. Viete čo minule vymodeloval z hliny? Rezeň,“ smeje sa pani Buchová, ktorá má na starosti keramickú dielňu.

„Veľmi sa tomu tešil, tak sme mu ho aj upiekli v peci. A šťastná som bola aj ja a jeho maminka,“ dodáva.

Znižujú kapacitu

Niektorí klienti sú súčasťou Trojlístka už tri desaťročia. „Prišli sem ako deti a teraz sú z nich štyridsiatnici. Dospeli u nás,“ usmieva sa vedúca Seemannová. Dodáva, že momentálne majú medzi klientmi len dve deti.

Nateraz je kapacita zariadenia 45 klientov, no keďže by sa radi uchádzali o investičné projekty, do decembra plánujú tento počet zredukovať na 40.

„Aktuálne máme 44 klientov, z toho siedmi využívajú celoročnú pobytovú formu. Spolu s rodinnými príslušníkmi a opatrovníkmi sme sa však rozhodli piatich presunúť do nášho zariadenia na Riadku, ktoré poskytuje rovnaké služby, s tým, že naši pracovníci za nimi budú dochádzať, zvyšní dvaja klienti budú chodiť na týždennú pobytovú,“ vysvetľuje.

Od decembra tak v zariadení na ulici Svätej Anny budú poskytovať už len ambulantnú a týždennú pobytovú sociálnu službu.

Titulná fotografia: Trojica klientov (Jurko, Ľubka a Janko), ktorá sa s nami podelila o zážitky z Trojlístka.

Zdroj fotografií – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.