Každá predaná káva či koláčik im dáva ďalších desať minút života

Príjmy im vypadli, účty ostali. Porozprávali sme s tunajšími prevádzkarmi kaviarní, pekárničiek a bistier, ako sa pasovali s koronakrízou.

Existenčná slučka okolo krku sa im začína uvoľňovať. Od stredy môžu niektorí majitelia otvoriť svoje prevádzky.

Úbytok zákazníkov mali ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie, pandémia im napokon v polovici marca zatvorila či obmedzila prevádzky nadobro. Aby prežili, museli sa vynájsť a za pochodu prísť s riešeniami. Osvedčil sa najmä prístup: „Ak zákazníci nemôžu prísť k nám, my prídeme k nim.“ Teda donáška.

Niektorí využili „vnútený“ voľnejší pracovný čas na zveľaďovanie svojich priestorov, iní zas na realizáciu odkladaných plánov.

Koláčiky vozí až do okolitých miest. Aj ako prekvapenie

Andrea Kubasová v meste prevádzkuje cukrárenskú výrobňu, v ktorej pečie torty a zákusky na objednávky. Situácia ju zastihla pred svadobnou sezónou, ich najsilnejším obdobím. Mnoho zákaziek jej padlo.

„Prvé dni boli veľmi ťažké. Rušili sa svadby, oslavy a zákazníci vo veľkom množstve rušili objednávky. Pravdupovediac, bola som celkom bezradná a sama som nevedela, čo robiť ďalej,“ spomína na počiatky cukrárka, ktorá stojí za známou značkou Od Aďky.

Nerobiť nič bolo nepredstaviteľné. Príjmy vypadli. Účty za chod prevádzky, odvody a mzdy však musela platiť stále. Aďka sa snažila vymyslieť, ako sa situácii prispôsobiť a prežiť ju s čo najmenšími podnikateľskými „zraneniami“.

V pekárničke u Aďky stále fičia. Zdroj – Andrea Kubasová.

A tak po týždni, čo bola pekáreň zatvorená, v nej opäť nastal pracovný ruch. Jej potravinová prevádzka musí bežne spĺňať prísne hygienické kritériá. „Maximálna čistota a dezinfekcia je pre nás samozrejmosťou,  avšak teraz  si na tom dávame ešte viac záležať,“ ubezpečuje. Vo výrobni kmitajú dve, maximálne tri. V dostatočnej vzdialenosti a s ochrannými pomôckami.

Torty nemajú veľmi pre koho robiť, na odbyt idú najmä koláčikové krabičky. Aďke v tom pomohli najmä sociálne siete, kde ľudí informovala, že ich zákusky k nim môžu stále poputovať. „Tento nápad sa veľmi osvedčil a ľudia si koláčikové boxy domov objednávajú v hojnom počte. Niektorí možno preto, že nás chcú v tejto situácii podporiť, iní preto, že majú chuť na naše sladkosti. Za každú objednávku v tomto čase som našim zákazníkom nesmierne vďačná,“ adresuje slová vďaky pozitívne naladená cukrárka.

Objednávky si zákazníci môžu vyzdvihnúť vo výdajnom okienku, ktoré vybudoval Aďkin priateľ spolu s kolegami. Platí sa vopred prevodom, krabičku stačí vziať zo stolíka za okienkom. Osobný odber tak prebieha úplne bezkontaktne.

Kto nemôže prísť osobne, tomu objednávku privezú. Doručujú tiež koláčiky s venovaním. „Túto možnosť často využívajú ľudia, ktorí kvôli situácii ostali na inom konci Slovenska alebo v zahraničí a chcú potešiť niekoho doma. Z tohto mám veľkú radosť. Mám možnosť vidieť šťastné a prekvapené tváre ľudí, často sú veľmi dojatí,“ hovorí Andrea, ktorá rozváža objednávky aj do okolitých miest.

Aj v dobe poznačenej pandémiou našla pozitívne „vedľajšie účinky“. „Myslím, že to v určitých ohľadoch zmení pohľad ľudí na život, začneme si možno viac vážiť bežné veci, ako napríklad ísť s priateľmi len tak na kávu.“

Po strese prišli plány

Väčšina reštaurácií zabezpečovala rozvoz jedál, len málo prevádzok vedelo vyhovieť chuti na kávu či pivko. Café bistro chez les Moustiques však áno. Donášku spustili ešte pred pandémiou. Kým spočiatku zákazníci objednávali najmä sendviče a šaláty, neskôr bol dopyt najmä po chmeli a kofeíne.

V stredu pribudlo v prevádzke aj výdajné okienko, no posledný mesiac bola donáška jediný spôsob, ako mať aspoň nejaký príjem. Časť zákazníkov im ubudlo už po prvom prípade nákazy na Slovensku. Po zatvorení prevádzky mali vyše 95-percentný prepad tržieb.

Na prispôsobovanie sa situácii vopred veľmi nebol čas. Povinnosť zatvoriť prišla z večera do rána, takmer doslova. „Museli sme okamžite riešiť krízové otázky týkajúce sa toku financií, a čo urobíme s našimi dievčatami, ktoré prišli o možnosť pracovať,“ spomínajú prevádzkovatelia Martin a Radka,  ktorí zamestnávajú ďalších päť pracovníkov.

Martin a Radka využili voľnejší pracovný čas aj na maľovanie a úpravy svojej prevádzky. Zdroj – Martin a Radka Komároví

Prioritné pre nich bolo vyplatiť už odrobené hodiny za marec v plnej výške. Mierny pokles budúcich miezd bude nutný, chcú však zachovať všetky pracovné miesta. „Každá predaná káva nám dá ďalších 10 minút života,“ dodávajú.

V súčasnej kríze môžu rátať mnoho strát, no niečo im aj dala. Čas. Na seba či renovácie. „Keď sme sa zbavili enormného stresu z toho, čo bude a konečne sme sa poriadne vyspali, vypracovali sme si plán, čo môžeme urobiť a zlepšiť v zatvorenej prevádzke.“  Pustili sa do veľkého upratovania, vymaľovali všetky priestory a čo bolo treba, poopravovali.

„Pre náš osobný život to prinieslo príjemné spomalenie každodenného zhonu. Keďže našu kaviarničku prevádzkujeme s manželkou, naše každodenné pracovné povinnosti sme mohli vymeniť za vzájomné zbližovanie sa“ menuje svetlejšie stránky krízy Martin, ktorému ostal čas aj na dopísanie diplomovej práce.

Svoju energiu presmerovali tiež do vyrovnávania terénu v záhradke. Milovaný priestor bol krivý a dlho si nevedeli nájsť čas, aby ho sfunkčnili podľa svojich predstáv. Až dosiaľ. „Ide vyslovene o ručnú prácu nás a našich šikovných dievčat. Zákazníci sa tak môžu v budúcnosti tešiť na zakvitnutú, osvetlenú provensálsku záhradku, plnú tajných zákutí, z ktorej sa im nebude chcieť ísť domov,“ sľubujú manželia, ktorým najviac chýba interakcia s vernými zákazníkmi, ale aj príležitostnými návštevníkmi.

Pred bistrom “vyrastie” provensálska záhrada.

Začali piecť chleby a sladké pečivo

Zákazníci chodia už aj k výdajnému okienku v Centrali. Kým posledné týždne si v kaviarni mohli kúpiť maximálne balenú zrnkovú kávu, od stredy im kofeínový nápoj opäť pripravujú baristi. A nielen ten.

Kaviareň v centre mesta sa nadychuje po trochu dlhšom čase, zatvorili ju ešte pred oficiálnym nariadením. „Viedol nás k tomu pocit zodpovednosti voči našim zákazníkom aj voči zamestnancom,“ objasňuje rozhodnutie majiteľ Martin Ladňák.

Medzičasom mali pracovný režim značne uvoľnený, nezostali však nečinní. „V nepríjemnom stave sme, paradoxne, prichádzali postupne na nové nápady, kam sa môžeme posunúť. Snažíme sa realizovať dlho odkladané plány a vízie, na ktoré sme predtým v rýchlom tempe nemali čas.“

Začali napríklad piecť chleby a sladké pečivo. Zákazníci si ich mohli objednať, rovnako ako aj ďalšie zákusky z ich pekárničky Flan, a prevziať pred prevádzkou. Ak bolo treba, objednávku im doručili domov.

Okrem koláčov pečú aj kváskové chleby a sladké pečivo. Zdroj – Martin Ladňák.

Razia popritom podobnú taktiku ako cukrárka Aďka – ostávajú v povedomí cez sociálne siete, pravidelne sa pripomínajú zábermi aj s ich latte art kúskami. „Snažíme sa ostať pozitívni a prinášať ľuďom stále informácie o našej kaviarničke,“ hovorí majiteľ Centralu.

Šéf spolu so zamestnancami čakal na ďalší vývoj a formy pomoci od štátu, napokon však po vzájomnej dohode došlo k prepúšťaniu. Kým sa situácia aspoň čiastočne nevráti do starých koľají. Neľahké rozhodnutie pomohli prijať aj dobré vzťahy v podniku.

„Máme veľké šťastie, že v kaviarni fungujeme skoro ako rodina. Sme radi, že zamestnanci to pochopili a spoločne pomohli našu kaviarničku udržať,“ približuje Ladňák, podľa ktorého tak  predĺžili životnosť prevádzky o ďalšie tri mesiace.

„To bol aj dôvod ukončenia pracovných pomerov. Nikto nevedel, ako dlho to potrvá a chceme, aby sme sa všetci ešte mali kam vrátiť,“ vysvetľuje nevyhnutnosť kroku.

Ustoja to vďaka solidarite?

Kým vláda nepresadila aktuálny plán uvoľňovania, ekonomické opatrenia firme veľmi nepomohli.  „Pomoc nebola prioritne smerovaná na pokrytie prevádzkových nákladov, čo je naša najvyššia položka,“ vysvetľuje Martin Ladňák. Odklad odvodov tiež nevidel ako riešenie. Je to malá náplasť na veľkú ranu. „Ani pri uvoľnení situácie a opätovnom otvorení nečakáme tržby ako predtým. Nazbierané odvody za dané mesiace by sme nevedeli uhradiť tak, ako je dané.“

Podľa Martina z Café bistro opatrenia tiež pomohli len minimálne, vidí to však aj ako dôsledok predchádzajúcich garnitúr. „Malí podnikatelia boli systematicky likvidovaní rokmi vládnutia predchádzajúcimi vládami počas 12 rokov. V súčasnosti máme vládu, ktorá je orientovaná propodnikateľsky, mali tú smolu preberať krajinu nie len v katastrofálnom stave verejných financií, ale aj s pandémiou ako darčekom navyše.“ Opatrenia tak sotva pomohli najviac ohrozenej skupine, ktorá musela roky optimalizovať príjmy kvôli nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu.

„Najlepšia pomoc pre prevádzky bude, ak ich nechajú v budúcnosti slobodne dýchať a nemeniť zákony, ktoré stoja tento segment nemalé peniaze, akým bol napríklad prechod na e-kasu,“  dodáva Martin a spomína prístup Španielska. V krajine zvažujú dočasné zavedenie garantovaného príjmu, čo by podľa neho dokázalo plošne pomôcť a bez zbytočnej byrokracie.

Náročné obdobie podnikateľom pomôže preklenúť nielen štát, ale aj v určitej miere i zákazníci. „Ktorým to situácia aspoň trošku dovolí, nech občas podporia svoju obľúbenú reštauráciu, kaviareň, drobného výrobcu a predajcu. Aby sme mohli do týchto podnikov s radosťou chodiť aj po tom všetkom,“ hovorí Andrea Kubasová, ktorá svoju radu tiež praktizuje a objednávkou podporuje obľúbené podniky. „Len keď sa budeme navzájom podporovať, tak to dokážeme všetci spoločne prekonať.“

Zdroj titulnej fotografie – Andrea Kubasová 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.