Ten sa uskutočnil v priestoroch Katolíckej univerzity v utorok 12. novembra t. r. Sieň rektorov v univerzitnej knižnici KU zaplnili študentské tváre, niektorí starší Ružomberčania, viceprimátor mesta Michal Lazár, univerzitní profesori, známi fotografi a pozvaní účastníci, aby sa zúčastnili moderovanej diskusie s Františkom Mikloškom a Jánom Čarnogurským. Rozsahom podujatia venovaného k 30-temu výročiu Nežnej revolúcie sa tak stalo prvýkrát v existencii Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Posledne dve zmienené osoby a osobnosti, netreba nejako zvlášť predstavovať. Muži novembra 1989, a po ňom neskôr i významnejší slovenskí politici, by mali byť slovenskej verejnosti dostatočne známi. Už dávnejšie predtým v spojitosti s prípravou a organizáciou sviečkovej manifestácie z piatku 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, ktorá chcela upozorniť na porušovanie občianskych práv a slobody veriacich.
Krátko po pol tretej hodine odpoludnia sa podujatie začalo. Predslovmi a uvítacími prejavmi dvoch vzácnych hostí (ktorí sa zasadili o vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku) sa k nim prihovoril rektor KU Jaroslav Demko a viceprimátor Ružomberka Michal Lazár. Diskusiu moderoval spisovateľ Radislav Kendera a riaditeľka univerzitnej knižnice Katarína Matušková.
Do zaplnenej sály prichádzali od aktérov večera pohotové odpovede kladené moderátorom podujatia. V diskusii nešlo len o otázky mieriace k sviečkovej manifestácii, o príhodách ktoré predchádzali jej usporiadaniu (zatknutie F. Mikloška, väznenie J. Čarnogurského); debatovalo sa i o prednovembrovom a ponovembrovom vývoji spoločnosti v Československu, ktorý ešte nejaký krátky čas po ňom stále niesol praktiky totalitného režimu. V niektorých odpovediach sa debatujúci hostia vzájomne dopĺňali (niekde sa názorové nie vždy zhodli); hovorili o možnom vývoji v budúcnosti a tak trochu načrtli i ich videnia novej posttotalitnej slobodnej spoločnosti s možnými nástrahami ktorým môžeme v budúcnosti čeliť.
Ján Čarnogurský poslal do študentských radov miestnosti viac odporúčaní, najmä publikácií a literárnych diel, ktoré by si študenti mohli prečítať. Vyplynulo to z diskusie a otázok na ktoré odpovedal.
Hovoril o jeho návštevách v zahraničí, ktorých sa po novembri 1989 zúčastňoval, v nedávnom období pravidelnejšie aj v Rusku. Argumentoval niektorými ním prečítanými titulmi diel a jedného gréckeho autora mapujúceho komunistický vývoj sveta a jeho predpokladaný pád s usporiadaním v spoločnosti.
V debate sa Ján Čarnogurský vyjadril i k medzinárodnej situácii, v krátkej reči hovoril o Sýrii, o islamskom štáte, postojoch Rusov, ktorí sú garantom mieru a dokážu úspešnejšie riešiť svetové konflikty a problémy než iné možné veľmoci v tejto časti sveta. (Na adresu Američanov podotkol, že podporujú islamský štát, chcú sa zmocniť nálezísk sýrskej ropy, a že tajne kradnú ropu v Sýrii).
Trojhodinové úspešné podujatie, čo Katolícka univerzita v ten deň venovaný 30. výročiu novembrových udalostí v Československu pripravila, nekončil len 90 minútovou moderovanou diskusiou s F. Mikloškom a J. Čarnogurským.
Ďalej si účastníci mohli prezrieť fotografickú výstavu November 1989 v Ružomberku, ktorú organizoval Fotoklub RK 1924. Široká paleta fotografií, zachytila novembrové udalosti v meste, tváre aktérov ktorí reprezentovali vtedajšiu Verejnosť proti násiliu, ružomberskí vodcovia, čo sa ich zúčastnili a ružomberskú VPN viedli, sa tak ocitli na fotografiách, ktoré boli (aj vďaka fotografke E. Klimešovej) po tridsiatich rokoch k dispozícii. Prológ podujatia s hudobným sprievodom katedry hudby KU, kde za fotografistov RK 1924, prehovorili k dianiu výstavy Fedor Polóni a predseda klubu Štefan Ižo.
Záver odpoludnia pozýval na 45 minútový hudobný koncert do Siene rektorov, ktorý pripravila KU. Koncert začal Modlitbou pro Martu (spievala Andrea Majtnerová), s klavírnym sprievodom pokračovali ďalší speváci a speváčky. Desiatku programu vystúpenia katedry hudby zakončila bravúrnym spevom Miriam Žiarna s klavírnym sprievodom M. Jurču a Piešňou o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál.
