K blížiacej sa storočnici ružomberského skautingu. 1. časť (1920 – 1939/40)

Skauting – hnutie, ktoré počas 20. storočia prešlo na Slovensku tak veľkými zmenami, svojimi vrcholmi aj pádmi. Hnutie, ktoré svojim výchovno-vzdelávacím systémom založenom na úcte, rešpektovaní prírody a objavovaní jej zákonitostí, vzájomnej spolupatričnosti a občianskej an-gažovanosti, formovalo niekoľko generácií mladých ľudí nielen u nás, ale po celom svete. Hnutie, ktoré bolo (a určite aj dodnes je) akýmsi barometrom úrovne demokracie v konkrétnom štáte.

Nie je mojim cieľom tu teraz podrobnejšie analyzovať vznik hnutia v Anglicku, ale v tomto článku sa pokúsim priblížiť jeho etablovanie a rozvoj počas uvedených dvoch desaťročí v Ružomberku. Predsa len nemôžem opomenúť osobnosti, ktoré stáli pri jeho vzniku. Boli nimi zakladateľ- generál Róbert Baden-Powell a svojim prístupom ho ovplyvnil aj americký maliar a spisovateľ Ernest Thomson-Seton. V Čechách sa skauting udomácnil už pred Prvou svetovou vojnou. Hlavnú zásluhu na tom mal vtedajší učiteľ telocviku Antonín Benjamín Svojsík.

Vznik Prvej republiky v októbri 1918 znamenal obrovský impulz pre rozvoj spolkového života v novom štáte. Týkalo sa to kultúrnych, ale predovšetkým telovýchovných spolkov a združení. Či už išlo o Sokol, kresťanskú YMCU alebo aj o ďalšie organizácie a telovýchovné jednoty. Do tohto živého prostredia vstúpil skauting.

Všeobecne sa za zakladateľov skautingu v Ružomberku považuje 7 kamarátov, v tom čase študentov miestneho reálneho (štátneho) gymnázia. Boli nimi: Peter Jakubík, Ladislav Króner, Barnabáš Nagy, Eugen Budaváry, Otto Bachman, ? Klimko a Fedor Kustra. Títo priekopníci sa už v roku 1920 rozhodli, že si založia vlastný skautský oddiel. Zháňali preto všetku dostupnú literatúru a materiál o skautskom hnutí. Chýbalo im však aj vedenie a tiež určité zázemie (klubovňa), kde by sa mohli stretávať.

Po počiatočných ťažkostiach a ujasnení si ďalších organizačných záležitostí, vyhľadali ružomberskí priekopníci v marci 1921 prof. Františka Šmilauera, miestonáčelníka slovenského Junáka v Žiline a oboznámili ho so svojimi plánmi. Prof. Šmilauer, vidiac veľký záujem a nadšenie študentov pre myšlienky skautingu, poveril vedením novovzniknutého oddielu br. Ladislava Krónera (išlo o najvýznamnejšiu osobnosť ružomberského skautingu medzivojnového obdobia, dnes je po ňom pomenovaný ružomberský zbor). Už onedlho po vzniku nového oddielu navštívili ružomberských skautov aj tajomník Zväzu skautov-junákov na Slovensku, Lojzo Janza, spolu s vodcami Ripkom a Zorkócym a miestodržiteľom Šteinerom.

Ako uvádza kronika – táto návšteva mala veľký význam pre etablovanie skautingu v meste a dodala mladým nadšencom odvahu v zdolávaní organizačných prekážok (hľadaní klubovne).

Dôkazom toho, že oddiel skutočne fungoval, bola účasť 5-člennej delegácie vedenej L. Krónerom na 1. slovenskom zlete skautov-junákov v Žiline v júni 1922.

Ďalšou osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o rozvoj skautingu (predovšetkým dievčenského) bol nadporučík Seidl, prevelený do miestnych Štefánikových kasární. Aj jeho pričinením vzniká 15. decembra 1922 prvý dievčenský oddiel v meste, ktorého vedúcou sa stala Ružena Makovická-Houdeková (Hájková) (dcéra Ruženy Makovickej-Houdekovej, o ktorej som písal tu:*<https://rkmagazin.sk/pani-h-zivot-a-dielo-ruzeny-anny-houdekovej-makovickej/>.

Onedlho vznikol aj samostatný 2. chlapčenský oddiel a v roku 1923 pod vedením Karola Hromádku ďalší chlapčenský oddiel v Rybárpoli. Taktiež npor. Seidl založil 3. chlapčenský oddiel, ktorý sa však zanedlho po tom, ako ho prevelili – čiastočne rozpadol. Rozvoj ružomberského skautingu neušiel pozornosti prof. Šmilauera, ktorý dal v roku 1924 pokyn k zriadeniu samostatného zboru v meste. Zborovým vodcom bol vymenovaný br. Borecký.

20-te roky znamenali zlatý vek rozvoja ružomberského skautingu.  Z kroniky sa dozvedáme, že sa ružomberskí skauti zúčastnili na sviatok sv. Václava – 28. septembra 1924 otvorenia Hviezdoslavovej útulne na Zadnom Choči (Útulňa slúžila turistom plných 20 rokov. Vybudoval ju odbor Klubu československých turistov v Dolnom Kubíne za pomoci 2. a 3. horského práporu 1. horského pluku pplk. Skálu. Útulňa bola vypálená nacistami po porážke SNP koncom roku 1944).* Karacsóny, Viliam: S batohom cez hory: Z histórie turistických chát a útulní na Slovensku do roku 1949. Bratislava : SZTK – Múzeum telesnej kultúry v SR, 2009, s. 10.

V rámci propagácie skautingu v meste (spojenej s náborom nových členov) zorganizovali ružomberskí skauti v dňoch 15. – 17. augusta 1925 tzv. „Skautské dni v Ružomberku“. Súčasťou podujatia bol aj koncert rybárpoľského skautského jazzbandu. V lete 1926 boli ružomberskí skauti hosťami v tábore brnenských skautov na Orave – v Párnici-Dierovej.

Ružomberskí skauti nezaostávali ani vo zvyšovaní si kvalifikácie. L. Króner sa už v roku 1926 zúčastnil kurzu Ústrednej lesnej školy. K nemu sa o rok pridal aj ďalší Ružomberčan – Ján (Harry) Pokorný. V krátkom čase tak mali ružomberskí skauti už dvoch absolventov s certifikáciou vodcu lesnej školy, čo sa podľa kroniky odrazilo aj na celkovom metodickom skvalitnení práce v oddieloch.

V roku 1927 si ružomberskí skauti zvolili za zborového vodcu všeobecne obľúbeného L. Krónera. V tom čase už mali vlastnú klubovňu v priestoroch reálneho (štátneho) gymnázia  (budova bývalého rektorátu na Námestí Andreja Hlinku).

Podľa záznamu v kronike ju mali aj pekne zariadenú – na stenách viseli maľby, kresby a plastiky. V jednoduchých poličkách boli uložené zbierkové predmety a ručné výrobky.

Čo na tom, že to bola len prerobená šatňa, ktorá spolu so starou telocvičnou bohato stačila pre ich činnosť. Všetko sa dialo za pomoci riaditeľa gymnázia Jána Krču, ktorý sa v roku 1927 stal aj okresným skautským spravodajcom. Dvojica Krča – Króner bola podľa mňa rozhodujúcim aspektom rozvoja „zlatého veku“ ružomberského skautingu. Skvele sa pri práci s mládežou dopĺňali. Krča vedel zúročiť svoje pedagogické znalosti a mal citlivý prístup. Rovnako vedel byť nápomocný vtedy, keď to bolo treba. Veď aj s pomocou profesorského zboru gymnázia sa podarilo zakúpiť 18 stanov, určených pre letné táborenie. Króner mal zas prirodzenú autoritu, rozhľad a bol uznávaným, všeobecne obľúbeným vodcom.

Ružomberskí skauti sa počas celého medzivojnového obdobia pravidelne zúčastňovali na telovýchovno-športových podujatiach poriadaných mestom, alebo tunajšou vojenskou posádkou. V júni 1928 sa družstvo ružomberských skautov zúčastnilo pretekov v cezpoľnom behu, ktoré usporiadali vojaci, pri príležitosti osláv gen. Dr. Milana R. Štefánika. František Krčmář, Ladislav Légerský a Ondrej Légerský túto súťaž dokonca vyhrali. Z rúk ružomberského starostu Jána Jančeka, ml. (o ktorom som tiež písal tu: < https://rkmagazin.sk/jan-jancek-ml-polozabudnuty-ruzombersky-legionar-politik-a-novinar/>) si uvedená trojica prebrala víťaznú putovnú plaketu s názvom „Už Slovensko vstáva“.

Skauti tvorili dôležitú súčasť ružomberskej spoločnosti (spolu s českými vojakmi, lekármi a profesormi na miestnom gymnáziu), ktorá sa spolupodieľala na upevňovaní čs. jednoty pri budovaní nového a stále vnútorne krehkého štátu. Prejavilo sa to napríklad aj pri 10. výročí vzniku Česko-Slovenska v októbri 1928. Je treba poznamenať, že rok 1928 bol mimoriadne poznačený kauzami, politickými otrasmi a do toho silneli aktivity protištátnych živlov.

Aj vládni politici si uvedomovali, že bolo treba verejne demonštrovať jednotu a vernosť Republike. Preto sa v tomto roku konalo množstvo provládnych propagačných akcií… – mimo iných budovanie pamätníkov, pamätných hájov. Jeden taký sa nachádza aj za obcou Likavka, smerom na Dolný Kubín. Ale späť znovu ku skautom.

10. výročie vzniku Republiky sa rozhodli ružomberskí skauti osláviť originálnym spôsobom – zapálením vatry na Veľkom Choči. Touto čestnou úlohou boli poverení Ján „Harry“ Pokorný, Miro Pavel a Ladislav Tóth. Vatra vzbĺkla v predvečer osláv – 27. októbra 1928 o 17:15 h. Večer pri vatre vytvorila skupina skautov živý obraz, ktorý pomenovali „Hold Osloboditeľovi“ (prezidentovi Masarykovi).

Rok 1929 je pomerne skúpy na zaznamenané udalosti. Predsa len sa v ňom udialo niekoľko dôležitých zmien, ktoré neunikli pozornosti skautského kronikára. Veľvyslanec ČSR v Londýne Jan Masaryk dekoroval v zastúpení svojho otca (prezidenta Masaryka) zakladateľa svetového skautingu R. Baden-Powella najvyšším štátnym vyznamenaním – Radom Bieleho leva I. triedy. Na jeseň toho istého roku sa ružomberskému skautovi Mikulášovi Wagnerovi podarilo zachrániť vlastnú sestru Oľgu, ktorá sa topila vo vodách Oravy. Za tento čin bol aj vyznamenaný čestným odznakom „Za čin junácky“.

Okrem turistiky, či vodáctva sa ružomberskí skauti venovali aj iným športom – ľahkej atletike a cvičeniu šermu (inštruktormi boli vojenskí dôstojníci z miestnej posádky). V zime zas s obľubou lyžovali, bežkovali a navštevovali horské chaty a útulne.

Z organizačného hľadiska bol pre ružomberských skautov dôležitý rok 1931, kedy vznikol samostatný skautský okres Ružomberok (podliehali mu oddiely v Ružomberku, Rybárpoli aj v Liptovskom Mikuláši). Na jeho čele stála známa dvojica  J. Krča – L. Króner.

O tom, že činnosť celého zboru napredovala, svedčí aj fakt, že v dňoch 25. – 26. februára 1933 usporiadali ružomberskí skauti v spolupráci s mestom a veliteľstvom miestnej vojenskej posádky I. Krajinské (celoslovenské) lyžiarske skautské závody. Ako uvádza kronika: „Závody sa konali za peknej účasti závodníkov a veľkého záujmu ružomberského obecenstva…“. Súťažilo sa v závode hliadok na 10 km, závode na 3 km pre skautov do 14 rokov, v závode na 5 km pre skautov do 16 rokov, v závode na 10 km pre skautov do 18 rokov a v 15 km závode pre skautov nad 18 rokov.  Je treba dodať, že na prvých miestach sa vo svojich kategóriach umiestnili skauti z Ružomberka. Menovite: Sviežený, Jurišič, Kmeť… Rovnako úspešne si počínali aj miestne dievčatá. E. Kartalová získala 1. miesto v závode na 3 km určenom pre skautky do 16 rokov a M. Rodinová sa taktiež umiestnila na 1. mieste v závode na 5 km, ktorý bol určený dievčatám nad 16 rokov.

V zastúpení slovenského vedenia skautingu sa podujatia zúčastnil bratislavský spravodajca Horký. Bolo to vydarené športové podujatie, ktoré si nenechalo ujsť množstvo Ružomberčanov. Išlo možno jedno z najlepších športových podujatí, ktoré sa uskutočnilo v Ružomberku (resp. v jeho okolí) za celých 20 rokov trvania Prvej republiky….

V lete toho istého roku sa ružomberskí skauti pod vedením L. Krónera zúčastnili na IV. svetovom jamboree (medzinárodnom stretnutí) skautov, ktoré sa konalo v maďarskom Gödöllö. Podľa oficiálnych údajov sa na tomto podujatí zúčastnilo takmer 26 000 skautov z celého sveta…

Okrem oddielov pri miestnom gymnáziu a oddielu v Rybárpoli, existovali v čase najväčšieho rozmachu – koncom 30-tych rokov, aj oddiely skautov a skautiek pri závode SOLO. Pričinili sa o to Václav Novák, zástupca konateľa a majiteľa továrne, spolu so svojim kolegom Dušanom Henselom. Novák bol v novembri 1937 menovaný novým okresným starostom. Hensel bol o mesiac na to vymenovaný novým zborovým vodcom II. ružomberského zboru. Do tohto obdobia sa datuje aj vznik samostatného 3. dievčenského oddielu, ktorý viedla Gertrúda Grozsová z Likavky.

Ružomberský skauting prežíval svoje “zlaté časy”, čo dosvedčuje aj štatistika. 3. chlapčenskému oddielu patrilo v tom čase v počte členov (63) 3. miesto na Slovensku. 3. oddiel si prostredníctvom svojich členov vydával aj vlastný satirický časopis, ktorý pomenovali FANTOM SKAUTOM. Jeho redaktor vystupoval pod pseudonymom “Hobo Lenivý”, časopis tlačil “Veľký Gibic”. V almanachu sa na inom mieste dočítame, kto sa v skutočnosti skrýval za týmto pseudonymom. Bol ním neskorší významný povojnový novinár, redaktor a politológ, Ružomberčan – Karol Belák-Berger, vtedy člen 3. chlapčenského oddielu. Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 emigroval a spolu s ďalším Ružomberčanom Ľudovítom Šebestom pôsobil v redakcii Rádia Slobodná Európa (Berger v Mníchove a Šebesta v New Yorku). K spolupracovníkom K. Beláka v mníchovskej redakcii patrili napriklad aj Martin Kvetko, zakladajúci člen a člen predsedníctva Demokratickej strany, či nedávno zosnulý Imrich Kružliak). Osoba K. Beláka-Bergera je natoľko historicky zaujímavá a pritom nielen pre Ružomberčana takmer neznáma, že sa pri ňom musím zastaviť.

Karol Belák-Berger – ružomberský skaut, demokrat a novinár, riaditeľ Rádia Slobodná Európa

K. Belák-Berger sa podľa vlastných slov narodil 11. júla 1919 v Budapešti. Jeho otec bol Ružomberčan. Matka pochádzala zo Slovinska. Vyrastal v Ružomberku. V rokoch 1930 – 1936 študoval s vyznamenaním na ružomberskom reálnom gymnáziu (tu sa zoznámil aj so skautingom). Po skončení štúdia odišiel do Bratislavy. V rokoch 1940 – 1943 slúžil v slovenskej armáde, kde bol poslaný na východný front. Vojnu prežil a po jej skončení začal študovať na Univerzite Komenského filozofiu a súčasne písal komentáre pre denník Čas (tlačový orgán Demokratickej strany). Spolu so svojimi kolegami a priateľmi založil politický klub a časopis Nová generácia. Po februárovom prevrate v roku 1948 emigroval a aj v exile sa naďalej venoval žurnalistike. Založil Združenie demokratických Slovákov a začal vydávať časopis Informátor. Od jesene 1949 pokračoval v štúdiach v Ženeve, kde začal vydávať časopis Skutočnosť. V novembri 1950 sa stal prvým slovenským redaktorom v mníchovskej redakcii Rádia Slobodná Európa (Radio Free Europe). Jeho priamym nadriadeným bol významný čs. novinár Hradu Ferdinand Peroutka, a tiež Pavel Tigrid. V rokoch 1983-84 už pôsobil ako riaditeľ čs. redakcie RFE. V roku 1985 odišiel do dôchodku.

*Dostupné online: <https://www.ustrcr.cz/data/pdf/vystavy/svobodne/panel12.pdf>.

Toľko v skratke o tejto významnej osobnosti, ktorá celý svoj život zasvätila boju proti komunistickej totalite doma, v socialistickom Československu, a o ktorej väčšina Ružomberčanov možno ani nevie… Je naozaj najvyšší čas zmeniť to…

Vrátim sa však späť, ku koncu 30-tych rokov. Od roku 1937 sa už aj v Ružomberku črtala hrozba blížiacej sa vojny. Zvláštne napätie bolo cítiť v ovzduší. Napriek tomu vzrástol počet skautov a skautiek na 92 členov, čo bol dovtedajší predvojnový rekord. Obľúbeným miestom letných táborov ružomberských skautov sa v druhej polovici 30-tych rokov stala lúčka na Borovej Sihoti pri Liptovskom Hrádku, neďaleko sútoku Belej a Váhu. V tom čase to bolo naozaj výnimočné – takmer nedotknuté miesto. Medzi vedúce osobnosti skautingu v meste v tom čase patrili: Ján Ďulai (vedúci 3. oddielu 1. zboru), Karol Novotný (zástupca ved. 3. oddielu), Ján Sviežený, K. Belák-Berger, Jozef “Koreň” Smorádek – táborový kuchár, František (Fero) Jurišič – vodca 2. zboru Solo, Rudolf Valluš, Anton Kulašík, Štefan Gronský, či Ladislav Hodoš.

Bodku za touto “Bélle Époque” dalo odvolanie riaditeľa J. Krču na začiatku školského roka 1938/39. Krča už na Slovensku nemohol zostať a musel sa vrátiť do Čiech. Podobne vodca 3. oddielu J. Ďulai musel pre vyhlásenú mobilizáciu odísť z Ružomberka, a nastúpiť na vojenskú službu (po absolovaní výcviku sa z neho stal vojnový letec, vojnu prežil, ale ďalšie informácie o ňom už nie sú známe). To už bola fakticky likvidácia skautingu v Ružomberku, ktorého sčasti pohltila novovznikajúca Hlinkova mládež.    Od roku 1939 už bol skauting na celom Slovensku s výnimkou oddielov katolíckych skautov úplne zakázaný. Predsa len sa v tomto roku ešte raz podarilo ružomberským skautom táboriť na známom mieste – táborisku pri Borovej Sihoti. Úplným záverom bol tábor pod hlavičkou Hlinkovej mládeže v roku 1940 v Kláštore pod Znievom.

Na záver by som rád dodal, že viacero ružomberských skautov pôsobilo počas vojny v ilegalite. Aktívne sa zapojili do odboja a na pomoc partizánom a SNP.  Za túto činnosť boli po vojne aj menovite ocenení. O tom už ale v nasledujúcej časti – venovanej krátkemu povojnému obnoveniu a následnému opätovnému zákazu skautingu.

Igor Strnisko

Krátené, upravené a doplnené podľa: Rubeš, Václav: Almanach. 75 rokov skautingu v Ružomberku (1921 – 1996). Vydal 1. Zbor Slovenského skautingu v Ružomberku za podpory SCP Ružomberok: Tesfo, 1996. 114 s.

Popis a zdroj titulnej fotky: Ružomberskí skauti v letnom tábore na Borovej Sihoti, rok 1936.  V strede v hornom rade – riaditeľ ružomberského gymnázia Ján Krča, naľavo vedľa neho vedúci 3. oddielu skautov 1. zboru Ján Ďulai, v strednom rade v podrepe v čiernej košeli Karol Belák-Berger. Zdroj: Rubeš: Almanach. 75 rokov skautingu v Ružomberku, s. 31.

Zaujímam sa o históriu. Rád cestujem a čítam knihy s výpovednou hodnotou. Občas si vyšlapem na niektorý z okolitých vrchov Ružomberka. Článkami z regionálnych dejín sa snažím čitateľom priblížiť menej známe osobnosti, či udalosti z dejín dolného Liptova.