Miesta posledného odpočinku sú v týchto dňoch veľmi frekventované. Ľudia čistia hroby, zdobia ich vencami. Niekedy sa zdá, že len zo zvyku.
Času dnes nie je nazvyš, a tak mnoho ráz skončíme pri umelom venci a balení plastových kahancov z kvetinárstva či obchodného reťazca. Tie nám Dušičky dobrotivo pripomínajú už od konca septembra.
Chýba tomu vlastná iniciatíva. Až sa nechce veriť, že milovanému človeku položíme na hrob odpad. A, čo je ešte horšie, no stáva sa to – kradnutý odpad, ktorý vezmeme z vedľajšieho hrobu.
Vnímajme tento sviatok osobnejšie a nemyslime na to, čo si pomyslia susedia. Aj keby sme žiaden hmotný „dar“ nepriniesli, nič sa nedeje, dôležitejšie sú tie nehmotné – tichá spomienka pri sviečke či modlitba.
Návšteva cintorína naviac nemusí byť limitovaná len Dušičkami. Pokojne naň môžeme zájsť aj viac ráz v roku.
Ale pokiaľ je naša láska k zosnulým priamo úmerná hromade plastov na hrobe, tak je asi všetko v poriadku…
Titulná fotografia – odkazprestarostu.sk, autor: Alena Hrešková
