Až 67 percent čitateľov Ružomberského magazínu v rýchlej ankete na našom webe vyjadrilo názor, že v meste nachádzajú dostatok kultúrneho vyžitia. Spýtali sme sa na to aj predstaviteľov aktívnych kultúrnych inštitúcií a združení v meste.
Zuzana Hrušková, galerijná pedagogička, Galéria Ľudovíta Fullu
Samotný pojem kultúra s jeho obsahom majú prívlastky neustáleho osobnostného nasadenia. Znamená to byť cielene hladný po inovácii a zmene – mať prehľad o tom, čo sa deje, byť schopný vlastného úsudku a vedieť aj nesúhlasiť.
Pojem kultúra má iný význam na dedine, iný v stredne veľkom meste a odlišný vo veľkomeste. Neustále sa zamýšľam nad tým, aké dôležité je, čo ľuďom servírujeme ako kultúru.
Ružomberok je malé turistické mestečko s jedinou galériou. V Ružomberku v minulosti dominovali folklór a sakrálne ponímanie kultúry ako hlavnoprúdové. Dnes je tomu inak. V meste založili ľudia s aktívnym zmýšľaním mnohé združenia, ktoré sa snažia prezentovať kultúru s dávkou experimentu – to kvitujem.
Som toho názoru, že dnešný Ružomberčan má dnes na výber, avšak veľakrát nie je motivovaný vlastným záujmom – stále víťazí kultúra komerčnej televízie s naivnými telenovelami či kuchárskymi programami úrovne nie lepšej ako automaticky generované menu v zlej reštaurácii.
V Ružomberku je dostatok kultúrneho vyžitia. Avšak naše zaužívané zlozvyky zostať v jednej rovine, či neochota prijať inakosť, sú a boli najväčšími brzdami v evolúcii.
Radislav Kendera, predseda Literárneho klubu ružomberských spisovateľov
Kultúra v mojom rodisku je odrazom celospoločenského prístupu k nej. Celá ľudská spoločnosť sa zmieta v protikultúrnom prostredí. Chýba kultúra medziľudských vzťahov, správania sa, vzájomnej úcty, autorít, ba absentuje autentická kultúra života vôbec. Prvoradý záujem dneška je zarobiť peniaze. Veľa a rýchlo. A neraz – bezohľadne.
Záujem o kultúru ide rapídne dolu a kultúrne dianie nahrádza aj počítač a obrazovka. Ak treba dať trošku zo seba, obetovať sa, to vyvoláva odpor. Zároveň však „mocní“ na akomkoľvek stupni moci dávajú pocítiť svoju „dôležitosť“ a adekvátne tomu aj kladú prekážky (grantami počnúc, pomocou končiac). Nehovoriac o tom, že každý z „nekompetentných“ sa rozumie kultúre. Silno to pripomína paralelu pivných debát, kde sú všetci odborníci na šport, politiku, atď.
V Ružomberku je však veľmi veľa talentov a osobností, ktoré musia, ak chcú pre Ružomberok a jeho kultúru niečo urobiť, ísť na vlastnú päsť, obetovať sa a zdolávať prekážky. Obdivujem preto všetkých, ktorí robia kultúru z vlastného zanietenia, bez prostriedkov a ešte šíria dobré meno nášho Ružomberka po Slovensku i v zahraničí – ružomberské spevokoly (vrátane mestských častí), divadelníkov v meste i v mestských častiach, fotografov, výtvarníkov, spisovateľov, hudobníkov, pracovníkov s deťmi, folkloristov… Dávam klobúk dolu. Neviem však, dokedy to vydrží.
O niečo ľahšie to majú kultúrne inštitúcie – KDAH, Galéria Ľ. Fullu, Liptovské múzeum, ZUŠ a pod., ktoré majú aspoň svoj základný rozpočet a snažia sa. No tiež im veľa ráz nie je čo závidieť.
V Ružomberku je teda dosť kultúrneho vyžitia, vďaka kultúrnym zanietencom a fungujúcim kultúrnym inštitúciám. Na škodu je, že nie sú systémovo nastavení na vzájomnú spoluprácu a nedarí sa do tohto súkolia významnejšie zahrnúť napr. Katolícku univerzitu a ďalšie školy, resp. samotných učiteľov.
Marianna Stančoková, Občianske združenie Rosart
Prezerajúc si každomesačne ponuku kultúrnych podujatí v našom meste človek nadobúda pocit, že sa tu toho deje naozaj veľa. A nemyslím si, že je to len pocit. A tiež si dovolím vyvrátiť pravdivosť povestného tvrdenia o v Ružomberku „zdochnutom psovi“.
Možno si vybrať z ponuky najrôznejších subjektov orientovaných na klasické umenie či alternatívnu scénu. Pravdou však je, že najväčší – čo do rozsahu ako aj nákladov z mestského rozpočtu – organizátor kultúrneho života je orientovaný primárne na import kultúry. Akosi som si už zvykla, že zvlášť v divadelnej ponuke figurujú výlučne agentúrne predstavenia namiešané z overených ingrediencií: známe tváre z televízie + ľahká zápletka + komédia pretkaná plytkým humorom + znesiteľná miera lascívnosti = stopercentná predajnosť. Za naozajstným divadelným umením je potrebné vycestovať.
Situácia je však žalostnejšia, ak vám nestačí užívať si rolu recipienta. Ak vo vás prepukne tvorivý zápal a máte pocit, že chcete hovoriť rečou umenia, máte problém. Predovšetkým priestorový. V Ružomberku absentuje priestor pre kreatívnych domorodcov, ktorým nestačí len konzumovať sem prinesené umenie a „umenie“. Už roky je pre mňa nepochopiteľné, že vyššie spomenutá inštitúcia nevytvára priestor pre najrôznejšie domáce iniciatívy ako je tomu v iných, nielen slovenských mestách. Argumenty sú hlavne ekonomické.
Nádejala som sa, že riešením bude synagóga, ktorá poskytne strechu aj pre domácich, a to nielen na prezentáciu tvorby, ale aj činnosť. Ako sa ukázalo, toto asi nebolo primárnym zámerom. Priestor je to síce krásny, ale pre väčšinu kultúrnych či spoločenských aktivít neprispôsobený a neprispôsobiteľný. Nehovoriac o výške nájmu, ktorý je pre mnohé subjekty likvidačný.
Ale som optimista. Verím v možnosť pozitívnej zmeny. V hlave nosím pár systémových riešení, ktoré by mohli veci napomôcť a „neprodukovali by len stratu“ z činností, ktoré na amatérskej či poloprofesionálnej úrovni vykonávajú miestne umelecké duše.
Ján Pavlík, riaditeľ Kultúrneho domu Andreja Hlinku, a. s.
Som presvedčený, že kultúry nie je nikdy dosť. A to nehovoriac o kultúre národa, kultúre spoločenského života, o kultúre slova, vystupovania na verejnosti, atď.
Kultúrny život v meste Ružomberok je bohatý, rôznorodý a kvalitný. Filozofická, praktická aj ekonomická otázka je, či by práve množstvo podujatí malo byť tým, čo určuje jeho bohatstvo a úroveň. Podľa môjho názoru v Ružomberku je kvalitný divák a sú tu kvalitné podujatia. Zo skúsenosti môžem povedať, že aj množstvo podujatí a ich rozmanitosť sú dosť vyvážené.
Som rád, že kultúre sa venuje najmä Kultúrny dom Andreja Hlinku, ale aj Mestská knižnica, Univerzitná knižnica KU, Galéria Ľudovíta Fullu, Liptovské múzeum, rôzne občianske združenia, kluby a podniky, ktoré spoločne vytvárajú hodnotné portfólio kultúrneho a spoločenského života v meste.
Titulná fotografia – Podujatie v Galérii Ľudovíta Fullu, Foto – archív Galérie Ľudovíta Fullu
