Jánske ohne zapaľovali aj najmenší

O tom, že dolnoliptáci dodržujú tradície sa v nedeľu 24. júna presvedčili stovky návštevníkov Čutkovskej doliny.

Slnko už pomaly zapadá. Na lúke, kde sa celý deň pásli ovce, sú pripravené štyri menšie a jedna veľká vatra. Dievčatá, ale aj muži v kroji pristupujú bližšie.

„Odbila deviata hodina, chváľ každý duch Hospodina, Ježiša, jeho syna. Opatrujte svetlo, oheň, aby nebol ľuďom škoden,“ zakričal hlásnik. Zišiel ponad veľkú vatru a pozýval všetkých malých aj veľkých na tradičné pálenie Jánskych ohňov v Čutkovskej doline.

Dodržujú tradície

Cez drevené oplotenie prechádzali nielen Ružomberčania, ale aj mnohí návštevníci malebného prostredia. Za sprievodu ženskej speváckej skupiny Čriepky stúpali do strmšieho kopca, bližšie k vatre. Niektorí si posadali na zem, iní postávali okolo.

Ženská spevácka skupina Čriepky. (Foto: Anna Zábojníková)
Pálenie Jánskych ohňov si nenechali ujsť domáci, ani návštevníci Čutkovskej doliny. (Foto: Anna Zábojníková)

„Tomuto dňu prislúcha meno Ján. Je to meno hebrejské a nemecké. Znamená, Boh je milostivý. Chceme vychádzať zo zvykov, ktoré tu boli pred nami, ktoré sme sa dopočuli a dočítali,“ prihovoril sa na úvod Peter Bačkor, jeden z organizátorov podujatia.

Na Jána sa zvyknú ešte aj dnes v rôznych kútoch Slovenska dodržiavať mnohé tradície. Kedysi ľudia 24. júnu pripisovali magický význam. Bol slnovrat. Cez deň bolo dlho vidno a teplo.

Nechýbali syr, chlieb ani pálenka 

Počas pálenia ohňov sa nezabudlo ani na plieskanie bičom a živly. Oheň, vodu, vzduch a zem symbolizovali štyri menšie plamene. Zapaľovali ich muži, ale aj chlapci z publika. Keď už horeli všetky menšie vatry, na rad prišla aj tá najväčšia.

Pri vatre sa zastavovali mnohí, aby si sa pri nej odfotili. (Foto: Anna Zábojníková)

Keď sa Jánsky oheň v Čutkovskej doline poriadne rozhorel, stal sa stredobodom objektívov. Nejeden návštevník pristúpil bližšie, aby sa pred mohutnou vatrou zvečnil na pamiatku.

Peter Bačkor prirovnal tradície k ohňu. Oboje dávajú svetlo, ktoré môže byť rôznej intenzity. Podľa toho, akým drevom prikurujeme, môže meniť aj svoju farbu. „Podľa toho, koľko dreva do ohňa dáte, podľa toho horí menej alebo viac. Tak isto ako je oheň dobrý sluha, ale zlý pán, presne tak môže dopadnúť aj tradícia.“

Počas programu organizátori nezabudli ani na malé občerstvenie. Ženy aj muži v krojoch chodili pomedzi ľudí a ponúkali syr, chlieb, víno či pálenku. Neskôr nalievali aj svätojánsky čaj.

Počas pálenia ohňov nechýbala ani ochutnávka syra či pálenky. (Foto: Anna Zábojníková)

„Je to veľmi pekne zorganizované. Tradície treba dodržiavať. Som tu prvýkrát, ešte som veru na pálení ohňov v Čutkove nebola,“ zhodnotila podujatie Anna Gembelová z Klačna.

Tradičné pálenie Jánskej vatry bolo možné zažiť aj v niektorých okolitých obciach. Priamo v Ružomberku je touto vychytenou tradíciou známy ešte Biely Potok.

Titulná fotografia: Zapaľovanie vatry v Čutkovskej doline. Zdroj: autorka

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas štyroch rokov štúdia mi Ružomberok prirástol k srdcu, a preto ma zaujíma všetko, čo sa s mestom spája.