Hrôzy minulosti je nutné si pripomínať, aby sa už nikdy nezopakovali

Putovná výstava o holokauste mala najskôr premiéru v parlamente. V súčasnosti ju môžeme až do 8. novembra vidieť aj v priestoroch univerzitnej knižnice v Ružomberku.

Na modrom podlaží sa vyníma niekoľko panelov. Pristavujú sa pri nich nielen študenti, ale aj staršia generácia. Skupinka mladíkov ukazuje na mapu obetí rozdelených podľa národností, čo spustí aj spoločnú konverzáciu. Iní len mlčky pozerajú na autentické fotografie a prijímajú informácie o trápeniach a bolestiach ľudí počas druhej svetovej vojny.

Výstava je lekciou

Výstava s názvom Holokaust: likvidácia, oslobodenie, záchrana, bola po prvýkrát otvorená na pôde Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Na výstavu sa do parlamentu prišiel pozrieť aj rektor Katolíckej univerzity (KU) Jaroslav Demko. Práve tam si uvedomil, že výstava o holokauste patrí aj na KU, aby sa mohli študenti oboznámiť s holokaustom a vyhladzovaním.

„Výstava o holokauste by nemala byť len na rozširovanie si vedomostí z histórie. Ale skutočne je lekciou, aby sa podobné hrôzy už nikdy neopakovali. Nemá byť ani štatistikou o hrôzach a obetiach, vidíme tu hlavne človeka s jeho vlastným osudom a príbehom. Boli to naši bratia a sestry,“ povedal na začiatku slávnostného otvorenia výstavy v univerzitnej knižnici rektor KU Jaroslav Demko.

Na paneloch sa vynímali aj autentické fotografie. (Zdroj: autorka)

Rodina Munkovcov

Počas príhovoru nezabudol ani na obete holokaustu z Ružomberka. Ako príklad si vybral rodinu Munkovcov.

„Bola to židovská rodina pochádzajúca od Senca , ktorá práve v Ružomberku prestúpila na katolícku vieru. Neurobili to zištne, ale bola to ich osobná cesta viery. Dokonca syn Tomáš sa rozhodol stať jezuitom,“ priblížil príbeh Židov, ktorí bývali v Ružomberku.

V roku 1944 gestapo zatklo mamu Gizelu, potom otca Františka a neskôr aj syna Juraja. Druhý syn Tomáš bol v ružomberskom jezuitskom noviciáte, ale vedel, že prídu aj pre neho. Noc pred zatknutím prežil v noviciáte v kaplnke. Ráno s úsmevom na tvári povedal: „Tejto noci som Bohu ponúkol svoj život, za svoj židovský národ.“ Rodina Munkovcov skončila v koncentračnom tábore tak, ako mnoho iných rodín.

 

Spomínali na obete rómskeho holokaustu. Sami

Štyri kontinenty, šesť jazykov

Expozícia, ktorú pripravilo Moskovské vedecko-osvetové centrum, bola prezentovaná v rôznych krajinách na štyroch kontinentoch a v šiestich jazykoch.

„Výstava nadobúda oveľa väčší význam v súvislosti so silnejúcou hrozbou antisemitských hnutí, ktorých cieľom je prepísať históriu druhej svetovej vojny. Vidíme, že takéto protiľudské ideológie ovplyvňujú politiku niektorých krajín a, žiaľ, po príklady netreba chodiť ďaleko,“ hodnotí politické dianie vo svete tretí tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie Alexej Kulagin, ktorý výstavu za organizátora otváral.

Zdôraznil aj to, že v niektorých štátoch evidujeme prípady boja proti pomníkom osloboditeľov. Práve preto je dnes obzvlášť dôležité vysvetľovať predovšetkým mladým ľuďom príčiny druhej svetovej vojny, aby sa predišlo opakovaniu tragédií z minulosti.

„Sovietska armáda oslobodila väzňov z mnohých nacistických táborov smrti, vrátane neslávne známeho Osvienčimu. Sme presvedčení, že výstava, ktorej cieľom je ukázať, že boj proti fašizmu počas druhej svetovej vojny ovplyvnil osudy miliónov ľudí rôznych národností, bude ďalším presvedčivým dôkazom, že akékoľvek teórie a praktiky nadradenosti jedným národom nad ostatnými, nezvratne smerujú k tragickým následkom,“ hovorí o zmysle výstavy Alexej Kulagin.

Výstava má aj elektronickú podobu

Materiály opisujú historické fakty o tragických udalostiach druhej svetovej vojny. Nechýbajú ani fotografie Židov, generálov či mapy. „Na paneloch sa nachádza trápenie a bolesť ľudí. Expozícia je o zverstvách fašistov a o neľudských činnostiach, ktoré robili,“ približuje Alexej Kulagin.

Výstava holokaustu. (Zdroj: autorka)

Výstava o holokauste existuje aj v elektronickej podobe, vďaka čomu môže byť v niektorých krajinách súčasne. Má dve verzie. Jedna je v anglickom a druhá v nemeckom jazyku.

„Veľmi aj tu v Ružomberku zabúdame na tieto udalosti. Prednášky na univerzite navštevujem dosť často. Treba si pripomínať, že holokaust to nie sú len koncentračné tábory vo svete, holokaust bol predsa aj u nás. Treba hovoriť aj o Ostrom Grúni či Kľaku,“ povedal návštevník vernisáže, Ružomberčan Jozef.

Titulná fotografia: Na výstavu sa prišli pozrieť aj študenti. Zdroj: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.