Horský sprievodca z Černovej: Nemusíme precestovať pol sveta, krásy prírody máme priamo za domom

Pred štyrmi rokmi sa podieľal na postavení náučného chodníka v Čutkovskej doline, dnes je z neho profesionálny horský sprievodca. S Milanom Kmeťom sme sa rozprávali nielen o okolitej prírode, ale aj o vlastnom projekte.

Ružomberok v sebe ukrýva množstvo miest, kam sa môžu milovníci hôr aj nenáročných prechádzok na pár chvíľ „stratiť“. Jedným z nich je Čutkovská dolina, kde je už od leta 2016 otvorený šesťkilometrový náučný chodník Známa-Neznáma. Informačné tabule však začiatkom júna nahradil po prvýkrát výklad sprievodcu. Jednu prechádzku v turistami obľúbenej doline sme si rezervovali aj my.

Vodca a sprievodca nie je to isté

Slnko je schované medzi mrakmi, pred dažďom sa zase my schovávame pod kapucňami. Vodu je cítiť všade, aj v teniskách. „Aj toto počasie je super, nevidieť toľko ľudí, príroda exploduje životom, keď je všade voda,“ reaguje s úsmevom na upršaný deň Milan Kmeť. V horách sa pohybuje už od detstva, v januári minulého roka získal certifikát profesionálneho horského sprievodcu.

„Absolvoval som kurz, ktorý trvá dva až tri roky. Organizuje ho Slovenská asociácia horských sprievodcov, ktorá je od roku 2014 aj súčasťou medzinárodnej štruktúry Union of International Mountain Leader Associations (UIMLA),“ začína vysvetľovať Černovčan.

Slovenská asociácia horských sprievodcov vznikla v roku 2011 a vďaka nej je dnes na Slovensku 33 profesionálnych horských sprievodcov. Milan Kmeť bol súčasťou druhého kurzu, no v súčasnosti už prebieha kurz pre nových profesionálov.

„Školenie bolo celkom náročné, trvalo dva a pol roka v letných a zimných kurzoch. Absolvovali sme 11 blokov, ktoré mali určenú tému. Najskôr sme poslali prihlášku, kde sme napísali, aké množstvo a obtiažnosť túr sme absolvovali, aby vedeli posúdiť naše reálne skúsenosti“ hovorí Milan Kmeť počas prechádzky. Potom nasledovali kondičné skúšky, ale aj testy na orientáciu v prírode.

Nádejných sprievodcov učili reagovať na počasie, zranenie, ako sa pohybovať v zasneženom známom aj neznámom horskom teréne, ako používať mapu aj kompas. Každý musel absolvovať 40 povinných túr. „Bolo desať zimných a tridsať letných túr a vždy sme museli ísť s niekým iným. Väčšinou to boli kamaráti, rodiny, manželky, ale občas aj neznámi ľudia z internetu či starí spolužiaci, ktorých som dlho nevidel. O to väčší zážitok to nakoniec bol,“ spomína si na skúšky sprievodca. Zároveň vysvetľuje, že horskí vodcovia majú iné kompetencie ako sprievodcovia. „My sa pohybujeme v teréne, kde sa vopred nepočíta s využitím lana. Môžeme klientom ukázať úseky na chodníkoch, ale aj jednoduchšie terény mimo značených turistických trás, sprevádzať ich na via ferratách, zobrať ich na snežnice či skialpy, alebo pre nich zorganizovať lavínové kurzy,“ vysvetľuje rozdiel 32-ročný Milan Kmeť.

Počas prechádzky sa nám naskytol aj takýto pohľad. Foto: autorka

Francúzi na Slovensku

Certifikát má viac ako rok, za ten čas stihol sprevádzať francúzske skupiny po slovenských kopcoch. V zime robil aj lavínový kurz v Žiarskej doline. Zabŕdame aj do nepríjemnejších zážitkov a pýtame sa na zranenia.

„Išiel som s Francúzmi z Malej Svišťovky a na záverečnom úseku boli reťaze. Hovoril som im ako sa majú správať, no neposlúchli, že majú ísť jeden po druhom tak, aby na každom úseku reťaze bol iba jeden,“ spomína si na túru z Vysokých Tatier sprievodca, ktorý vie plynule francúzsky aj anglicky.

Turisti sa pochytali viacerí za jednu reťaz. Ako sa jeden z nich pustil a prešiel na druhú, reťaz vystrelila pol metra. Žena, ktorá išla za ním to nečakala a pošmykla sa na nebezpečnom mieste. „Našťastie mala jednu ruku dosť silnú, aby sa udržala. Ja som bol nižšie, pretože som pomáhal slabším, no o pár sekúnd som už bol pri nej a pomohol jej. Vtedy sa mi rozbúšilo srdce,“ spomína si na nepríjemný zážitok Milan Kmeť.

V súčasnosti pracuje aj na vlastnej propagácii. Na sociálnej sieti si vytvoril stránku, no chystá aj vlastný web. V prvej polovici júna vytvoril súťaž pre rodiny s deťmi a výhercom ukázal Čutkovskú dolinu. „Nechcel som, aby to bolo len o tom, koľko je tu rastlín, ale aby to zaujalo aj deti. Vyskúšali si stavbu vodného mlyna, ako uvariť bylinkový čaj z čerstvých byliniek či ako rozpoznať vtáky podľa ich spevu,“ hovorí o prvej expedícii Černovčan.

Svoje služby by chcel posunúť ďalej predovšetkým na lokálnej úrovni. „Myslím si, že nemusíme za každú cenu chodiť do veľhôr, aby sme mali ľuďom čo ukázať. Som zástancom toho, že ani nemusíme cestovať na druhý koniec sveta, prírodné krásy môžeme mať priamo za domom. Určite chcem robiť aktivity v Čutkovskej doline, ukázať ľuďom zaujímavé miesta, ktoré na turistickom chodníku neuvidia a spojiť to so zážitkovým vzdelávaním,“ vysvetľuje Milan Kmeť a už nás aj vedie k Červenej skale, ktorá je súčasťou náučného chodníka. Nezabúda pritom vysvetliť, kde sa nachádzame.

Náučný chodník Známa-Neznáma má približne šesť kilometrov. Foto: autorka

Najväčšie bohatstvo máme doma

Čutkovská dolina je kombináciou prírodnej a ľudskej zložky. „Nie je preľudnená, nie je tu milión ciest, ani chát. Nachádza sa v nej množstvo brál či skalísk, ktoré ponúkajú pekné výhľady. Sú často zarastené v lese, o to väčší zážitok nastane, keď ich človek objaví,“ predstavuje dolinu sprievodca. Okolie tvoria zmiešané lesy – buk, smrek aj jedľa. „Nie je to tak všade. Nízke Tatry sú dosť zničené kvôli lykožrútovi, pretože tam sú monokultúrne lesy. Monokultúra znamená nestabilitu. Ak je v lese tisíc smrekov, príde jeden chrobák a v kombinácii s klimatickou zmenou môžu padnúť všetky. V zmiešaných lesoch je zničený len jeden druh a systém je schopný existovať aj ďalej,“ porovnáva lesy Milan Kmeť.

V doline ľudia vždy kosili lúky, dokonca aj v strmších častiach. „Dnes si to už ani nevieme predstaviť. Preto keď ideme lesom, niekedy máme možnosť uvidieť torzo lúky či senníka.“

Profesionálny horský sprievodca z Černovej študoval krajinné inžinierstvo na Lesnícko-drevárskej univerzite v Brne. Jeho rukami prešlo veľa kníh, no ako sám tvrdí, dobrým zdrojom informácií sú aj starší ľudia. „Mám 92-ročného starého otca. Aj on mi vie povedať ako sa tu kedysi žilo a hospodárilo. V dnešnej dobe je podstatnejšie, aby človek vedel ako hľadať informácie,“ hovorí o náučnom výklade, ktorý ponúka turistom počas sprevádzania Milan Kmeť.

Červená skala v Čutkovskej doline. Foto: autorka

Prichádzame k Červenej skale. Skúsený sprievodca vysvetľuje, že sa pozeráme na nenápadný no zaujímavý geologický útvar. Je dôkazom toho, že geologické procesy formujúce tvar krajiny nemusia trvať desiatky miliónov rokov. „Travertín, ktorý vzniká na tejto lokalite, miestnymi obyvateľmi nazývanej Červená skala, je špecifickou formou vápenca vznikajúcou vyzrážaním zo studených povrchovo tečúcich vôd, so zvýšeným obsahom uhličitanu vápenatého,“ približuje Milan Kmeť travertín, ktorý už v minulosti používali starí Rimania na výstavbu Kolosea.

Dážď neutíchal, rozhodli sme sa, že sa vrátime. Počas cesty nám sprievodca približuje, že jeho najobľúbenejšou prírodnou destináciou je práve Veľká Fatra.
„Jednou z mojich srdcoviek je vrch Ploská, pretože je odlišný, pripomína bochník chleba – a chleba asi každému pripomína domov. Nejde ani tak o to, kde sa nachádzate, ale do akého stavu mysle sa na tom mieste vie človek dostať,“ hovorí profesionálny horský sprievodca.

Milana Kmeťa živí práca okolo životného prostredia. Po škole najskôr v Brne tri roky projektoval protipovodňové opatrenia pre obce. Potom sa na rok vrátil do Ružomberka, kde ako projektant pracoval na koreňových čistiarňach odpadových vôd.

Titulná fotografia: Profesionálny horský sprievodca Milan Kmeť z Černovej. Foto: autorka

 

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.