Harry Potter a brzdová kvapalina

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

V rámci tvorivej roboty dostali študenti za úlohu napísať autorskú rozprávku. Je zložité vytvoriť text pre najmenších, treba pritom dodržiavať určité pravidlá.

Dej, keďže dieťa sa stále spytuje „čo ďalej?“, musí neustále plynúť, nesmie ho spomaľovať digresia (vybočenie z textu), žiadne úvahy a podrobnejšie opisy. Postavy iba čiernobiele, čiže absolútne kladné alebo absolútne záporné, dobro musí zvíťaziť nad neprávosťou. Vety stručné, jazyk zrozumiteľný, bez odborných termínov. Také, aspoň základné požiadavky musí autor splniť, aby napísal dobrú rozprávku.

Jednej skupine technicky zdatných študentov som raz predniesol návrh:

„Predstavte si, že máte dieťa poznačené znalosťou literatúry sci-fi a modernej fantasy a ono vás poprosí, aby ste mu porozprávali nejakú rozprávku. Tie naše klasické už pozná naspamäť, chce príbeh zasiahnutý novými trendmi, vy náhodou nemáte poruke žiadnu potrebnú knižku, a tak si musíte vymýšľať.

Zvolíte postavu, ktorú dieťa pozná a bude jej pri súperení so zlom a pri konaní dobra držať palce. Máte na výber tému s názvom Harry Potter a brzdová kvapalina, druhá Harry Potter v Slovenskom národnom povstaní.

Využite fantáziu, spojte ju so svojimi znalosťami techniky a vedomosťami z histórie. Harry Potter lietal aj na metle a čo sa týka SNP, v tomto roku si pripomíname sedemdesiate výročie jeho vypuknutia. V prípade povstaleckej témy sa vám naskytá habadej materiálu.“

V čase ponúknutom na diskusiu som veril, že väčšina študentov si zvolí „partizánskeho“ Harryho – predsa ide o kapitolu z našich dejín, ku ktorej sa národ hrdo hlási a svoj rodný kraj i reálie mládežníci v laviciach poznajú.

Študujúci ma počas vymieňania názorov neprekvapili – pri ich počúvaní sa striedal úsmev, pochybovanie o zdravom rozume, údiv aj zlosť.

Vedel som, že vyučovanie histórie na základných a stredných školách je podobne ako materinský jazyk odsunuté na vedľajšiu koľaj (okrem toho sa v našich školách už skoro neučí, žiaci hlavne klikajú) a že sa u absolventov maturity najčastejšie stretneme s triviálnym nepoznaním tých najzákladnejších historických faktov. Voľná diskusia študentov to potvrdila.

„Kedy bolo to slovenské národné povstanie? Začalo v Bratislave?“

„Učiteľka na zédéeške vravela, že sa strieľalo z Auróry. Vtedy začalo.“

„Z akej Auróry? Auróra je náš pes.“

„Z nejakej lodi na Dunaji. Na brehu potom bojovali partizáni s Nemcami.“

„Kto im velil?“

„Nemcom Hitler a našim Tiso.“

„Vyhrali naši?“

„Naši utekali ako vždy. Vyhrali Nemci. Mali techniku. A Tisa zajali.“

„Potom čo sním?“

„Obesili ho.“

„To zle vravíte. Ja som čítal, že cez vojnu Rusi na padákoch zhodili u nás svojich veliteľov, jeden z nich sa opil a s kumpánmi v Martine vystrieľali nemeckú misiu, ktorá sa vracala vlakom z Rumunska cez Slovensko. Povstanie sa ešte len pripravovalo, lenže potom sa Nemci naštvali a napadli nás.“

„Tak nie pri Dunaji?“

„Na nejakej Dukle. Tam že sa mastili.“

„To je kde?“

„Na Východnom Slovensku. Aj tanky a delá tam Nemci nechali. Videl som na školskom výlete.“

„To ešte nerozobrali Cigáni?“

„Zatiaľ nie.“

„Asi budú podmínované.“

„A s partizánmi čo sa dialo, keď boli porazení?“

„Poschovávali sa medzi stromami a niektorí sa zakopali v zemľjankách, až kým ich neoslobodili Rusi.“

„V akých zemľjankách? Čo to je?“

„Podzemný hotel s blchami a výfukom. Sovietsky vynález.“

„Boli aj partizánky nejaké?“

„Jasné, že boli. Ale tie nebojovali.“

„A čo robili?“

„Čo asi… Dvíhali morálku. Raz partizánom, raz Nemcom a potom Rusom, keď prišli.“

„Ešte žijú nejakí partizáni?“

„Možno zo štyria.“

„Tí musia mať aspoň sto rokov každý.“

„Občas vybehnú z lesa, hodia otázku, či sa vojna skončila a pre istotu a aby nevyšli z cviku, aspoň niekoho odbachnú.“

„Tak ako náš voľakedajší prezident? Aj on je bývalý partizán?“

„On je partizán vtedy, keď sa mu to hodí. Len aby si mohol zastrieľať.“

Diskusiu som radšej zastavil. Študenti sa potom svorne dohodli, že budú písať o brzdovej kvapaline, lebo SNP sa im zdá akési nereálne – ktovie čo a kde to bolo.

P.S:

Príslušníci odboja kedysi nasadzujúci život v boji proti fašizmu a za slobodu aj tejto mládeže, ktorá má všetky povstania vlastne „na háku“, by sa zrejme, keby mohli, vo svojich hroboch zakopali ešte hlbšie. Aby to nepočuli…

Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).

Ilustračná fotografia – spravy.pravda.sk, autor – Ivan Majerský, Pravda

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.