Gombíky prišívali niťou tenšou ako vlas

Ešte aj tento týždeň si môžete pozrieť výstavu viac ako 134-tisíc gombíkov a 1950 kravát. Jej nedávne otvorenie bolo spojené so zápisom do Slovenskej knihy rekordov.

Väčšina mužov nosí kravatu len vtedy, keď si to vyžaduje spoločenská etiketa. To je aj prípad zberateľa a rekordéra Jána Bindera. Na rozdiel od iných si však rodák z Ružomberka môže vybrať z viac ako dvetisíc viazaniek.

Kravaty mu daroval aj Dušan Tittel

Medzi kravatami má aj vzácne kúsky. Niektoré z nich precestovali kus sveta, iné boli zasa vyrobené z netradičnej suroviny. „Nebudem radšej hovoriť o vzácnych viazankách. Už pri prvej výstave mi daroval Dušan Tittel niekoľko kravát s motívmi futbalových klubov Ajax Amsterdam, Arsenal Londýn a niekto mi ich ukradol priamo z výstavy,“ zosmutnie Ružomberčan. Na najnovšej výstave preto striehlo päť žien z organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorej je zároveň predsedom.

Pred viac ako 12 rokmi naštartoval celkom inú zberateľskú vášeň. „Mám za sebou veľa ortopedicko-chirurgických operácií. Raz som vystupoval zo sanitky a našiel som gombík. Keď som sa k nemu zohol, sanitár mi nie veľmi prívetivo povedal, aby som nezdržiaval,“ začína rozprávať príbeh najväčšej zbierky gombíkov na Slovensku. Zberateľ si vtedy uvedomil, že aj malý gombík môže spájať ľudí. Začal ich teda vo veľkom zbierať.

„Bol som na liečení a ľuďom, ktorých som tam postretal som povedal, že zbieram gombíky. Ak doma nejaké našli, poslali mi ich poštou. Tí, čo nevedeli adresu, posielali okrúhle ozdoby na mestský úrad,“ hovorí o takmer stovke pomocníkov Ján Binder.

Nesmel chýbať ani presný počet gombíkov. (Foto. autorka)

Vernisáž v obchodnom dome Verex, na Mostovej ulici, si nenechali ujsť desiatky Ružomberčanov. Gombíky a kravaty zaplnili takmer celú miestnosť. Guľaté ozdoby pútali pozornosť nielen svojim počtom, ale aj farbou, či veľkosťou. Niektoré boli poprišívané na čiapky, iné na rukavice či obrusy, no mnoho z nich bolo uložených vo veľkých nádobách.

„Každý gombík má svoje číslo, počet a druhy. U kravát je zaznamenaný počet, no len niektoré sa opakujú. Sú to najmä kravaty s motívom socialistického zväzu mládeže,“ prezrádza Ján Binder. Pôvodný termín výstavy predĺžili, sprístupnená bude do piatku 6. septembra.

Najviac kravát na Slovensku má Ružomberčan

Rekordér

Iniciátor zbierky má naštudovanú aj históriu. Kravaty vraj poznali už v 17. storočí. Vtedajší kráľ Ľudovít XIV. mal chorvátskych vojakov, a tí nosili okolo krku tradičné šatky. „Jemu sa to zapáčilo, a tak ju začal nosiť aj on. Vtedy sa nazývala cravat – slovenský kravata. Po otcovi mi ostalo asi 70 kravát, tak som túto zbierku rozšíril,“ prezrádza iniciátor myšlienky.

Pripraviť výstavu pomáhala aj jeho manželka. Najťažšie to bolo s gombíkmi. „Mali sme ich naukladané doma v krabiciach. Moja žena prišila na látku, niťou tenšou ako vlas, viac ako 6-tisíc gombíkov. Dlho sme sa pritom dohadovali, či taký alebo onaký gombík máme alebo nie,“ vysvetľuje zberateľ.

Farebné, bodkované, pásikavé, ale aj so zvieracími vzormi. (Foto: autorka)

Slovenská kniha rekordov už koníček Jána Bindera pozná. Prvýkrát to bolo pred tromi rokmi vďaka 33-tisícovej zbierke gombíkov. Druhý zápis bol pred dvomi rokmi za viac ako tisícovú zbierku kravát. Odvtedy svoje bohatstvo zväčšoval a do knihy rekordov sa zapísal opäť a hneď dvakrát. „Zbierku gombíkov tvorí 134 320 kusov a viac ako deväť tisíc druhov. Kravát sa nám podarilo vyzbierať 1950,“ hovorí o úspechu Jednoty dôchodcov Slovenska v Ružomberku Ján Binder.

Počet kravát takmer prekročil dvetisíc. (Foto: autorka)

Zakladateľ a komisár Slovenskej knihy rekordov Igor Svitok prezradil, že s podobnými zbierkami sa zatiaľ nikto neozval. Zbierky by mali čoskoro poputovať novému majiteľovi. „Rád by som ich už posunul niekomu inému. Momentálne je to pre mňa finančne náročné,“ prezrádza Ján Binder a zdôrazňuje, že ani zápis do knihy nie je zadarmo.

Kravatami a gombíkmi však jeho zberateľstvo nekončí. Pochváliť sa môže dvestoročnými žehličkami, prvým polaroidným fotoaparátom, či knižnicou s 2500 knihami.

Titulná fotografia: Ján Binder (v strede) s členmi Jednoty dôchodcov Slovenska v Ružomberku. Foto: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.