Pre primátora Čombora je paľba z poslaneckých lavíc zatiaľ len zraňujúca, nie smrteľná. Môže sa to ale zmeniť.
Rok po komunálnych voľbách Ružomberok opäť žije politikou. Postaral sa o to poslanec a člen mestskej rady Ján Kuráň (Za slušný Ružomberok), ktorý rozbehol petíciu za vypísanie referenda o odvolaní primátora Igora Čombora.
Zároveň podal tri trestné oznámenia (jedno spolu s poslancom za KDH Jurajom Burganom) na neznámeho páchateľa za nehospodárne nakladanie s peniazmi mesta. A avizuje ďalšie.
Majú tieto aktivity šancu na úspech?
Sólo akcia
Pre primátora Čombora je paľba z poslaneckých lavíc zatiaľ len zraňujúca, nie smrteľná. Po tom, čo sa mu po víťazných voľbách podarilo v zastupiteľstve vyskladať pohodlnú väčšinu a eliminovať zbytky opozície, ktorú dorazil (ne)dobrovoľný odchod poslanca Miroslava Zuberca, určite nečakal útok z radov koaličného KDH a polokoaličného klubu Za slušný Ružomberok.
Spokojný môže byť aspoň s tým, že Kuráňova petícia zatiaľ pôsobí len ako sólo akcia nahnevaného občana, ktorý je po niekoľkoročnom pobyte v zahraničí frustrovaný stavom rodnej hrudy.
Ku Kuráňovej iniciatíve sa verejne nehlási ani predseda klubu Za slušný Ružomberok Ľubomír Kubáň, ani Čomborov hlavný vyzývateľ v minuloročných primátorských voľbách Karol Javorka. Ďalší z protikantidátov, Róbert Kolár (vydavateľ týchto novín), ktorého Kuráň vo voľbách podporoval, sa dokonca od petície dištancoval.
Dojem sólo akcie posilňuje aj fakt, že na petičnom hárku je uvedená len zákonom stanovená osoba určená pre styk s orgánom verejnej moci (Kuráň), aj keď zvyčajnou súčasťou podobných iniciatív sú petičné výbory, aby sa zber podpisov, odôvodňovanie cieľa a tlak zo strany odporcov rozložili na viacero osôb.
Tak to bolo aj pri oboch úspešných petíciách v uplynulých rokoch (Za zdravý Ružomberok, Zastavme hazard v Ružomberku), pod ktoré sa podpísalo viac ako 10-tisíc ľudí.
Úspech dobrodruha?
Napriek tomu, čo sme napísali vyššie, ak Kuráňovi pôjde zber podpisov tak, ako to uviedol v jednom z facebookových statusov (600 podpisov za deň), petícia môže byť úspešná. Skutočnosť, že by to dokázal jeden dobrodruh, by jej význam ešte znásobila.
Dobre to vedia aj v Čomborovom tíme, preto zmobilizovali koaličných poslancov pod spoločné vyhlásenie (chýbajú pod ním ale podpisy troch poslancov KDH – Anny Šanobovej, Pavla Šípoša a už zmieňovaného Juraja Burgana) a zároveň Kuráňovi ponúkli spoločné „vysvetľovacie“ stretnutie. A budú to skúšať aj ináč. Predsa len, obava z pohľadu na hárky s podpismi tisícok nespokojných obyvateľov, by desila aj vyššie šarže.
Vyzbieranie 7 500 potrebných podpisov by však bolo iba polovičným úspechom, keďže cieľom nespokojného poslanca nie je úspešná petícia, ale úspešné referendum. Rád by ho spojil s parlamentnými voľbami na začiatku budúceho roka, ale aj keby podpisy vyzbieral počas niekoľkých týždňov, mestský úrad vie petíciu sprocesovať tak, aby sa termín parlamentných volieb nestihol.
A šanca, že by sa nadpolovičná väčšina voličov unúvala k urnám len kvôli miestnemu referendu, je mizivá. Práve na túto zákonom stanovenú podmienku v minulosti doplatili aj iné referendá usilujúce sa o odvolanie starostu.
No v postkuciakovskej a postgorilej krajine, kde sa mnohým otvorili oči, rozviazali jazyky a uvoľnili ruky, už nie je nič tak, ako bývalo.
Komentár vyšiel v októbrovom vydaní Ružomberského magazínu.
Ilustrácia – Anna Šenkeríková
