Galský jazyk začujete v Írsku a Škótsku. Premiéru mal aj v Bratislave a Ružomberku

Literárny festival Poetry Quartet sa v utorok 22. októbra konal v univerzitnej knižnici v Ružomberku už po štvrtýkrát. Básnici umožnili návštevníkom vypočuť si okrem anglického, škótskeho a írskeho jazyka aj galskú reč.

Keď sa spomenie galský jazyk, niekto si predstaví Asterixa a Obelixa, vtipnú rozprávkovú dvojicu Galov, ktorá odoláva invázii Rimanov vďaka zázračnému nápoju. Možno sa nájdu aj zdatnejší, ktorí poznajú históriu vzniku pre nás neznámeho keltského jazyka. Kto z vás sa však môže pochváliť, že galčinu počul na vlastné uši, a to si ani nemusel kúpiť letenku do Spojeného kráľovstva?

Zoskupenie básnikov a prekladateľov

Literárny festival Poetry Quartet prišiel do Ružomberka po štvrtýkrát. Pozvanie prijal básnik z Írska a traja básnici zo Škótska. Druhé kvarteto tvorili autori zo Slovenska: Miroslava Gavurová, Ján Gavura, Ivana Hostová a Ján Živčák.

Podujatie, na ktorom sa stretnú básnici a prekladatelia, je špecifické najmä autorským čítaním. Prekladatelia počas festivalu v Ružomberku najskôr predniesli báseň v slovenčine, básnici potom prečítali rovnakú ukážku v ich pôvodnom jazyku. Okrem írskeho a škótskeho jazyka zaznela aj galčina, ktorú drvivá väčšina prítomných nikdy predtým nepočula.

„Naším cieľom bolo priniesť na Slovensko niečo, čo tu ešte nebolo. Ak sa povie Veľká Británia a Írsko, zrejme si predstavíme angličtinu, ale my sme sa rozhodli siahnuť do tých kultúr Británie a Írska, ktoré nehovoria len angličtinou,“ približuje podujatie moderátor a organizátor podujatia, básnik, prekladateľ a literárny kritik Ján Gavura.

„Vždy je to o tom, že nejde len o autorské čítanie, ale aj o nahliadnutie do duše básnika. Je to výnimočné podujatie, pretože študenti nemusia nikam cestovať,“ predstavila Poetry Quartet spoluorganizátorka Silvia Kaščáková.

Pri hite musíte trafiť tému, melódiu, aj náladu

Škóti v Ružomberku

Básnik David Kinloch je autor, ktorý píše väčšinou po anglicky, ale na svojom konte má niekoľko básní aj v škótčine. Keď mal 13 rokov, tak sa po prvýkrát dozvedel, že jeho starý otec bol jedným zo známych anglických básnikov, ktorí písali nielen po anglicky, ale aj v škótčine. Išlo o texty z roku 1920.

„V tomto období existovali dva typy škótčiny. Prvý je syntetická škótčina, a je to jazyk, ktorý vznikol umelo v kombinácií s angličtinou. Jazyk, ktorým písal starý otec je autentickejšia forma škótčiny a znamená to, že sa skôr opiera o niektoré znaky miestneho škótskeho jazyka,“ vysvetľuje rozdiel David. Počas prednesu sa básnik zo Škótska priznal, že zažíva emotívny moment, pretože ešte nikdy nečítal nahlas básne po starom otcovi.

Aonghas MacNeacail priznal, že naposledy čítal báseň na rokovom koncerte, kde bolo viac ako 25-tisíc návštevníkov. „Nič si z toho nerobte. Raz som mal autorské čítanie v rodnom Škótsku a prevýšil som poslucháčov,“ uťahoval si z približne stovky študentov básnik, ktorý tiež predniesol báseň v galskom jazyku.

Padraig MacAoidh pochádza z Isle of Lewis. „Je to škótsky ostrov s veľmi prísne sledovaným náboženským životom, ale aj s úrovňou alkoholu v krvi, čo dáva dobrý predpoklad na to, že si človek uvedomuje svoju smrteľnosť,“ hovorí o svojom rodisku Padraig.

Podujatie prilákalo aj mnoho študentov. (Zdroj: Martin Pinkoš)

Kedysi bol jazyk jednotný

Galčinou sa aj dnes hovorí od juhu Írska až po sever Škótska. Kedysi bol jazyk rovnaký, dnes poznáme dva dialekty. Škótska a írska galčina sa podobajú rovnako ako čeština a slovenčina. V minulosti si však k sebe boli oveľa bližšie.

„Až do 17. storočia existoval len jeden jazyk. Bola to najmä politická záležitosť, predovšetkým anglického kráľovstva. Jeho cieľom bolo potlačiť menšiny na úkor angličtiny,“ hovorí o galčine Paddy Bushe z Írska. Básnik prišiel na Slovensko z Waterville, najzápadnejšieho miesta Severného Írska. Z jeho úst počuli návštevníci Poetry Quartet írsku galčinu.

Kým Aonghas MacNeacail nezačínal chodiť do školy, jediným jazykom v Škótsku bola galčina. Po nástupe na základnú školu učili predmety iba v angličtine. Až s nástupom na strednú školu si okrem štátneho anglického jazyka mohol vybrať francúzštinu alebo galčinu.

„Môj syn študoval filozofiu, no mal väčšiu možnosť prísť do kontaktu s galským jazykom, ako ja v jeho rokoch. Dnes je už situácia úplne iná. V Glasgowe, najväčšom meste Škótska, už otvárajú tretiu strednú školu, kde majú študenti možnosť učiť sa galčinu,“ vysvetľuje Aonghas.

Autori sa zhodli na tom, že situácia s galčinou je v Škótsku a Írsku rozdielna aj pre to, lebo v Írsku má úradnú aj vládnu podporu. „Aj napriek menšej podpore škótskeho jazyka treba zdôrazniť, že to nie je iba literárny jazyk, ale je stále živým jazykom podobne ako aj galčina, ktorou sa rozpráva v určitých oblastiach Škótska,“ hovorí David Kinloch, ktorý je na Slovensku po tretíkrát.

Jedinečnosť Poetry Quartet

Na konci podujatia predniesli básnici zo zahraničia niekoľko slovenských básní v ich rodných jazykoch. Ukážky v galčine boli tak neuveriteľné, až sa zdalo, či si keltský jazyk autori v tej chvíli nevymysleli.

„Myšlienka vytvoriť Poetry Quartet vznikla už pomerne dávno. Keďže existuje veľa formátov literárnych festivalov, my sme hľadali taký, ktorý by bol zvládnuteľný aj v malej miere, ale potrebovali sme aj nájsť priestor pre literatúru, ktorá nie je bežne k dispozícii,“ hovorí o podujatí Ján Gavura.

Poetry Quartet sa v tomto roku uskutočnilo iba v dvoch slovenských mestách. Básnické a prekladateľské kvarteto sa najskôr predstavilo v Ružomberku, neskôr aj v Bratislave.

„Na Poetry Quartet som ako prekladateľ druhýkrát. Nie je vždy zvykom, že toto podujatie býva aj prekladateľské. Často sa robievalo tak, že vystupovali predovšetkým slovenskí básnici. Podujatie hodnotím veľmi dobre, osobne si pamätám, že atmosféra bola aj minulý rok veľmi príjemná. Mám pocit, že aj publikum reaguje so záujmom,“ hodnotí podujatie slovenský prekladateľ Ján Živčák.

Titulná fotografia: Chvíľka poézie v podaní autorov z Írska, Škótska a Slovenska. Zdroj: Martin Pinkoš.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.