Už sa vám niekedy stalo, že ste len tak utrúsili všeobecnú poznámku a nejaký dobráčisko si to hneď vztiahol na seba?
Poznáte to, vstúpite do kupé, skonštatujete, že je tam smrad a traja z piatich sa hneď dotknuto ohradia, že oni to neboli. Až potom si všimnú, že vlak ide okolo čerstvo pohnojeného poľa.
A takých prípadov by sme mohli vymenovať kopec.
Vy, ako autor výroku, ste nemuseli mať žiaden zámer, ale tá večne ukrivdená druhá strana si ich v hlave dotvorí hneď niekoľko.
Nuž čo, v niekom zrejme pretrváva pocit viny a potom všetku kritiku, aj takú, čo vonkoncom nie je smerovaná na neho, obráti práve na seba. A aby sa sám pred sebou obhájil, vysvetlí vám, ako ste to vlastne mysleli a prečo ste to povedali.
Tak sa dozviete, že ste potomok šľachtického rodu, že vykorisťujete poddaných, že slúžite politickým stranám, že ste zapríčinili genocídu v Rwande a že vlastne za všetko môžete vy.
A tak len pozeráte a do hlavy sa vám vkrádajú pochybnosti o duševnom zdraví protistrany.
Predsa len je to možno dobré znamenie. Veď ide o dôkaz, že v každom z nás drieme aspoň kúsok svedomia.
P.S. Ak ste sa v tom spoznali, ubezpečujeme vás, že toto celkom určite a bez akéhokoľvek zámeru nie je práve o vás.
Ilustrácia – autorka