S fotoaparátmi cestovali do vzdialených krajín, ale aj po ružomberských chotároch. Na výstave siedmich členov Fotoklubu RK 1924 dominujú zábery prírody, architektúry, ale aj reportážnej fotografie.
Ružomberskí majstri fotografie už dlhšie nemajú vlastné priestory. Liptovské múzeum, ktoré dlhé roky zastrešovalo jeho činnosť, im koncom roka 2018 nepredĺžilo nájomnú zmluvu na ďalšie obdobie. Ani to však nezabránilo fotografom organizovať výstavy.
Tentokrát svoju tvorbu predstavili v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity siedmi autori Fotoklubu: Peter Kralovenský, Zuzana Weissová, Tomáš Mlynárik, Jirko Salzmann, Fedor Polóni, Viktor Poliak a Štefan Kňazovický.
Na výstave nechýbali novšie či staršie zábery, cestovateľské zážitky, ale aj fotografie, ktoré vznikli úplnou náhodou.
S fotoaparátom na cestách
„Mám tu viaceré fotografie, kde ide aj o akúsi hru s obrazom. Napríklad táto fotografia sa volá breza, ale keď sa lepšie pozriete, tak zistíte, že to v skutočnosti žiadna breza nie je,“ začína nás zasvecovať do svojho umenia známy miestny fotograf Fedor Polóni.
Niektoré zábery vznikli počas jeho cestovateľských dobrodružstiev po Dánsku či v poľskom Krakove. Iné zase na Magurke, vo Vlkolínci alebo aj v skanzene v Pribyline.
Cestovateľského ducha má v sebe aj Peter Kralovenský. Tento rok navštívil Taliansko, Švajčiarsko, ale aj Rakúsko. Neraz si kvôli dobrému záberu musí dokonca aj privstať. Dosvedčí to záber z Moravského Toskánska, ktoré je obľúbené vďaka rozľahlým poliam.
„Niektoré sú poorané, niektoré ešte zelené, no celkovo vytvárajú krásnu scenériu. Je to ozaj zážitok tam prísť. Ak neprídete ráno pred východom slnka, tak máte problém nájsť miesto na fotografovanie, pretože si celý priestor obsadili Japonci, Kórejci či fotografi z rôznych kútov sveta. Ak prídete neskoro, nemáte šancu zachytiť správny uhol ani svetlo,“ približuje nám vznik záberu z Moravského Toskánska Peter Kralovenský.
Popri práci advokáta berie fotografovanie ako koníček, no s objektívmi vyrastal už od detstva. Jeho otec bol známy umelecký fotograf a tak s fotografiou rástol už od malého veku.
„Posledných dvadsať rokov sa fotke venujem intenzívne. Zúčastnil som sa aj mnohých výstav a získal som aj ocenenia. Najviac si vážim druhé miesto, udelené federáciou FIAP za fotky prírody,“ teší sa z úspechu Peter Kralovenský.
Počas potuliek najčastejšie zachytáva krajinu.
„Mal som ísť fotiť polárnu žiaru, ale zdravotné problémy mi to nedovolili. Je to sen každého fotografa, takže sa o túto príležitosť budem aj naďalej zaujímať,“ hovorí o plánoch Peter Kralovenský.
Na fotografovaní mu imponuje, že záber, ktorý vidí dokáže zhmotniť do fotky. Pre fotografa je dôležité, aby snímka rozprávala určitý príbeh bez nutnosti vymýšľať názov.
Reportáž aj náhoda
Obľúbenú tému pri fotografovaní nemá Ružomberčan Viktor Poliak. „Nie som orientovaný len na jednu tému, no často fotím reportáž,“ vysvetľuje fotograf, ktorý si s aparátom potykal už v detstve.
Medzi jeho na výstave prezentovanými zábermi sú snímky z Vlkolínca, Pribyliny, ale aj tie, ktoré sa spájajú s jeho domovinou. Často zvečňuje ružomberské basketbalistky, ba dokonca si kvôli zápasu v Minsku urobil výlet do Bieloruska.
Medzi desiatkami fotografií našli svoje miesto aj zábery Štefana Kňazovického. „Mám rád krajinku aj reportáž, pri nej sa človek cvičí v remesle. Najlepšie zábery sú však také, ktoré sa už nedajú zopakovať,“ prezrádza fotograf a ukazuje na trojicu náhodných záberov.
„Bolo asi mínus 15 stupňov. Vtedy som mal ešte aparát na film. Odpadla mi koženka, vytvorila sa škára a aj keď som ju zakrýval rukavicou, preniklo do fotografie svetlo. Snímok sa sám naexpedoval aj zakomponoval a malé svetlo, ktoré sa dostalo do fotografie, pripomína mesiac,“ hovorí o starších fotografiách Štefan Kňazovický.
Výstavu Krížom krážom z dielne Fotoklubu RK 1924 môžete vidieť na červenom podlaží Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity do piatka 28. februára.
Titulná fotografia: Návštevníci autorskej výstavy členov ružomberského Fotoklubu. Foto: autorka
