Aj v tomto roku do Ružomberka zavítal Bažant Kinematograf. Unikátne bezplatné kino na kolesách navštevuje slovenské mestá už 17 rokov.
Krátko po 20. hodine sa v Hýrošovom parku začali hemžiť prví diváci, aby si obsadili miesto na lavičkách. Mnohí si so sebou priniesli aj vlastné stoličky či občerstvenie. Ostatní si urobili filmovú pohodu na dekách či bundách rozložených na zemi.
Pár minút pred začiatkom filmu by ste už sotva našli voľné miesto či dobrý flek na sedenie aspoň na tráve. Posledné bezplatné premietanie filmu o 21. hodine si prišlo pozrieť viac ako päťsto Ružomberčanov.
S autobusom putujú už tretie leto
Projekt letného kina na kolesách začal písať svoju históriu v roku 2003. O rok neskôr už začali s filmami cestovať dva autobusy. Posádka cestovateľov sa však rokmi mení.
„Tohtoročná sezóna začína 1. júla a končí 4. septembra. Počas nej navštívime s dvomi autobusmi viac ako 30 miest, kde zostaneme štyri alebo päť dní a každý večer premietneme jeden celovečerný slovenský alebo český film,“ vysvetľuje Milan Zibolen, ktorý cestuje v historickom autobuse spolu so svojím synom Dávidom už tretie leto.
Ich prvú púť odštartoval návrh Stanislava Šagáta z organizačného tímu Bažant Kinematograf. „Je to otcov kamarát a kolega. Hľadali novú posádku, tak sa otca spýtal, či by nechcel chodiť premietať filmy po slovenských mestách,“ hovorí o prvom impulze 20-ročný Dávid Medvedi.
Život na cestách si najskôr vyskúšali na mesiac. Obom sa to zapáčilo, a tak sa rozhodli, že v tom budú pokračovať.
Ich autobus počas leta zastaví v 15 mestách na západnom a strednom Slovensku. „Naša trasa je vždy iná. To, kam zavítame, začnú organizátori riešiť už začiatkom roka a v priebehu apríla sa podujatie konzultuje aj s konkrétnymi mestami,“ hovorí o výbere miest Milan Zibolen.
Podľa neho je dôležité zladiť termín premietania aj s inými podujatiami, ktoré organizujú mestá.
Do niektorých z nich chodia už dlhé roky. Medzi stálice patria Trenčín, Poprad, Liptovský Mikuláš, Prešov, ale aj Ružomberok.
Cez deň rušňovodič, večer premietač
Retro autobus stojí počas premietacích dní v meste stále. Obaja muži cez deň pracujú vo svojich zamestnaniach a potom sa presunú do daného mesta a premietnu film.
„Som rušňovodič. Viem si zariadiť voľno tak, aby som bol večer k dispozícii,“ vysvetľuje Milan, ktorý spolu so synom býva v Martine. Párkrát sa mu však stalo, že po premietaní išiel rovno na nočnú.
O autobus sa neboja, pretože má zabudovaný kamerový systém. Ak by predsa len niekomu napadlo ho začať ničiť, automaticky príde Milanovi do telefónu fotka s podobizňou vandala.
Spomínajú si však aj na také dni, keď museli spať v autobuse a počas spánku im začal niekto búchať na karosériu. Obaja však mávli rukou. Vraj sú už na to zvyknutí.
„Mesto musí vždy zabezpečiť ubytovanie a sociálne zariadenia. Ak tak urobí, spíme na ubytovni. Ak nie, tak ideme domov,“ vysvetľuje Milan, ako žijú počas presúvania sa do iných miest. Počas päťdňovej zastávky v Ružomberku chodili spať domov do Martina.
Obaja majú rozdelené úlohy. Dávid má na starosti techniku. Pomáha s reproduktormi alebo so zapájaním káblov. Jeho otec Milan musí zabezpečiť premietanie, dobrý zvuk a obraz.
„Keď je všetko dobre nastavené, sadnem si do kresla a pozerám si svoj film. Samozrejme, že musím kontrolovať či ide film, ktorý sa premieta divákom. Zvuk počujem, ale pozerám si svoje. Rozhodne počas leta nepozerám ten istý príbeh 15-krát po sebe,“ hovorí o činnostiach pred a počas premietania Milan.
Premietanie zastaví len silný vietor alebo búrka
Generálnym partnerom projektu je od jeho začiatku Heineken Slovensko a jeho značka Zlatý Bažant. „Práve oni rozpošlú po mestách, aký bude program, no mestá si môžu navrhnúť úpravy v podobe počtu premietacích dní či poradia filmov,“ vysvetľuje Dávid.
Filmy už vyberá manažérka projektu Ľubica Orechovská. Zároveň je to aj jedna z producentov filmu Učiteľka, ktorý sa premietal minulý rok.
„Za každý film sa platí licenčný poplatok. Ak máme zaplatený poplatok na 60 dní, tak ho nemôžeme niekde v inom meste pustiť aj na 61. deň, pretože by bol premietaný načierno,“ hovorí Milan.
Práca technika a premietača je hlavne o premietaní filmu. Jediné, čo z ich úst môže z času na čas odznieť je to, že projekcia sa ruší kvôli nepriaznivému počasiu. Tak sa to tento ročník stalo nielen v Ružomberku, ale aj v Novom Meste nad Váhom.
Minulý rok museli rušiť premietanie uprostred filmu v Šenkviciach. Z minúty na minútu nadvihol silný vietor o meter konštrukciu, a tak hrozilo zranenie. „Vtedy sme divákom rýchlo do mikrofónu povedali, že je koniec a hneď sme aj išli dávať dole plátno. Je veľké a keď sa do neho oprie vietor, tak hrozí nebezpečenstvo pádu celej konštrukcie na ľudí,“ hovorí o rizikách premietania počas nepriaznivého počasia premietač Milan.
Ich práca má nielen pozitíva, ale aj negatíva. „S niektorými ľuďmi je ťažká komunikácia. Skôr mi to príde tak, že mestá otravujeme, že sme tam na príťaž. Skončí im práca o 15. hodine a potom už nezdvíhajú telefón. Takíto ľudia by vôbec nemali robiť v kultúre,“ hovorí o negatívach Milan.
Do konca leta ich ešte čakajú premietania v Martine, Kysuckom Novom Meste, Žiline, Púchove, Považskej Bystrici, Nitre, Piešťanoch a letnú sezónu ukončia v Šenkviciach. Tento rok ponúka Bažant Kinematograf päť filmových titulov. Diváci si môžu užiť premietanie filmov Teroristka, Hastrman, Trabantom tam a späť, Dôverný nepriateľ či Ženy v behu.
Titulná fotografia: Milan Zibolen (vľavo) a Dávid Medvedi. Foto: autorka
