Rekordná Trhlina má sama pár trhlín

Recenziu filmu napísal pre Ružomberský magazín mladý filmový nadšenec Filip Bielik. 

O tom, že aj slovenská kinematografia dokáže vypredať sály kín, sme sa mohli už niekoľkokrát presvedčiť. Niekedy tomu dopomôže silný príbeh, inokedy herecké obsadenie a zdá sa, že v poslednej dobe už aj obľúbené knižné predlohy.

So začiatkom roka, silnou promo kampaňou a zaujímavým hereckým obsadením absolvovala svoj premiérový víkend aj najnovšia slovenská novinka Trhlina. Film v réžii Petra Bebjaka si za prvý víkend pozrelo v kinách 83 266 divákov, čo je rekordné číslo. Podarilo sa však pretaviť knižnú predlohu z pera Jozefa Kariku do filmovej podoby alebo ide len o veľký marketingový ťah a ďalší film, na ktorý rýchlo zabudnete?

Príbeh Trhliny je postavený na zmiznutiach ľudí v priebehu niekoľkých desiatok rokov v pohorí Tribeč. Tí z nich, ktorí sa neskôr našli, mali na svojich telách rezné rany, popáleniny, výpadky pamäte a hovorili o tých najrôznejších mysterióznych zážitkoch. Tieto príbehy zaujmú aj nezamestnaného Igora, ktorý sa ich rozhodne spracovať na svoj blog a neskôr sa na miesto záhadných zmiznutí vydá spolu so svojou priateľkou Miou, skeptikom Dávidom a milovníkom tribečskej záhady Andrejom.

Spojenie legiend a fikcie býva často stávka na istotu, vďaka ktorej môžete upraviť zaujímavý príbeh do svojej predstavy a vydávať ho za skutočný. A treba uznať, že papierovo to vyzerá ako veľmi dobrý, trošku desivý a mysteriózny road trip v slovenskom pohorí. No nie úplne sa to podarilo.

Hlavná postava filmu, absolvent Igor, ktorý narazí na príbehy o mysterióznych zmiznutiach ľudí v pohorí Tribeč, zdroj – fb stránka D. N. A. Production

Na začiatok však začnime kladnými stránkami. Režisér Bebjak je s každým ďalším filmom jasným dôkazom, že aj na Slovensku sa dá tvoriť kvalitne a štýlom, ktorý sa veľmi nápadne podobá na zahraničnú produkciu. Obrovským plusom bola práca kamery a spolu so strihom a celkovou vizualizáciou dokázala vtiahnuť do deja a navodiť atmosféru napätia a strachu a zároveň jasne rozlíšiť súčasnosť a minulosť či temné a pozitívne scény (aj keď šťastných chvíľ vo filme veľa nebolo).

Jedinou výnimkou boli zábery z go-pro kamier, ktorými chceli autori dotvoriť autenticitu samotných zmiznutí, no aj tak to zrejme nikdy neprestane byť metóda, ktorá bude pôsobiť tak nejak lacno a rušivo. Príjemne mrazivú atmosféru výborne dotvárala hudba, ktorá v niektorých momentoch pôsobila možno príliš psychedelicky, no dokázala vyburcovať všetky zmysly diváka a donútiť ho, aj vďaka priestorovému zvuku kinosál, sedieť v napätí celých 111 minút.

Z hereckého obsadenia treba vyzdvihnúť najmä výkony Tomáša Maštalíra a Dávida Hartla, ktorí aj napriek tomu, že boli vedľajšími postavami, si vždy dokázali ukradnúť scény pre seba. Obsadenie ich dvoch bol zrejme najlepší castingový krok, aký mohli tvorcovia urobiť. Spôsob, akým dokázal Hartl zahrať nadšenca tribečskej záhady vás dostane a uveríte mu to rovnako ako Maštalírov skepticizmus (scéna, v ktorej vidíte panický strach v očiach Tomáša Maštalíra, vám postaví všetky chlpy na tele). Celkovo sa však obsadenie vydarilo a až na pár výnimiek nie je čo vytknúť.

Do tejto chvíle by bolo hodnotenie filmu veľmi vysoké a určite by získal plusové body aj za to, že počin takéhoto charakteru sa v našej produkcii jednoducho nevidí. Keď sa však dostaneme k príbehu samotnému, začne hodnotenie klesať. Prvým problémom je dlhý úvod. Celé dobrodružstvo v horách sa odohráva až v poslednej tretine filmu. Samozrejme, potrebujete isté pozadie a doplňujúce informácie k tomu, aby ste sa mohli vydať preskúmať záhadu, no akosi to trvalo pridlho.

V epizódnej úlohe sa ukázal aj autor knižnej predlohy, Jozef Karika. Zdroj – fb stránka D. N. A. Production

Ďalším problémom je naservírovanie až príliš veľkého množstva otázok a mála odpovedí. Otvorené konce, vďaka ktorým si má divák sám utvoriť názor, sú fajn, no keď nedostanete odpovede ani na otázky, ktoré prakticky nesúvisia s rozuzlením, pôsobí to skôr ako lajdáctvo než ako zámer. Podobným problémom bolo neúplné vyťaženie z niektorých scén. Je pochopiteľné, že tvorcovia chceli priniesť film, ktorý by bol vhodný pre masového diváka, takže tých desivých momentov vo filme nemohlo byť až toľko, no ak ešte aj bojko túži po trochu viac strachu, asi tomu niečo chýbalo (a príležitostí na to bolo dostatok – opustená psychiatrická liečebňa, malé dieťa s divným smiechom/dychom či les v noci).

No a keď hovoríme o tom niečom, čo tomu chýbalo, nemožno nespomenúť veľkú dieru v deji, ktorou malo byť grandiózne finále, ku ktorému by celý film smeroval (v pomyselnom akčnom filme by to bola hlavná bojová scéna) a ktoré očividne preskočil a dostal s k vágnemu a až príliš otvorenému rozuzleniu.

Najhoršie je, ak z kina odchádzate s pocitom, že neviete, čo si máte o filme myslieť. Je pravda, že Trhlina mala svoje veľké prednosti a kvality, ktoré jej nemožno odoprieť, no zároveň aj veľké trhliny v deji. Problémom však je, že ako neznalec predlohy nedokážete určiť, či je to chyba knihy, tvorcov alebo faktu, že film zároveň tvorili ako televíznu minisériu a preto niektoré veci vo filme chýbali. Ak zvažujete, či ísť do kina alebo nie, rozhodnutie je na vás, no určite dajte šancu spomínanej minisérii. Tá by totižto mohla byť doplnená práve o to, čo filmu chýbalo. V pomyselnom hodnotení podľa ČSFD by film dostal tri hviezdičky z piatich a redakciu zanechal v napätí, či si vylepší renomé na televíznych obrazovkách.

Autor recenzie – Filip Bielik

Titulná fotografia – štvorica sa vydala preskúmať Tribeč, zdroj – continental film