Ešte len pred chvíľkou bolo ráno a už sú Vianoce

Vianočné zamyslenie katolíckeho kňaza Jozefa Žvandu.

Dnes nadránom, keď som prechádzal ružomberským rínkom, keď sa prebúdzal život v meste, prebúdzali sa aj stromy a na nich zelené lístočky, končila zima a prichádzala jar.

Na obed, keď som tam opäť kráčal, už boli stromy v plnej jari a socha Nepoškvrnenej oproti Magistrátu uprostred zelene korún žiarila zlatom.

A popoludní? Tak rýchlo to ubehlo, ani som sa nenazdal. Popoludní už bola celá aleja na námestí v plnom zlate. To jesenné lúče rozzlatili koruny stromov.

A podvečer? V šere tmavnúceho dňa už bez šumiaceho vánku a bez lístia v korunách stromy osireli. Prišla zima, tak rýchlo prišla zima.

Ale večer, keď na kostolnej veži odbíjalo šesť, večer osirelé stromy náhle zbeleli. Pred chvíľočkou ich prikryla bielučičká perina. A stromy zažiarili, zažiaril aj vianočný stromček na námestí.

Plný beloby a vianočných svetiel odrážal sa v očiach okolo kráčajúcich ľudí, aj v mojich očiach. Ešte nadránom sa prebúdzal život jari a teraz večer sú už Vianoce, tak rýchlo to ubehlo…

Ešte nadránom som bol malým chlapcom a dnes popoludní som už dávno dospelý. A večer? Človek sa bojí osirelého večera. No nemusí sa báť, veď zbielené vianočné stromy plné svetla oznamujú radostnú novinu, že teraz uprostred noci prichádza na svet Svetlo sveta, Spasiteľ, Ježiš Kristus.

Pootváram dvere chrámu na námestí, dvere polnočného chrámu a zvnútra je počuť radostný spev ľudu: „Sláva Bohu na výsostiach…“ To spievajú na slávu Božieho dieťaťa v betlehemských jasliach.

Ono je Pánom, je dobrým Pánom nad všetkým, je dobrým Pánom aj nad ránom, aj nad nocou nášho života. Toto dieťa do nášho života prináša svetlo, pokoj a radosť, aj keď to tak rýchlo v našom živote plynie a opäť sú tu Vianoce.

Po polnočnej omši opäť kráčam alejou, ktorá je v túto hodinu plná svetla. To svetlo žiari z ľudských tvári. Tak veľmi žiaria láskou, ktorou chcú milovať iných.

Milovať nad ránom, milovať napoludnie, milovať aj večer, aj uprostred noci tak ako Boh.

Lebo toto jediné má zmysel, jedine ozajstná láska prináša do nášho života ozajstné svetlo.

Nuž vitaj Božie Svetlo a svieť v nás. Požehnané Vianočné sviatky!

Jozef Žvanda

Autor je katolíckym kňazom, pôsobí v Univerzitnom pastoračnom centre Jána Vojtaššáka v Ružomberku.

Foto – Marek Hasák