Érsékove vlaky meškajú menej a sú rýchlejšie

S vlakmi zadarmo však nečakajte viac. Práve tie, ktoré patrili do kompetencie bývalých posledných piatich ministrov dopravy, nedosiahli to, čo Érsékove. Tie meškajú menej ako v roku 2018 a na tratiach ich bolo o 5-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku.

Na Kurimanské mosty z novembra 2012 a na ich pád už pomaly zabúdame. Na dobu ministrov Počiatka a Figeľa. Vtedy sa hľadal vinník. Na klasické odvolávania ministrov a i podpredsedu NR SR, ktorých parlamenty vtedy za ich údajné prehrešky (lacné stavby, zlé tendre, výber zhotoviteľa) neodvolali. Koľko že ich už takých bolo v histórii slovenských vlád a parlamentov. Naposledy sa to prepieklo i poslednému z nich – Árpádovi Érsékovi v apríli tohto roku.

Práve priezvisko posledne menovaného ministra som začul od jedného nespokojnejšieho cestujúceho, keď som sadol na rýchlik R 611 z Bratislavy do Ružomberka na Veľkonočnú nedeľu. Vo vozni spoja Fixinely s číslom 6, Železničnej spoločnosti Slovensko na obnažený vozeň pražilo ešte prudké odpoludňajšie bratislavské slnko bez fungujúcej klimatizácie. Pre cestujúcich, za zatvorenými oknami, ktorí by sa do Leopoldova najradšej vyzliekli do tielok, to prezradzoval pohľad na spotené čelá a ich ovievanie sa časopismi, čo mali k dispozícii.

Medzi Leopoldovom a Piešťanmi nastal obrat s prichádzajúcou sprievodkyňou, ktorá s radosťou oznámila, že sa to konečne podarilo a klimatizácia vo vozni už funguje normálne. Do Považskej Bystrice s klímou a v pohode to vcelku nový vyrobený vagón železníc SR zvládol. No k blížiacej sa Žiline, kdesi pri Bytči, začal rapídnejšie ochladzovať, takže cestujúci si začali na seba nahadzovať teplejšie oblečenie. Potom už klimatizácia asi nefungovala, a sprievodkyňa z Leopoldova bola zrejme po príchode vlaku do Žiliny vystriedaná.

Vo vagóne niekde medzi Žilinou a Vrútkami som na seba nahodil koženú bundu (veď ráno na Liptove bolo ešte pod nulou), keď mi zazvonil mobil od priateľa z basketbalu: „ baby sú majsterky“, nad Čajkami sme vyhrali o 8 bodov. Totiž, v tú dobu už možno prebiehal rituál ženského majstra ligy – strihanie košov a na Veľkonočnú sobotu 2019 bolo už v ružomberskej Koniarni zase na čas historicky dohrané. Po 15-tich rokoch zahriala duch cestujúceho i takáto správa porazivšia pocit chladu v studenšom Érsékovom vagóne.

Akoby za stav klimatizácie v jednom z vagónov v akom sa ocitli cestujúci z Bratislavy do Košíc mohol práve minister a akoby tí iní, ostatní zamestnanci  spravujúci technický a prevádzkový stav vagónov železníc nášho národného prepravcu neboli za nič zodpovední.

Ale navzdory tým všetkým nezdarom rezortu, kde sa za viac ako dve desaťročia vystriedalo trinásť ministrov sa však predsa niečo podarilo. V čase horiacich vlakov, vagónov, kaziacich sa rušňov a opotrebovaných koľajníc a Smeráckych Ficom a Richterom odfajknutých sociálnych balíčkov a vlakov zadarmo, sa za Érséka čosi zlepšilo.

Rýchliky sú rýchlejšie a na niektorých úsekoch trate medzi Bratislavou a Košicami dosahujú rýchlosť 160 km za hodinu. Štatisticky je súčasné priemerné meškanie 1,7 minúty na jeden železničný spoj. A to je viac ako potešiteľné aj pri vlakoch (v časoch slimačích slovenských rýchlostí stavieb diaľníc a rýchlostných ciest) a hlavne vlakoch zadarmo. Ten, kto nimi a po Slovensku rýchlikmi cestuje, by sa mal o týchto zmieňovať konečne už viac pozitívnejšie než negatívnejšie.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.