Dve premiéry divadelnej hry v jeden deň

V Černovej aj v Bobrovci uviedli na Štefana divadelnú premiéru hry z pera Antona Laučeka Puknutý zvon. Černovci stihli v starom roku aj prvú reprízu.

Zasadnutie obecnej rady istej dedinky pri Trnave v 18. storočí rieši problém zatekajúcej strechy v škole rozhodnutím, že na jej opravu nie sú peniaze. „Veď aj sprostosť je Boží dar,“ hovorí jeden z argumentov, načo míňať podaromnici peniaze na strechu, keď v obci treba dôležitejšie veci.

Napríklad puknutý kostolný zvon. Nemá dobrý zvuk a pred návštevou biskupa ho treba urýchlene opraviť. Nakoľko ide o vážny problém, lebo zvon nebude zvoniť ani počas pohrebov: „To už aby sa človek ani na druhý svet neodvážil…“, obecní zastupitelia počas rozhodovania nezabudnú na dôkladné tekuté posilnenie. Lenže po impulze jednej zo žien, ktorá ich stretnutie vníma len ako príležitosť opiť sa, zasadnutie proti vôli richtára končí. Riešenie problémov zostáva na jeho dôvtipe, šikovnosti a ume, ktorými veľmi obdarený nie je.

Fotografia predstavenia Puknutý zvon.

Neposlušný zub

Toľko stručný dej predstavenia, ktoré na Štefana premiérovo uviedli a ešte v sobotu 29. decembra po prvý rez stihli aj zreprízovať divadelní ochotníci zo súboru Máj Černová.

Následkom opísaného, úvodného zo štyroch dejstiev, vidíme na javisku sled vtipných udalostí nad ktorými nie raz zostáva rozum stáť. Práve to je aj úmysel autora, odovzdať poučenie, že ak chýba jednotlivcovi vzdelanie, často trpí celý život. A, žiaľ, ak je niekto napríklad richtár, alebo obecný radný, tak aj jeho široké okolie. Vo väčšom meradle aj národ.

Výbornými a vtipnými ilustračnými scénami, aj vďaka výkonu ochotníčky Jany Baďovej, sú pasáže s cigánskou Vešticou, ktorá pri hľadaní riešenia – opravy puknutého zvonu, či uistenia lásky dvoch ľudí – pomúti hlavy starým aj mladým.

„Chceli sme ponúknuť obecenstvu niečo, na čo už nie je v súčasnosti zvyknuté. Aby sa pobavili a našli pohladenie po duši pri súčasnej dramatickej tvorbe, ktorá je neraz plná vulgarizmov a divákov doslova osprostieva,“ hodnotí divadelnú hru jej autor Anton Lauček.

Z pera rodáka

Autor je rodák z Černovej a divadelnú hru Puknutý zvon napísal v roku 2018. Ponúkol ju ochotníkom v mestskej časti, a tí ju od septembra študovali a nacvičovali až do dnešnej podoby.

„Začali sme 10. septembra, no a s maličkými prestávkami, lebo bola aj týždňová pauza, keď sme sa nedokázali zísť, tak sme nacvičovali až doteraz,“ približuje život divadelníckych ochotníkov počas posledných troch mesiacov režisér predstavenia Milan Kmeť.

Ešte trefnejšie ochotu urobiť niečo navyše približuje Jana Baďova, postava cigánskej Veštice. „Hrám s týmito ľuďmi od roku 2013. Teší ma každé spoločné stretnutie, rada sem chodím. Ide o výborne strávený voľný čas, aj keď je to dakedy o držku, lebo utekáme z jednej akcie na druhú, od jednej povinnosti k druhej.“

„Najväčší problém som mala s cigánskym prízvukom. Mala som pocit, že mi stále utekal. A potom so zubom. Nalepený čierny zub mi trikrát odpadol a trikrát som si ho počas predstavenia lepila,“ smiala sa predstaviteľka postavy, ktorá vzbudzovala azda najväčšie divácke smiechoty.

„Rada hrám také smiešne, protivné, drzé. To sa dobre hrá. Oveľa horšie je hrať zamilovanú. To by som asi nezvládla,“ ponúkla pohľad do svojich pocitov amatérska herečka.

Vtipní však boli viacerí predstavitelia. Nevynikli možno len vinou horšieho ozvučenia. V zadnej časti sály nebolo vždy všetko rozumieť, na čo sa posťažovali aj niektorí diváci.

V Puknutom zvone hrá až sedemnásť ochotníkov. Trikrát je prerušená pre zmeny scény. Aj preto bola jej príprava náročná.

„Samozrejme, sedemnásť je dosť veľa hercov. Potom je náročné na čas, aby sa všetci ľudia stretli, lebo sú roztrúsení kade-tade. Každý má svoje povinnosti, ale všetko sa dá, keď sa chce,“ hovorí režisér Milan Kmeť.

„Teší ma, že bol medzi nás pozrieť aj autor. Bol aj na premiére, aj na repríze. Páčilo sa mu, že sme si niektoré veci doplnili a pomenili. Tak, aby nám išli lepšie do úst a vystihli sme situačnosť. Prišiel dnes s tým, že si pozapisuje naše nápady, a že dielo vydá opäť aj s doplnkami, ktoré sme do hry vsunuli,“ približoval divadelný učiteľ, Miloš Bubelka.

Richtár Jozef Kuniak (za stolom), zľava Obecný sluha Marek Kmeť, Tovariš Peter Urban a Učiteľ Miloš Bubelka.

Žiadne drámy, radšej veselohry

V černovskom kultúrnom dome predstavením už dvakrát vypredali sálu s kapacitou zhruba 220 stoličiek. Na štefanskej premiére, aj pri prvej repríze 29. decembra. „Divácke odozvy boli dobré. Vytlieskali nás, asi sme ľudí zabavili. Prvé publikom počas premiéry bolo živšie, ale v podstate ani títo neboli až takí zlí, ale bola komornejšia atmosféra. Dôležité je, že bol na konci aplauz, ako má byť,“ povedal po prvej repríze Milan Kmeť, pre ktorého to bola len druhá zrežírovaná hra s černovskými ochotníkmi.

„Asi pred tromi rokmi som viedol hru Čaj u pána senátora, ale mám za sebou niekoľko režisérskych a scenáristických prác na našich Ondrejovských večierkoch,“ upresnil Kmeť.

„Prvý raz sa nám asi stalo, že sme mali divákov, ktorí lepšie reagovali na premiére, ako na prvej repríze. Zvyčajne prvá repríza býva divácky živšia,“ ohodnotil divákov Miloš Bubelka.

„Dnes nás diváci prekvapili, lebo sa smiali viacej na veciach, čo by sme ani nečakali. Na premiére to bolo zase inak s tým smiechom. Presne ako v robote, aká trieda, ako sa deti pozbierajú, také to je,“ priblížila v civilnom živote učiteľka Jana Baďová.

Všetci vítali okrem humorne ladeného predstavenia aj záverečné poučenie o spomínanej (ne)vzdelanosti, ktoré považujú aj v dnešnej dobe za veľmi aktuálne.

Veštica Janka Baďová a Richtár Jozef Kuniak.

„Vidíte, čo platilo v minulosti, je naliehavé aj dnes. Ale opäť, platí to, čo v škole. Môžete chcieť dostať z ľudí alebo detí to najlepšie, ak oni nechcú, je to veľmi ťažké. Dobre, že sa na tom všetkom dá aj takto zasmiať,“ hodnotí postava cigánky.

„Pripravujeme len veselohry, lebo doba je taká, že v televízií, správach a spoločnosti je toho nešťastia dosť. Kde len pozriete. My už nechceme drámy, osobne som určite zástancom zabavenia a nie zarmucovania ľudí,“ povedal režisér predstavenia Milan Kmeť.

Celosvetové premiéry

Hru uviedli slovami uvádzačky, že na Štefana mohli diváci v Černovej vidieť celosvetovú premiéru. Nie je to však celkom pravda. Je to rarita, ale Puknutý zvon mal v jeden deň hneď dve „svetové“ premiéry. Obe na Liptove. Okrem Černovčanov ju pripravili ochotníci v Bobrovci.

„Hru som pôvodne písal pre divadlo v Smižanoch, ale zatiaľ ju nenaštudovali, lebo im chýbali mužskí herci. Zrazu zostali len dvaja a jeden z toho veľmi mladý,“ priblížil pôvod Puknutého zvona autor Anton Lauček.

V Černovej pripravujú ešte jednu reprízu. V sobotu 4. januára od 18-tej v miestnom kultúrnom dome.

„Už teraz bolo takmer vypredané. Je možné, že ak bude záujem a ľudia budú volať, tak ešte pridáme aj tretiu reprízu,“ nechal nádej pre všetkých, ktorí by mali záujem predstavenie vidieť režisér. Iná možnosť nebude, pretože na regionálne súťaže a divadelné festivaly černovskí ochotníci nezvyknú v posledných rokoch chodiť.

V Bobrovci bude ešte len prvá repríza v nedeľu 5. januára, okrem tej však navštívia počas januára aj ďalšie obce v hornom Liptove.

Máj Černová uvádza každoročne dve predstavenia. Okrem Vianoc tradične aj na Veľkú noc. Pod režisérskou taktovkou Pavla Bačkora ju plánujú pripravovať v najbližších týždňoch.

Plagát na divadelné predstavenie Puknutý zvon v Černovej.
Plagát na divadelné predstavenie Puknutý zvon v Bobrovci.
Záverečná klaňačka.

Titulná fotografia – v popredí zľava Farár Richard Buroš, režisér predstavenia Milan Kmeť a Jakub v podaní Tomáša Bačkora.

Foto – autor.

 

 

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.