Druhý pokus odmietnuť kotlebovcov v mestských priestoroch

Prenájom priestorov je obchodným vzťahom, nie zákonnou ani morálnou povinnosťou. Ak sa kotlebovci v Kultúrnom dome Andreja Hlinku cítia ako doma, tak jedine preto, že im vedenie mestskej spoločnosti a mesto samotné ochotne otvárajú dvere.

Členovia a prívrženci Ľudovej strany Naše Slovensko sa v posledných rokoch zvykli stretávať v Ružomberku. Majú na to pochopiteľný dôvod – pomerne silnú voličskú základňu.

Dokazujú to aj volebné zisky v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi. Hoci v celoslovenskom meradle získala strana 8 percent hlasov, v Ružomberku to bolo viac ako 10. V niektorých okolitých obciach až do 18 percent. V okrese tak bola ĽSNS štvrtým najsilnejším subjektom, predbehla aj tradične silné KDH.

Okrem voličskej podpory kotlebovcom na Ružomberku nesporne imponuje aj zviazanosť s osobou Andreja Hlinku. Odvolávajú sa naňho rovnako radi ako režim Slovenského štátu, ktorý Hlinka nezažil a žiadnym spôsobom ho preto nelegitimizoval. Kotlebovcom – tak ako kedysi Slovenskému štátu – napriek tomu nevadí zneužívať ho pre svoje potreby.

Stretnutia v meste

V Ružomberku tak kotlebovci omnoho častejšie ako iní organizujú svoje snemy, semináre a tlačové konferencie. Napríklad len teraz v novembri tu boli hneď dvakrát.

Najväčšiu pozornosť však pritiahol seminár o Slovenskom štáte, ktorý sa mal tento rok v marci konať v Kultúrnom dome Andreja Hlinku (KDAH). Po medializácii udalosti sa napokon uskutočnil o niekoľko dverí ďalej – v súkromnom hoteli Kultúra. Účastníkov seminára vítali aktivisti s fotografiami obetí holokaustu.

Seminár o Slovenskom štáte bol v hoteli. Vonku ticho protestovali Ružomberčania

Len niekoľko dní na to však ten istý kultúrny dom povolil, aby sa vo Veľkej dvorane uskutočnil galavečer ĽSNS pri príležitosti 80. výročia vzniku Slovenského štátu. Riaditeľ KDAH Ján Pavlík argumentoval tým, že išlo o uzavretú spoločnosť.

S odstupom niekoľkých mesiacov ale Pavlík vyhlásil, že po uvedených rozporuplných udalostiach sa kultúrny dom rozhodol pre rázny krok a úplne zastavil prenajímanie mestských priestorov, ktoré spravuje, politickým stranám a hnutiam.

Jedno podujatie kotlebovcom v meste zakázali, druhé povolili

Zvláštne uznesenie

V novembri však došlo k veľkému obratu. Predseda predstavenstva KDAH, ktorým je predseda poslaneckého Klubu primátora Milan Šlávka, v materiáli predloženom na rokovanie mestského zastupiteľstva prvým viceprimátorom Michalom Lazárom, navrhol povoliť prenájom Veľkej dvorany všetkým politickým subjektom kandidujúcim v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

S dôvetkom, že poslanci sa dištancujú „od akýchkoľvek prejavov extrémizmu, rasovej neznášanlivosti a za priebeh akcií mesto nezodpovedá a v prípade akýchkoľvek skutkov urobí mesto všetky kroky preto, aby akcia bola prerušená a zastavená“.

Členovia Kotlebovej ĽSNS v KDAH v Ružomberku v novembri 2019 na sneme strany. Zdroj – facebook.com

Ak by poslanci tento materiál odmietli, bol kultúrny dom odhodlaný neposkytovať priestor žiadnym politickým aktivitám. Tým by podľa svojich vlastných prepočtov prišiel o približne 40-tisíc eur. Ján Pavlík a KDAH však poslancom vyrátali túto sumu ako súčet všetkých politických príjmov za rok z prenájmu všetkých priestorov, inzercie v mestských médiách, inzercie v kine, a výlepných plôch. V poslancami akceptovanom uznesení sa však píše, že berú na vedomie zámer poskytnúť len priestory Veľkej dvorany politickým subjektom. Nič ďalšie.

Otázne tiež je, ako by bol prakticky vykonateľný návrh na prerušenie či zastavenie prebiehajúcej akcie, ak by došlo k extrémistickému konaniu. Ale aj to, prečo bol materiál predložený vo forme uznesenia, ktoré zastupiteľstvo mohlo len vziať alebo nevziať na vedomie.

Tým, že poslanci prijali túto hru, a nenavrhli tento bod rokovania úplne vypustiť z programu, strčili svoje hlavy do vražednej slučky.

Ak by nevzali uznesenie na vedomie, boli by vinní. Kultúrny dom by ako prvý na nich ukazoval prstom, že zabránili finančným tržbám stopercentnej mestskej akciovky, o ktorej zveľadenie sa majú usilovať.

Keďže ale uznesenie vzali takmer jednomyseľne na vedomie (z 25 prítomných poslancov hlasoval proti len Ján Kuráň), sú vinní tiež. Darmo sa teraz od viacerých zaznieva, že oni o ničom nerozhodli, len vzali na vedomie predložený materiál.

Ak sa päťročné dieťa hrá s nožíkom, a dospelý to vidí, no nezasiahne, vezme to na vedomie. Zbytočne potom nad porezaným dieťaťom argumentuje tým, že s jeho počínaním nesúhlasil.

Keďže poslanci neodmietli o uznesení ako takom hlasovať, vzatím na vedomie odobrili jeho obsah. A teda aj ďalšie účinkovanie kotlebovcov v mestských priestoroch.

Argument o nediskriminácii neobstojí

Častý argument, že ĽSNS je registrovanou politickou stranou, ktorá sa pravidelne zúčastňuje všetkých typov volieb a legitimizoval ju Najvyšší súd v prípade KDAH neobstojí.

Iste, KDAH potrebuje maximalizovať svoj príjem, ale za každú cenu? Bez prehliadania historického a politického kontextu? Politika ústupkov, zakrývania si očí a legitimizovania strán a ľudí, za ktorými často cítiť extrémizmus, ideológiu rasovej, etnickej či náboženskej neznášanlivosti, viedla už k mnohým tragédiám.

Prenájom priestorov je obchodným vzťahom, nie zákonnou ani morálnou povinnosťou. Tak, ako má bežný občan právo slobodne sa rozhodnúť, komu predá či prenajme svoj byt, tak aj mesto a jeho organizácie majú právo slobodne sa rozhodnúť, komu prenajmú svoje priestory. Nie ako teraz, v duchu hesla, všetkým alebo nikomu.

Ak mesto neprenajme svoje priestory strane, ktorú všetci traja najvyšší ústavní činitelia otvorene označujú za fašistickú, nejde o diskrimináciu, ale o slobodné obchodné rozhodnutie.

Pozitívne na celej situácii je, že minimálne niektorí poslanci si uvedomili absurdnosť prvého hlasovania a na stredajšom zasadnutí zastupiteľstva sa chcú pokúsiť o nápravu. Ján Kuráň a Ľubomír Kubáň z klubu Za slušný Ružomberok a Juraj Burgan z klubu KDH predkladajú nové uznesenie. Požadujú neprenajímať priestory v správe KDAH politickým stranám, ktorých členovia boli „právoplatne uznaní vinnými zo spáchania niektorého úmyselného trestného činu, najmä trestných činov extrémizmu“, pričom strana sa od týchto činov alebo osôb verejne nedištancovala.

Sedemčlenná Mestská rada návrh uznesenia schválila – aj keď paradoxne len dvoma hlasmi poslancov Kubáňa a Kuráňa, ktorí sú zároveň predkladateľmi. Ďalší štyria členovia Mestskej rady sa zdržali (J. Bednárik, S. Klačko, M. Lazár, M. Šlávka), P. Šípoš bol neprítomný.

Áno, ak aj toto uznesenie prejde, extrémisti sa môžu stretávať kdekoľvek a kedykoľvek v meste. Pretože sme v slobodnej demokracii, tak môžu. Bude na občianskej sile, ak tu je, či im aj potom ukáže, že si to neželá. Nie ako keď nám vládli totality, vrátane Slovenského štátu, kedy strach a bezprávie neumožňovali demokratickým silám stretávať sa. Iba ak v tajnosti alebo v exile.

Mesto a poslanci však zakázaním stretávania sa v mestských priestoroch vyšlú signál, že Ružomberok ideovo neuviazol v štyridsiatych rokoch 20. storočia. A že je mestom, kde je primátor naozajstným podpredsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

 

Titulná fotografia – Oslava ĽSNS v Kultúrnom dome Andreja Hlinku pri príležitosti 80. výročia vzniku Slovenská štátu. Zdroj – facebook.com

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.