Do Ružomberka prišli voliť zo zahraničia

Cestu merali z Čiech aj z Rakúska. Rozprávali sme sa s rodákmi, ktorí prišli odvoliť domov. 

K viac ako 70 percentnej volebnej účasti v Ružomberku prispeli aj tí, ktorí sa presťahovali za hranice. Zhodli sa, že tohtoročné voľby sú pre Slovensko dôležité.

Voľby ako malé Vianoce

Podľa nášho redakčného prieskumu prišlo najviac hlasov od dolnoliptákov žijúcich v zahraničí zo susednej Českej republiky. Ružomberčania to mali z Čiech aj najbližšie domov. Patrí k ním aj inžinier energetickej techniky Martin Kasanický. Pochádza z Klačna. Už päť rokov ale žije v Plzni, kde našiel uplatnenie.

„Naposledy som bol doma na Vianoce. Teraz ma priviedli prioritne voľby. Ale, samozrejme, že mám aj druhotné dôvody. Stretneme sa s kamarátmi, viacero ich prišlo domov pri príležitosti volieb, takže sú to také malé Vianoce. Navyše máme priestupný rok, úplne magický dátum, ktorý je raz za štyri roky,“ upozornil aj na výnimočný deň konania volieb, 29. február.

Nad návratom domov zatiaľ neuvažuje, hoci priznáva, že raz sa vráti. Urýchliť by to mohol aj lepší vývoj v krajine.

„Očakávam, že dôjde k zmene vlády. Myslím, že na týchto voľbách veľmi záleží a nie je to len môj názor. Mám sedem slovenských kolegov v práci. Jeden volil poštou, zvyšní šiesti išli osobne domov kvôli voľbám,“ naznačuje záujem u zahraničných Slovákov. Minimálne kolegov v Plzni.

Zľava: Vavro Furtkevič, Martin Kasanický. Autor: Peter Kravčák

V metropole Čiech – Prahe, to nie je iné. Šesť rokov tam už žije Vavro Furtkevič, ktorý si tam oproti domovine jednoduchšie našiel prácu, ktorá sa mu páči – je nákupcom v odevnej firme.

„Pre mňa sú to najdôležitejšie voľby, odkedy môžem voliť. Mohol som voliť aj poštou, ale mám rád Ružomberok, prírodu a okolité hory, takže príležitosť prísť a spojiť to s voľbami sme si nemohli nechať ujsť,“ hovorí aj za priateľku rodák z centra mesta.

Zdôvodní aj, prečo sú voľby pre neho tak významné. „Sledujem vývoj doma a nepáči sa mi, čo sa v našej krajine deje. Takto sme chceli pomôcť vývoju na Slovensku a popritom si urobiť výlet domov,“ hovorí mladík, ktorý taktiež nad návratom konkrétne neuvažuje. Uvidí vraj, čo prinesie život. V Prahe však navždy zostať nechce.

„Drvivá väčšina kamarátov zo Slovenska, ktorých v Prahe poznám, volili poštou. Zopár sa však našlo a išli domov. Ale v mojom okolí v Čechách nepoznám nikoho zo Slovákov, kto by sa na voľby vykašlal,“ tvrdí Vavro Furtkevič.

Zo zahraničia volili stovky dolnoliptákov

 

Motiváciou extrémisti

Z Prahy prišla domov do Ružomberka voliť aj Zuzana Kuráňová. Žije tam od dvadsiatich rokov. Kým voľakedy ju voľby na Slovensku až tak nezaujímali, čím je staršia, tým viac cíti zodpovednosť a snahu veci ovplyvniť.

„Moja motivácia boli extrémisti. Nechcem, aby sa k moci dostali kotlebovci a iné radikálne smery. Z môjho pohľadu ohrozujú vývoj v krajine viacej, ako ľudia, ktorí nám vládli doteraz,“ hovorí žena, ktorá aktuálne pracuje v českej metropole v personálnom manažmente.

Na Liptov sa vracia párkrát za rok. Voľby bola skvelá príležitosť. „Bola som na Vianoce a najbližšie prídem na Veľkú noc.“

V slovenskej komunite, ktorú pozná, nebola účasť až taká samozrejmá. „Poznám veľa pasívnych ľudí, ktorým je to jedno, lebo neveria, že sa niečo zmení. Je aj skupina lenivých, ktorým sa jednoducho nechce niečo preto urobiť, ani len zájsť na poštu. No ale potom je tu skupina tých, ktorí volili poštou alebo išli osobne domov. Záleží to vždy od človeka a okolia, ktoré ho ovplyvňuje,“ ponúka pohľad do zákulisia známych Slovákov v Prahe.

Čo oceňuje na voličoch zo zahraničia je nadhľad. Nie sú tak emotívne zatiahnutí do predvolebného boja. „Pozerajú sa na záležitosti v krajine nie cez osobné výhody a emócie, ktoré voľby prinášajú, ale v kontexte vývoja krajiny, možno v porovnaní s tým štátom, kde žijú. Na druhej strane, nemusia detailne poznať myslenie politikov a zákulisie,“ vraví Ružomberčanka, ktorá verí, že zmena vo vláde nebude založená len na nenávisti k predchádzajúcej, pretože inak to nemalo žiadny zmysel.

Má sa vrátiť aj s Babišom

V jednej z ružomberských volebných miestností hlasoval hneď z rána Boris Mutina. Ružomberský rodák, ktorý sa v stovežatej živí kybernetickou bezpečnosťou.

V Prahe trávi väčšinu času, pravidelne však chodieva domov, kde má rodinu. Na volebný deň si ani nemusel vybavovať voľno. „Vo firme kolegovia dobre rozumejú dôležitosti volieb, dokonca ma prosili, či by som si nevzal naspäť aj ich premiéra,“ žartuje Ružomberčan, ktorý aktívne sleduje dianie doma aj v zahraničí a porovnáva, kde sme my a kde iné štáty.

Na Slovensku podľa neho funguje veľa vecí a mali by sme byť radi, lebo sú krajiny, kde to tak nie je. Zmena je však potrebná. „Udalosti za posledných pár rokov, bohužiaľ, ukázali, že sme sa ešte nezbavili politbyra s jedinou stranou a pravdou. Preto sú voľby za týchto okolností dôležité. Moja voľba bola zložitá, lebo nie som politicky vyhranený, ale uvedomujem si, že len silný mandát môže pomôcť presadiť zmeny.“

Do urny „to hodil“ učiteľovi Sopkovi z víťazného Oľana. Vzdelanie trpí, mladí v zahraničí nemajú motiváciu vrátiť sa, pokiaľ budeme len „továrňou na autá“, myslí si.

„Na rozdiel od iných sa plánuje vrátiť. „Niet krajšieho kraja na svete. Len ľudia by mohli byť trošku k sebe lepší, menej úzkoprsí, používať zdravý rozum. Lebo inak nám tu vyrastú rôzne radikálne názory, ktoré nás obmedzujú.“

Okrem Ružomberčanov žijúcich v zahraničí prišli k volebným urnám aj voliči z iných miest. Vyzbrojený hlasovacím preukazom tu prišiel aj spevák kapely Billy Barman Juraj Podmanický. Splnenie svojej občianskej povinnosti zdokumentoval aj na sociálnej sieti. (Zdroj: Facebook/Festival Grape )

Hranice nemenia národnosť

Už takmer 16 rokov žije v zahraničí aj Veronika Prekopová z Bieleho Potoka.

„Prvotným dôvodom odchodu bola mladosť a zárobok, to bolo ešte v Anglicku, potom sme sa s priateľom presťahovali do Rakúska a usadili sa,“ vysvetľuje nám 36-ročná mama dvoch detí. Do Ružomberka sa spolu s rodinou vracia často. Mesiac sú v rodnej domovine, mesiac doma mimo rodiska.

„Domov som neprišla kvôli voľbám, no keď už som tu, prečo si nesplniť občiansku povinnosť, veď čo ak môj hlas zaváži a niečo sa na Slovensku naozaj zmení. Ako každý rodič, aj ja chcem pre svoje deti niečo lepšie. Keď sa raz vrátime na Slovensko, dúfam, že budú mať zázemie, stabilitu aj lepšie možnosti pre mladých ľudí,“ hovorí s nádejou Veronika Prekopová.

Zdôraznila, že ako Slovenska žijúca v zahraničí má právo voliť v rodnej krajine, hranice nemenia národnosť.

„Narodila som sa tu, vyštudovala, dokonca som na Slovensku aj pracovala. To, že neodvádzam nič do štátnej pokladnice a ani od nej nič nedostávam, neznamená, že nie som Slovák,“ reaguje na argument vládnych predstaviteľov, že Slováci, ktorí žijú v zahraničí, nemajú právo voliť.

Rakúsko zlákalo aj 27-ročného lyžiara Petra Lengyela.

„Som aktívny športovec aj tréner. Celý život sa venujem lyžovaniu, prešiel som zo zjazdového na akrobatické. V Rakúsku trénujem deti a som tam od septembra do mája alebo apríla. Chodievam aj domov, aj keď nie tak často,“ prezrádza nám mladý Ružomberčan.

Počas víkendu bol s deťmi v Bachledovej doline na pretekoch. Zvažoval, že si vybaví hlasovací lístok pre voľbu mimo trvalého bydliska, no napokon sa rozhodol, že si z Tatier na chvíľu odskočí a okrem volieb pozrie aj rodičov.

Peter Lengyel prišiel voliť z Rakúska. (Foto: Anna Zábojníková)

Pred voľbami sa Peter Lengyel rozhodoval medzi dvomi stranami. „Definitívne sa rozhodnem až za plentou, no bude to niekto z demokratickej opozície,“ vysvetľuje nám Ružomberčan, ktorý chce svojím hlasom prispieť k zmene.

„Aj v takých odľahlejších rakúskych dedinkách vidím, že bežní ľudia, ale aj dôchodcovia sa majú na úplne inej úrovni. Nepáči sa mi, že na Slovensku nemajú ľudia tak kvalitný život. Myslím si, že za svetom dosť zaostávame. Určite sú to jedny z tých najdôležitejších volieb, a tipujem, že bude aj najvyššia volebná účasť,“ avizuje Peter Lengyel.

Titulná fotografia: Zľava Peter Lengyel, Vavro Furtkevič a Martin Kasanický. 

Autori textu: Peter Kravčák, Nikola Marhefková, Anna Zábojníková