Vdovec Fero, dávno dôchodca, bývajúci v paneláku, ustavične banoval za socializmom. Spomínal, ako vtedy kupoval lacné potraviny, aj bol mladší, aj jeho žena bola pekná a ešte nažive a aj sa mu viac darilo. Zatrpknutý z nových poriadkov zanevrel na celú demokraciu, na všetkých susedov a kamarátov, ak ho niektorý požiadal o pomoc, nereagoval. Mal ustavične dojem, že by sa malo pomáhať hlavne a v prvom rade jemu.
Keď sa zajtra poberie na druhý svet, bez zaváhania sa určite vytrepe na chodník vedúci rovno do neba. V skalopevnom presvedčení o svojom plnom práve na takúto cestu. Bude spasený, len taký rachot. A svätého Petra požiada, aby mu bránu okamžite otvoril. Predsa za života pravidelne navštevoval služby Božie, dával do zvončeka i na oferu, aj sa modlil a v prvý piatok nevynechal spoveď. A jeho brigáda okolo chrámu je pre Pána niečo ako bonus navyše.
Fero zostane prekvapený, keď mu nebeský vrátnik rázne zavelí stop.
„Ja tebe, človeče biedny, bránu otvoriť nesmiem,“ povie. „Tvoja účasť na svätých omšiach a brigádach okolo kostola ešte neznamenala, že išlo o prejav skutočnej viery. Robil si to zo zvyku a hlavne preto, aby Pán videl. Ibaže to bolo divadielko. Pretože ty si za Jeho chrbtom banoval za najväčšími odporcami Boha a cirkvi.
Za tými, ktorí prenasledovali kňazov a veriacich horšie ako Nero, mučili ich, zvesväcovali kostoly a vysmievali sa z každého náboženského prejavu. Za tými, ktorí v mene svojej bezbožnej ideológie surovo vraždili desiatky miliónov nevinných ľudí. Prial si si, aby sa komunisti opäť dostali k moci. Štyrikrát si ich v slobodných voľbách volil, čiže si Pána zradil početnejšie ako Judáš. Keby som ťa teraz pustil dnu, kde je záruka, že opäť nezradíš?!“
A dotyčného svätý Peter kopne poniže chrbta tak, až poletí.
Do neba to sotva bude.
Vyšlo v zbierke Iba tak výber + (2011).
Ilustračná fotografia – Pixabay
