Chorobnosť v Ružomberku: štatistiky sú znepokojivé

V súvislosti s protestami, petíciou a občianskou iniciatívou Za zdravý Ružomberok vyšli na povrch aj doteraz nemedializované fakty o vývoji úmrtnosti Ružomberčanov. Otvorila sa tým Pandorina skrinka alebo ide o falošný poplach?

Na úvod je potrebné povedať, že to, čo sa píše v tomto článku, nie je nič iné, ako výber zo štatistík a rôznych štúdií, ktoré sú verejne dostupné a zaoberajú sa témou zdravotného stavu a úmrtnosti. Napríklad aj Ružomberčanov.

Dostali sme sa k nim cez Štatistický úrad Slovenskej republiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo Národné centrum zdravotníckych informácii.

Sú to čísla, ktoré hovoria o tom, čo sa deje, ale nie o tom, kto je za to zodpovedný, do akej miery a prečo je to tak. Je dôležité si to uvedomiť.

Redakcia Ružomberského magazínu sa bude tejto téme venovať aj naďalej. Už sme položili a ešte aj položíme otázky lekárom, hygienikom, úradníkom, aby sa k uvedenému vyjadrili, dáta potvrdili alebo vyvrátili, ale hlavne, aby ich zdôvodnili a vysvetlili.

Trend úmrtnosti

U niektorých bez povšimnutia, u iných s hrôzou zarezonovali dáta, ktoré v januári zverejnili ľudia z občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov. V otvorenom liste primátorovi a poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý zverejnili aj na svojej webstránke, tvrdia, že trend úmrtnosti na vybrané choroby v meste Ružomberok má v niektorých prípadoch dramaticky stúpajúcu tendenciu.

Analyzovali pritom posledných dvadsať rokov. Od roku 1996 do roku 2017. Čísla z mesta porovnávali s okresom, krajom a Slovenskom, ale aj s mestom a okresom Liptovský Mikuláš.

Tak napríklad úmrtnosť na rakovinu vzrástla v meste za dvadsať rokov z 1,2 až 1,6 človeka na 2,6 až 3 ľudí na tisíc obyvateľov. Chorobnosť na rakovinu rástla aj v okrese (20 percent), kraji (15 percent), meste Liptovský Mikuláš (25 percent) či na celom Slovensku (20 percent). Nie však tak výrazne, ako v meste Ružomberok. Občianska iniciatíva uvádza po kompletnom prepočte 150 percentný priemerný nárast úmrtí za dvadsať rokov.

V liste aktivisti zverejnili aj zozbierané dáta za choroby obehovej sústavy. Tu vzrástla úmrtnosť v meste z 3,1 na 5,3 obyvateľa na tisíc Ružomberčanov. Za dvadsať rokov ide priemerne o 60 percentný nárast. Na Slovensku aj v okrese klesá, v kraji si drží vyrovnanú mieru, rastie však v Liptovskom Mikuláši – ale „len“ o 30 percent.

A ešte choroby dýchacej sústavy. V meste sa zvýšila úmrtnosť z viac ako 0,3 na takmer 0,7 človeka. V dvadsaťročnom súhrne priemerne o 90 percent. Rástol aj slovenský priemer, ale len o 20 percent. Krajský a mikulášsky stagnoval, okresný dokonca klesal.

Overenie dát

Aktivisti pracovali s číslami úmrtnosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad a delí ich podľa príčin úmrtia. K tomu bol potrebný už len jeden údaj – počet obyvateľov, aby bolo možné prerátať úmrtnosť na jednotlivé choroby na rovnakú jednotku – 1 000 obyvateľov mesta, okresu či kraja. Redakcia náhodne vybrala niektoré čísla použité v tabuľkách a prepočítala. Sedia.

Úlohu čísla prepočítať dostali aj lekári, ktorí sa stali členmi mestom zriadenej Komisie pre riešenie problematiky zápachu a prachu v meste Ružomberok – Jozef Domenik a Pavol Zákuťanský. Jozef Domenik je dlhoročným prednostom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Ústrednej vojenskej nemocnice. Tvrdí, že čísla aktivistov nie sú úplné.

„Údaje zdravotnej štatistiky by mali byť komplexné a vyvážené, nie tendenčné. Údaje autorov nie sú úplné a rovnako ani môj prepočet,“ uviedol pre Ružomberský magazín Jozef Domenik. Svoje prepočty zo Štatistického úradu zatiaľ zverejňovať nechce, nakoľko sa nimi v tomto období zaoberá spomenutá komisia.

Štúdia vplyvov na životné prostredie

V roku 2018 Ministerstvo životného prostredia SR realizovalo Štúdiu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s rozšírením výroby v súkromnej firme Galmm v Ružomberku.

„Najčastejšími príčinami ochorení a úmrtí sú nádorové ochorenia, ochorenia dýchacej sústavy a ochorenia obehovej sústavy, ktorých výskyt má v okrese Ružomberok podobne ako v rámci celej SR stúpajúcu tendenciu,“ píše v štúdii Iveta Drastichová z ministerstva životného prostredia.

V štúdii, ktorú Drastichová vypracovala a v ktorej taktiež čerpala údaje zo Štatistického úradu, je zreteľný nárast onkologických ochorení v Ružomberku za posledných 20 rokov. A hoci aktuálne čísla sú totožné s celoslovenským či mikulášskym priemerom, priemerný nárast za posledné dve desaťročia je najväčší práve v Ružomberku. Tak, ako to vo svojom otvorenom liste tvrdia aktivisti z iniciatívy Za zdravý Ružomberok.

Čiernou farbou je zreteľný nárast úmrtí na onkologické ochorenia v meste. Zdroj: Správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Galmm – rozšírenie výrobných kapacít, Ružomberok“, 2018, Iveta Drastichová.

„Postupný nárast vzniku nádorových ochorení však nemožno pripísať len znečistenému ovzdušiu, pretože medzi závažné príčiny vzniku a rozvoja týchto ochorení patria aj iné faktory, napríklad alkohol, fajčenie, výživové faktory, profesionálna expozícia karcinogénnym látkam atď.,“ uvádza v štúdii Drastichová. Dodáva tiež, že nárast pri rakovine je nielen slovenský, ale celosvetový trend.

Rovnaké dáta a rovnaký výsledok, ktorý potvrdzuje zverejnené výsledky iniciatívy Za zdravý Ružomberok, dosiahla Drastichová aj pri zomretých na ochorenia obehovej sústavy a ochorenia dýchacej sústavy, kde je zreteľný trend nárastu úmrtí v Ružomberku.

Čiernou farbou je zreteľný nárast úmrtí na ochorenia obehovej sústavy v meste. Zdroj: Správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Galmm – rozšírenie výrobných kapacít, Ružomberok,“ 2018, Iveta Drastichová.

Jozef Domenik na margo štatistík zverejnených aktivistami tvrdí, že „Ružomberok nie je v žiadnom ukazovateli úmrtnosti alebo chorobnosti v extrémnej polohe. Ani najlepší, ani najhorší“.

A hoci trend nárastu úmrtnosti v meste je zreteľný, je potrebné povedať, že ružomberský okres naozaj nepatrí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov k najhorším v štatistike úmrtnosti. Oproti celoslovenskému priemeru u nás síce zomrie ročne viac ľudí, ale v počte úmrtí je na tom 35 okresov a mestských častí horšie. Vyplýva to zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii za rok 2017. Štatistiku za samotné mestá ale nezverejnili.

Častejšie podliehame respiračným ochoreniam

Štatistiky o zdraví či úmrtnosti obyvateľov sa dajú nájsť aj na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ). Najbližší sídli v Liptovskom Mikuláši a na starosti má oba liptovské okresy. Pri štatistike prenosných ochorení ako salmonela, dyzentéria, črevné infekcie, kiahne, svrab či besnota sú čísla oboch porovnávaných okresov približne rovnaké, ba dokonca mierne v neprospech Liptovského Mikuláša.

Ale pri akútnych respiračných ochoreniach, ktoré môžu vyústiť napríklad do chrípky či alergických problémov, a všeobecní lekári sa s nimi stýkajú denno-denne pri návštevách pacientov, je na tom ružomberský okres horšie. Za kalendárny rok 2018 bolo v našom okrese týždenne chorých priemerne takmer 1 400 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. V Mikuláši to bolo priemerne o 270 ľudí týždenne menej. Začiatok aktuálneho roka tieto štatistiky len potvrdzuje.

Zo zverejnených čísiel tiež vyplýva, že od roku 2004 do 2014 sa zvýšila dojčenská a novorodenecká úmrtnosť v okrese. Novorodenecká narástla z 1,65 mŕtveho dieťaťa na 7,5 na tisíc obyvateľov. Dojčenská vzrástla z 3,3 na 9,5 dieťaťa na stotisíc obyvateľov. V roku 2015 dojčenská úmrtnosť klesla na 7,25 na tisíc obyvateľov. V roku 2016 obe dosiahli ideálny, teda nulový stav.

Ružomberčania často ležia v nemocnici

Národné centrum zdravotníckych informácií uverejňuje každý rok Zdravotnícke ročenky. Popri množstve dát obsahujú aj údaje o počte hospitalizácií za jednotlivé okresy.

Ročenky uvádzajú počet hospitalizácii od roku 2010. V prepočte na tisíc obyvateľov na tom nebol náš okres práve najlepšie, ale spomedzi ostatných ani výrazne nevytŕčal. Prudko sa to zmenilo v roku 2012 a až do roku 2016 sa Ružomberok umiestňuje v top trojke okresov s najväčším počtom hospitalizácii pacientov (priemerne 300 na tisíc obyvateľov). Viac ľudí v nemocnici si poleží už len v Levoči a Bratislave.

Rok

Počet hospitalizovaných ľudí z okresu Ružomberok Miesto okresu RK v tabuľke hospitalizácii v rámci SR

2010

246,4

12. miesto

2011

243,4

9. miesto

2012

275,4

3. miesto

2013

306,9

2. miesto

2014

301,7

3. miesto

2015

306

3. miesto

2016 301,6

2. miesto

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, Ružomberský magazín.

Počet obyvateľov klesá aj preto, lebo vymierame

Prirodzený prírastok obyvateľstva sa za posledných 22 rokov postupne znižoval a z plusových čísiel sa v roku 2014 dostal do záporných. V nich sa drží doteraz. V roku 2017 bol prirodzený prírastok v meste Ružomberok mínus 16 osôb, pričom počet narodených bol 279 a zomretých 295 osôb. Vymieranie je badateľné aj v okrese, minimálne od roku 2012.

Je teda zrejmé, že za neustálym poklesom počtu obyvateľov mesta nie je len vysťahovalectvo – v záporných číslach nepretržite od roku 1998 – ale minimálne od roku 2014 aj vymieranie.

Správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Galmm – rozšírenie výrobných kapacít, Ružomberok,“ 2018, Iveta Drastichová.

Genotoxicita u detí

Jedna z najstarších štúdií, ktorou sme sa v článku zaoberali, pochádza ešte z čias bývalého Československa. Aj na jej výsledky sa aktivisti odvolávajú.

V roku 1992 realizovali v Ústave klinickej genetiky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine pod vedením profesora Štefana Sršňa, v spolupráci s Detský úsekom Nemocnice s poliklinikou v Ružomberku, štúdiu Príspevok k monitorovaniu genotoxicity u detí v ekologicky rizikovej oblasti.

Ružomberok a jeho okolie bol „ideálny adept“ ekologicky rizikovej oblasti. Vďaka svojej polohe – dolný Liptov má z geografického hľadiska veľmi nepriaznivé podmienky na rozptyl škodlivín v ovzduší – a aj vďaka prítomnosti viacerých priemyselných závodov, ktoré mali podľa údajov štúdie v tom čase až 80-percentný podiel na znečisťovaní ovzdušia.

Autori štúdie tvrdili, že škodlivé účinky možno objektívne sledovať, a to na podklade ich mutagénneho pôsobenia na chromozómy (tzv. monitorovanie genotoxicity).

Vybrali si 25 detí vo veku 5 – 6 rokov z Liskovej a z mestských sídlisk Roveň a Klačno. Vo vzorkách ich krvi sledovali hodnoty aberantných buniek (AB.B), teda buniek s odchýlkou v štruktúre chromozómu.

„Biologické monitorovanie genotoxicity u detí vykázalo vyšší percentuálny priemer aberantných buniek v sídliskách mesta Roveň a Klačno, na podklade ktorého ich možno zaradiť do skupiny zvýšenej expozície genotoxickým látkam,“ píše sa v závere štúdie.

Ešte väčšie percento zmeny buniek zistili pri deťoch v Liskovej. Ich namerané hodnoty presiahli štvorpercentnú hranicu aberantných buniek. Ocitli sa tak v skupine vysokej expozície voči genotoxickým látkam.

Ďalší monitoring genotoxicity u detí už neprebehol, hoci ľudia z iniciatívy Za zdravý Ružomberok vyvíjajú snahy o jeho zopakovanie. O je pokračovanie požiadali aj fakultnú nemocnicu v Martine. Neúspešne.

Spracovateľka štúdií hodnotenia vplyvov na verejné zdravie Iveta Drastichová však proti opätovnému výskumu genotoxicity namieta. Nemá vraj opodstatnenie.

Táto metodika sa zväčša používa v pracovnom lekárstve, kde sú pracovníci vystavení nadlimitnému pôsobeniu karcinogénnych látok, ktoré majú potenciál vplývať na genetickú informáciu, vysvetlila Drastichová nevhodnosť metodiky počas verejnej diskusie k Projektu 2000, ktorý sa realizuje v Mondi SCP.

Ak by aj opakovaná štúdia u detí potvrdila poškodenia zdravia, podľa Drastichovej by sme zrejme nedokázali určiť príčiny.

„Pri zisťovaní genotoxicity u detí v prostredí mesta a okresu Ružomberok sa na vplyve podieľalo množstvo faktorov a množstvo rôznorodých látok s rôznym podielom z rôznych zdrojov, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať,“ uvádza v záverečnom stanovisku pre Project Eco Plus hygienička RÚVZ v Bratislave Jindra Holíková. Výskum genotoxicity má podľa nej význam v prostredí, kde sú jednoznačne známe vstupy chemických látok.

Namiesto záveru

„V Slovenskej republike je obmedzená dostupnosť údajov o zdravotnom stave obyvateľov. Niektoré údaje sú dostupné na úrovni obcí, ale väčšina údajov je dostupná len na úrovni okresov alebo krajov,“ uvádza v štúdii o vplyvoch výroby v spoločnosti Galmm na životné prostredie Iveta Drastichová.

Na základe skúsenosti s prípravou tohto článku to môžeme len potvrdiť.

Peter Kravčák, Nikola Marhefková

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 3/2019.

Titulný obrázok, autorka – Anna Šenkeríková