Chcem posilniť duchovné aktivity na sídliskách

Rozprávali sme sa s novým ružomberským rímskokatolíckym farárom Dušanom Škrabekom.

Kedy ste sa dozvedeli, že budete pôsobiť v Ružomberku?

Pán biskup Štefan Sečka mi to oznámil asi mesiac predtým, ako bolo moje menovanie oficiálne zverejnené.

Ako ste to prijali?

S veľkou pokorou a odovzdaním sa do Božej vôle. Nebolo mi to jedno, keďže v Ružomberku pôsobím už od roku 2014. Síce som nebol priamo v pastorácii, pracoval som na Katolíckej univerzite, ale vo farnosti som vypomáhal celebrovaním svätých omší v nedeľu a spovedaním pred väčšími sviatkami, takže som ju bližšie spoznal.

Ako ste ju vnímali?

Ružomberok je veľká, náročná farnosť. Zároveň živá, s hlboko zakorenenou vierou. Pôsobí tu viacero spoločenstiev a spevokolov, do kostola chodieva veľa detí a mladých rodín. Trochu horšie je to na sídliskách, na ktoré by som sa chcel aj s mojimi kaplánmi viac zamerať.

Veľký potenciál vidím aj v množstve rehoľných komunít, ktoré pôsobia na území farnosti. V tom je Ružomberok naozaj jedinečný. Osobne by som rád všetkých rehoľníkov a rehoľníčky intenzívnejšie  vtiahol do života farnosti a využil ich dary a charizmy.

Môjmu predchodcovi patrí naozaj veľká vďaka za to, že nestaviame na zelenej lúke, ale môžeme nadviazať na jeho bohatú a úspešnú pastoračnú činnosť.

V mnohých väčších mestách boli v minulosti vytvárané sídliskové farnosti s cieľom, aby kňazi boli bližšie k veriacim. V Ružomberku, ale ani v iných mestách Spišskej diecézy, sa tak nestalo.

Delenie farností je zložitejšia záležitosť. Na jednej strane je dobré, keď je kňaz čo najbližšie k svojim veriacim, na druhej strane farnosť musí mať aj istý ekonomický potenciál, aby mohla exitovať. Do dôvodov, prečo v Ružomberku nevznikla samotná farnosť napríklad na Klačne alebo v Baničnom, som zvonku nevidel.

Som tu len prikrátko na to, aby som vedel zodpovedne posúdiť, či by takéto delenie farnosti bolo vhodné. Budem to však pozorne vnímať, aj keď posledné slovo má vždy kňazská rada a diecézny biskup.

Okrem rímskokatolíckej farnosti na území mesta pôsobia aj cirkevné zbory Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a Bratskej jednoty baptistov. Neuvažovali ste nad tým, že by ste na slávnostné uvedenie do úradu farára pozvali okrem katolíckych či politických predstaviteľov aj evanjelického a baptistického duchovného?

Moje uvedenie do úradu prebiehalo v prostredí katolíckych kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich preto, že som poslaný práve k nim. Som farárom rímskokatolíckej farnosti. Plne si však uvedomujem, že bratia evanjelici a baptisti vychádzajú z rovnakého kresťanského základu ako katolíci a spolupráci s nimi, tak pre dobro veriacich, ako aj pre dobro ostatných obyvateľov mesta, som samozrejme otvorený. Spoločne sme povolaní vydávať svedectvo o vzájomnom porozumení a láske.

 

Kto je Dušan Škrabek

Pochádza z oravskej obce Hladovka, narodil sa v roku 1968. Po kňazskej vysviacke v roku 1991 pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, neskôr sa stal farárom v Zázrivej. V druhej polovici 90. rokov bol tajomníkom Biskupského úradu v Spišskom Podhradí, neskôr vicerektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a potom vicerektorom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí. Od roku 2014 pracoval na rektoráte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Prvého júla sa stal novým farárom Rímskokatolíckej farnosti sv. Andreja apoštola v Ružomberku.

Foto – autor

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.