Do knihy zaradili aj ružomberské rodáčky.
Žena, ktorá v bojoch pomáhala spojeneckým vojakom, sestru jej zastrelilo gestapo a neskôr jej rodinu sužoval červený režim. Autorka, ktorá pred silnou maďarizáciou v Uhorsku emigrovala za Veľkú mláku. Prvá dáma slovenského národa či poetka publikujúca v čase, kedy sa to na ženu nepatrilo, keďže jej miesto bolo v kuchyni.
Aj tieto osudy zachytáva knižka (Ne)obyčajné príbehy žien, ktorú prvýkrát prezentovali minulý utorok v univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity (KU).
Stráviteľná história pre bežného čitateľa
Ide o už o tretie „knižné dieťa“ z edície Neznáme príbehy. Historici Rastislav Molda a Ján Golian s autorským kolektívom už pred tromi rokmi vydali knižku Neznáme príbehy, kde na stránky prinavrátili zabudnuté osobnosti 19. a 20. storočia. V druhom diele venovali pozornosť kňazským osobnostiam, no a najnovší venovali ôsmim ženským osobnostiam stredoeurópskych dejín.
Celá séria je snaha autorov o popularizáciu dejín a odborného výskumu. „Je to idea, v ktorej realizujeme seriózny vedecký výskum, ale výsledok sa snažíme interpretovať a napísať stráviteľnejšie pre bežného čitateľa,“ objasňuje Ján Golian, odborný asistent na Katedre histórie Filozofickej fakulty KU.
Knihu si tak do svojej poličky pokojne môžu zaobstarať aj laici. „Venovaná je bežnému čitateľovi. Text je písaný lákavým, ľahkým jazykom. Výborným na odreagovanie,“ potvrdzuje cieľovú skupinu Golian.
Vydanie takého nekomerčného titulu, ktorý nezarobí veľa peňazí, vyžaduje nemalé úsilie. Zháňanie sponzorov je neraz ťažšie než samotná tvorba textov, uznali autori. Oslovili vyše desať vydavateľstiev, neúspešne. Knižka napokon vyšla s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Osobnosti z regiónu
Tvorcovia publikácie sa pri výbere ženských hrdiniek vybrali dvomi cestami. Buď skúmali životy menej známych žien alebo siahli po relatívne zvučných menách, pričom na ne pozreli z nového uhla pohľadu.
Kniha zobrazuje aj osudy dvoch ružomberských rodáčok. Sestier Ruženy Anny a Bohdany z významného rodu Makovickovcov. „Ružena Anna, ako manželka podnikateľa Jozefa Houdeka, vytvárala pozadie úspešného biznismena, manažéra doby,“ približuje Golian Ružomberčanku, ktorá strávila v meste pod Čebraťom celý život.
Bohdana Škultétyová sa vydala za významného slovenského národovca Baťka Jozefa Škultétyho, bola literárne aktívna. Svojmu manželovi tiež kryla chrbát v náročných rokoch.
Svoju kapitolu má v knihe aj Johanna Lehotská z Partizánskej Ľupče. Jedna z prvých slovenských poetiek. „Žila v dobe, kedy pre ženu platilo pravidlo troch „ká“. Küche, Kinder, Kirche. Teda kuchyňa, starostlivosť o deti, cirkev,“ načrtáva historický kontext Stanislav Žiška, ktorý sa tiež podieľal na tvorbe knihy.
Ak sa žena vymykala stereotypu, čakal ju výsmechu, dodáva. Ostatní museli Johannu „nútiť“, aby svoje verše publikovala aj verejne. Robila tak, ale pod pseudonymom Miloslava.
Johanna sa ako manželka evanjelického farára Jána Lehotského neskôr presťahovala do Liptovského Trnovca. Podľa zachovaných spomienok to bola žena s dobrým srdcom, svoju domácnosť otvárala aj národovcom. „Pekný vzťah k nej mal Štúr, hoc vieme, že k ženám mal rezervovaný postoj. Bol nadšený prostotou jej ducha,“ spomína učiteľ na gymnáziu Žiška.
Johanna žila v období, kedy bola fotografia ešte v plienkach. Zomrela v roku 1849, bez toho, aby sa zachoval akýkoľvek jej portrét či popis. „Zmizla v dejinách. Jediné, čo nám po nej ostalo, je pomerne rozsiahla korešpondencia, z ktorej sme čerpali. Obrazne povedané, tá osoba nám žije v listoch,“ dopĺňa Žiška informáciu o žene, ktorú aj pre chýbajúcu podobizeň znázornili na obálke knihy ako šedú siluetu.
Titulná fotografia – Knižné tituly z edície Neznáme príbehy počas prezentácie publikácie (Ne)obyčajné príbehy žien. Zdroj – Martin Pinkoš
