Budúca misionárka: Ak vyzbieram dvesto eur, pôjdem spievať na ulicu

Sumu sa jej vyzbierať podarilo a svoj prísľub splnila. Dala si však ďalšie ciele. 

Pri „vajci“ bolo v stredu popoludní miesto činu. Náhliaci sa okoloidúci zväčša švihli po zdroji nezvyčajného ruchu pohľadom a pokračovali v ceste, iní sa ale pozastavili a zaujato ho pozorovali.

Skupinka približne 15-tich študentov prevetrala svoje hlasivky. Za podpory dvoch gitár a šikovných rúk, ktoré na nich brnkali. V približne hodinovom vystúpení spievali známe slovenské piesne, načreli však aj do repertoára ľudoviek. Mostovou sa tak rozliehali skladby Neľutujem, Žijeme len raz, Na čiernom koni či Na kráľovej holi, Zbohom buď, lipová lyžka a Dva duby.

Nebolo to len z dlhej chvíle. Ale pre radosť. Občanov aj študentov samotných. A ešte pre dobrú vec.

Zbierka v lákavom šate

Občianske združenie Savio cez pôst každoročne organizuje finančnú zbierku „Tehlička“ pre krajinu v núdzi.

Tento raz zbierajú peniaze pre Kéralu v Indii. Oblasť postihli najväčšie povodne za posledné storočie. Voda ľuďom vzala zdroje obživy, domovy, životy. Darované peniaze poslúžia na opravu či na výstavbu nových domov.

Isteže. Zbierok je veľa a na pomoc je odkázaných mnoho ľudí, povzdychol by si nejeden. No táto je v spôsobe oslovovania darcov netradičná. Funguje na princípe osobných výziev. Dobrovoľník si určí sumu, ktorú chce vyzbierať, a zároveň aj výzvu, ktorú po jej dosiahnutí splní.

Do zbierky sa zapojila aj Dominika Šimonffyová. Študentka učiteľstva slovenčiny a angličtiny na Katolíckej univerzite si stanovila cieľ 500 eur. Uvedomuje si, že pýtať peniaze so založenými rukami v lone nebude jednoduché. Musí ľudí zaujať.

„Nechcem to robiť formou „dajte mi peniaze“ a nič viac. Chcem, aby to bolo zaujímavé, pohybové a aby z toho mal niečo každý,“ vysvetľuje študentka, ktorá sľúbila, že za prvú vyzbieranú stovku usporiada výstup na kopec nad 1000 m.n.m.

„Koncert“, turistika či trip bez peňazí

Pokorenie hranice dvesto eur ju dostalo do ulíc. Avizovala, že tam s priateľmi zaspieva a zahrá.

Slovo „výzva“ v tomto prípade naplnilo svoj význam. „Spievanie bolo pre mňa fakt výzva, lebo ja som hudobný antitalent,“ smeje sa energické žieňa.

A tak nastala bojová úloha. Oslovovala hudobne zdatnejších priateľov, ktorí by boli ochotní pridať sa ku jej mini koncertu a zabezpečiť pre obyvateľov nečakaný kultúrny program.

Proces to bol náročný – ľudí namotivovať a aj časovo zladiť. Napokon bola misia splnená. Partia sa zišla, dohodli sa, kto donesie gitaru, ukulele a kto príde s nástrojom v hrdle. Spísali zoznam piesní, hudobníci si mali pozrieť akordy a speváci texty. A potom už na pľaci dostane priestor improvizácia.

„Dôverujem im, spolieham sa na nich. Sama by som nezmohla nič,“ prezradila Dominika ešte pred začiatkom vystúpenia.

Podarená skupinka si našla svoje publikum. Príležitostnú tónovú nedokonalosť kompenzovala pozitívna energia. Pristavili sa zvedavci, mladší, menej mladší, jednotlivci aj rodičia s ratolesťami. Padli i piesne na želanie. „Treba pomáhať, keď sa dá,“ skonštatovala staršia pani, keď sa dozvedela dôvod akcie.

Študentka Dominika vysvetľuje “úkaz” na ulici a hovorí o zbierke.

„Na námestí nezbierame peniaze. Zahráme, lebo sme povedali, že to skúsime, keď sa nám podarí nazbierať určenú čiastku,“ zdôrazňuje študentka. Vystúpením tak plní svoj záväzok a zároveň dostáva zbierku do povedomia verejnosti.

Verejnosť môže darovať peniaze prostredníctvom webovej stránky tehličky.  Dominiku prekvapilo, ako ľudia postupne prispievajú. Jej aktivita oslovila nielen priateľov a ľudí z univerzity, medzi darcov patria aj úplne cudzí ľudia.

Zatiaľ vyzbierala 305 eur, čo ju posunulo k realizácii ďalšej výzvy – zorganizovaniu futbalového zápasu chlapcov z Catholic Gentlemans Club vs. Dievčatá. Keď darované peniažky presiahnu métu 400 eur, podujme sa študentka na okruh Ružomberok – Snina – Stropkov – Ružomberok bez jediného centu vo vačku. Pri finálnej čiastke 500 eur môže Dominike stanoviť úlohu prvý komentujúci.

Slovenské misijné pole

Dominika je dobrovoľníčka, ktorá sa v Saviu pripravuje spolu s ďalšími dvoma študentmi z KU na ročnú misiu.

„Chcela som svoj čas niekomu venovať a pomôcť. Zároveň som chcela získať iný pohľad na svet a nájsť v ňom svoje miesto,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie rodáčka z Dubnice nad Váhom.

Na misie sa nemôže vybrať len tak hocikto. V Saviu im predchádza desaťmesačná príprava. Každý mesiac mávajú v Liptovskej Štiavnici tzv. víkendovky, kde sa kladie dôraz na osobnostný rast, duchovnú prípravu, ale aj rozhovory s ľuďmi, ktorí už na misiách boli.

Zbierka Tehlička bola tiež istou formou prípravy. „My, misijní dobrovoľníci, nemáme uvažovať spôsobom, že na misii budeme, až keď prídeme do danej krajiny. Misionárom máme byť aj tu na Slovensku a aj teraz pomáhať organizácii,“ vysvetľuje.

Dobrovoľníci vopred nevedia svoju „cieľovú destináciu“. Dominika sa ju dozvedela minulý víkend. Angola alebo východný Timor. S misijným pobytom sú však spojené obrovské náklady. Organizácia ich neplatí, fungujú cez rôzne projekty a sponzoring. Dobrovoľníci si aj na to zháňajú financie. Záujemcovia môžu prispieť dobrovoľnému misionárovi v hotovosti alebo cez účet na stránke Savia, kde do poznámky uvedú, na aký účel.

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.