Budú tomu dva roky, čo z mesta navždy odišiel Marcel Lalkovič

Všetko tak náhle a nečakane pred Vianocami 2016.

Pre pamätníkov a Ružomberčanov z LKRS na rozlúčke 23. decembra 2016. Aj v návrate s jeho básňou Ecce Homo prednesenou na večeroch s umením IV. v átriu Hotela Kultúra 15. apríla 2015.

Štyri dni pre Vianocami toho roku kedy som Marcelovi už nemohol zazvoniť , mi však  po ceste do mesta začal vyzváňať iný mobil. V tej chvíli už bolo dosť neskoro, keď mi volala jeho dcéra Marcela z Rovinky pri Bratislave. To sa už lekárom vo Vojenskej nemocnici  v tej chvíli nepodarilo oživiť telo Marcela. V hlave som si prelistoval posledné sekundy života s ním, čo sme sa rozlúčili pohármi vína v Laverne na Podhore a povedali si, že sa po Novom roku znovu uvidíme. Pri vajci sme sa odprevádzali po poslednom LKRS – Randezvous pod schodmi v adventnom čase roku 2016. Skutočne poslednom, lebo Marcel pár desiatok hodín po ňom navždy odišiel. Bola to  pre mňa smutná správa, no tá najhoršie ranila dcéru Marcelu. Tá v lete s bratom pochovávala matku Viktóriu a takmer 73-ročného otca , v ten istý rok  deň pred štedrým dňom.

Pre rozhľadenejších a vnímavejších Ružomberčanov známeho a urasteného človeka, ktorý uzrel prvé svetlo sveta v Banskej Štiavnici.  Detstvo prežíval vo východoslovenskom Kysaku, a tak encyklopedicky (pričom na webe si toho o ňom môžete prečítať viac), geológ, muzejník, speleológ,  publicista, básnik, historik, dokumentarista v slovenskom múzeu OP a jaskyniarstva, prednášateľ na Katedre ekomuzeológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici , v Nitre na katedre histórie a muzeológie FF Konštantína filozofa, či externe v Brne na Masarykovej univerzite. Práve Ružomberok sa mu stal mestom , kde si prišiel odslúžiť jeho základnú vojenskú službu a kde po nej natrvalo a životne zapustil svoje korene .To by vedeli povedať i tí, ktorí sa s nim stretli vo vtedajších považských kasárňach na konci 60-tych rokov minulého storočia v roli im nadriadeného veliteľa. (napríklad domorodcom známi dlhoroční Ružomberčania Stanislav Chytka – vojenský historik, Bernard Hatala – stolný tenista a medzinárodný rozhodca a Mikuláš Šupák- bývalý pracovník Technických služieb mesta).

Literárnej tvorbe a zvlášť poézii, (kde okrem toho písal i do odborných časopisov,  spravodajov a regionálnych novín) venoval najviac času. Za zmienku stojí z jeho zbierky básní – Svitanie jaskyne, Disident lásky, Jaskynná žena a Potme cítim, dotýkam sa tmy.

Marcel Lalkovič  okrem sveta jaskýň mal rád aj prírodu. S neskrývaným nadšením sa venoval aj záhradám. V záhradkárskej oblasti na Lúčkach mu učaril tamojší chotár a osadenstvo záhradkárov, ktorí vlastnými rukami odvodňovali v druhej polovici 80-tych rokov močiar, aby sa z neho nakoniec stala záhradkárska osada . Osudy niektorých domorodcov a občanov z Ružomberka a okolia počas záhradkárskych hodín a dní prežitých s nimi, vložil do jeho literárneho diela Močarisko. Liptovské Lúčky pre čitateľa Močariska nazval Múčkami, osoby s charakteristickým vlastnosťami, spôsobmi záhradkárčenia s vlastným intelektom a povahovými črtami v pseudonýmoch ako Teplan, Včielka, Frajer, Dedulo, Politik, Policajt, Bejbina či Otušo.

Práve s týmito a niektorými členmi Literárneho klubu ružomberských spisovateľov uskutočnil svoj krst knihy Močarisko a Kvapky ticha. Ten sa odohral vo štvrtok 5. júna 2014 na Svetový deň životného prostredia (UNEP) v ružomberskom hostinci u Pltníka, o piatej hodine popoludní,  kde 70- ročnému Marcelovi zaspieval aj ružomberský rodák a spevák Jozef Ivaška. Okrem toho to boli aj neformálne literárne post-oslavy jeho sedemdesiatín ktorých sa dožil v januári toho roku (v odkaze na Marcela Lalkoviča – Krst knihy Močarisko – tlačová správa Mestskej knižnice v Ružomberku – Marián Mydlo z 9. júna 2014).

Nezabudnuteľnou spomienkou na Marcela Lalkoviča zostáva jeho báseň Ecce Homo (Ajhľa človek) z poslednej básnickej zbierky Čudný vesmír, ktorú recitoval v átriu hotela Kultúra na štvrtých Večeroch s umením za účasti LKRS s kultúrnym programom Základnej umeleckej školy Ľ. Fullu  15.apríla 2015. Obsah slov básne zachytáva Lalkovičov postoj k mestu, jeho vnímaný pohľad s kritickým vyjadrením sa k jeho vtedajšej stagnácii a činom ktoré sa v ňom odohrali.

—————————————————————————–ECCE  HOMO ( v zhustenom riadkovom prepise veršov )

Psí hlas do neba nejde – tak končí jedna petícia – kde občan zaujal postoj ku kšeftu – o ktorom rozhodli – demokraticky zvolení radní páni – za misu šošovice – moc si aj teraz presadila svoje – ako predajná dievka – odklepla ďalší snack bar pre tátošov – na peknom mieste so stromami

Vidina dobrých časov – dostala opäť po hube – aj keď argumenty moci – ani teraz nestáli za veľa – ale kto by sa dnes trápil – nad občanom – keď je už po voľbách – a jeho hlúpy názor – dnešná moc predsa nezdieľa

Tu v tomto meste sa udialo – už toľko podivných vecí – na čo ich spomínať – hrabať sa v cudzej špine – prakticky rok, čo rok – a že je tento snack – pre mesto zbytočný – vie dnešná moc veľmi dobre – veď rukou na pulze dňa – úporne maľuje krajší zajtrajšok

Je to jej scestná predstava blahobytu – meraná počtom snackov – čo pre tisícky áut – vyrástli v meste – akoby z večera do rána – lahodná vôňa benzínu – to monštrum – čo sa tu odrazu rozdrapuje – je predsa ešte stále hodnotou – o šťastí v živote občana

Azda i preto treba ukazovať svaly – či z moci úradu – oháňať sa mandátom – a zopár pracovných miest – určite vyváži zničený kus zeme – načo sa trápiť nad morálkou – keď sila peňazí – už zmagorila toľko tupých hláv – po čase bude zas dobre – a my to už dnes vieme

A ty občan buď pekne ticho – teš sa z toho čo ešte máš – alebo zalez kamsi do kúta – nemysli na kšefty – čo nie sú pre teba – zotri si pľuvanec z tváre – a nastav druhé líce – potom ťa určite dnešná moc – aj v tomto zvláštnom meste – vychváli do neba

Pochop už konečne – že ani dnes tu nie je pre občana – i keď vždy presný opak vraví – a tvoja košeľa nie je o nič bližšia – ako jej ošúchaný kabát – také sú teda dnešné pravidlá – a také sú jej mravy

V záchvate demokracie – má potom predstava – že azda časom vznikne ďalší snack – pred hlavným úradom – tiež čosi do seba – ale úprimne – veď v takomto veľkom meste – ani v budúcnosti – polovicu dnešných snackov – nikomu nikdy netreba.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.