Určite, bolo by načase aby nový údaj, ktorý od vás vyžaduje miestna, okresná, regionálna či štátna správa ste jej poskytli len raz. A ona by si ho od vás už druhý raz nežiadala. Stane sa tak už konečne za Matovičovej vlády a v úrade ministerky Veroniky Remišovej?
Pochopiteľne po jalových rokoch by to znelo neuveriteľne, veď veľa sa už národu za tie roky nasľubovalo toho, čo sa už dávno uskutočniť malo, no neuskutočnilo sa. Mnoho ministrov dopráv SR a hlavne tých od roku 2006, sa slávnostného prestrihnutia pások dostavieb diaľničných úsekov ako konečného dobudovaného diela v ich vlasti už možno ani nedožije.
Tentoraz mysliac na IT technológie a informatizáciu predstúpila v utorok 5. mája pred TV obrazovky TA3 Veronika Remišová s úradníkmi a odborníkmi J. Hargašom a M. Antalom. Dnešnú dvojku z politickej strany Za ľudí (81395 hlasov) ju v nedávnom miestnom dolnoliptovskom tlačovom médiu z 2. apríla t. r. nazvali zrejme pseudonymom Vasilica Premúdra (ak čitateľ správne pochopil inotaj textu), rovnako ako bývalý premiér v minulej televíznej nedeľnej relácii jej novú funkciu, ale teraz už ministerky pre investície a regionálny rozvoj deklasoval na rebrand. Teda na akúsi novú opakovanú značku zbytočne vytvoreného ministerstva, ktoré nás vraj bude stáť státisíce eur.
Tým ostatným smeráckym dvom, síce nie v pozícii ministrom, ale len „podpredsedom vlád pre investície a informatizáciu”– obidvom v dvojročnej funkcii to Vasilica nadelila číslom jednej miliardy eur za obdobie desiatich rokov, premrhaných miliónov čo sa naliali do informačného systému a jeho technológií čo nefungujú tak, ako by mali a sú k ničomu.
Premrhané financie vo vládach, kde korupcia živila podnikateľské prostredie vo verejných obstarávaniach zobrali veľa času a naháňačky obyčajným ľudom z úradu na úrad, zanesenia potrebnej informácie papiera rozmeru A5 alebo A4 aj za notárovi zaplatený poplatok zas na iný úrad štátnej alebo miestnej samosprávy. Sama nová ministerka si posťažovala, že mala problém s elektronickým daňovým podaním, ktoré musela osobne doručiť na podateľňu úradu.
Dnes sme s informatizáciou alebo „ajtí“ technológiami určite o nejakú tú mílu vpred, než za čias Klausovej kupónovej privatizácie ( mnohými nazvanej aj ako kupónová blbosť z ktorej mnoho klientov – tzv. DIKov vyšlo na psí tridsiatok), ktorá ma vyhnala pre laxne rukou napísanú šestku, čo ďalší prečítal ako nulu v mojom rodnom čísle po úradníkovi takejto privatizácie, vycestovať do Banskej Bystrice. Vraj deväťnásť rovnakých mien a priezvisk v ČSFR čo som mal aj ja, prevolaný čas s vtedajším krajským mestom čo k tomu bolo treba doniesť okrem overeného rodného čísla z mestského úradu, aby mi v B. Bystrici potvrdili zmenu čísla, a to tak, aby som z tej kupónky už v jej druhej vlne niečo mal.
Aj čas je liečiteľ a zrejme zahojí raz rany po korupciách, nekalých privatizáciách, zlých verejných obstarávaniach a výberových konaniach na štátne programy IT, programy pre projekty katastrov miest v sektore informačných technológií. V posledne menovanom nám „v zbabranom projekte katastra” podľa vyjadrenia novej ministerky hrozí vrátenie peňazí do úradov EÚ.
Podľa nej nemôže existovať to, že jeden a ten istý IT – program ako neslávny príklad z minulosti, bude v každom meste stáť iné peniaze. Presadzovanie jednej centrály vytvorenej pre štátne IT, kde sa zefektívnia zdroje a pošlú peniaze tam, kde digitalizácia škrípe, je teda namieste. Mal by nasledovať transparentný audit projektov a z toho vyplývajúci koniec megalomanským programom.
V štyroch hlavných cieľoch a zámeroch o ktorých ministerka hovorila (štátne IT; služby pre občana; hodnota za peniaze a informatizácia bez korupcie) je hlavne snaha o sprístupnenie k štátnym službám priamo cez mobilný telefón. Občan, ktorý je klientom štátu a IT technológií už nemôže byť vyšachovaný z hry štátu, ktorý robil veľké projekty v utajení, a nechcel odbornej verejnosti poskytnúť o nich žiadne bližšie informácie.
Pokiaľ ide o voľby cez internet, tak ako je to zatiaľ len v jednom štáte v Estónsku, slovenský model a postoj k takémuto vykonaniu volieb, nie je v pandemickej vláde éry Covidu-19 až tak ostro sledovaným segmentom IT technológií.
A vôbec čo je dôležité a načo by sa nemalo zabúdať aj keď sa to v TB – tlačovej besede nepovedalo. Dobré a výkonné IT technológie a informačné služby potrebujú aj vierohodné a presné informácie a čísla, pokiaľ sa tieto majú zakladať do elektronickým kartoték na verejnej a štátnej správe. A to je ľudský faktor – štátny úradník či úradník miestnej samosprávy od ktorého bude závisieť ako systém IT bude slúžiť občanom v budúcnosti. 
Falošné čísla, dlhodobo neoverené údaje a zabudnuté dôležité údaje o ľuďoch môžu spôsobiť jeho kolaps a nedôveru vo verejnosti. Ináč sa zase bude preháňať občan a chodiť od úradu k úradu a robiť mu poštára.
Nemalo by sa stať, že po mnohých rokoch sa v zoznamoch voličov nájdu osoby, ktoré už niekoľko rokov ležia na cintoríne. A úradník s odpoveďou, že vtedajší digitálny systém a program v počítači verejnej správy to nemal, a potom sa nato zabudlo. Rovnako ako aj na vtedajších Lipšicových „trikrát a dosť“.
Nuž teda dobrý štvorročný vietor do plachiet novým lepším a lacnejším IT technológiám pod taktovkou Veroniky Remišovej. A konečne hádam i efektívnejší ženský (re)brand, novej metly Vasilice v (re)sound-och postkočnerovej doby než ten, ktorý riadili dvaja poslední ešte nezarúškovaní muži ako podpredsedovia vlády, čo na Slovenku vládla viac ako jedno desaťročie.
