Športová radosť zavládla v basketbalovom Ružomberku už po semifinálovej sérii s Piešťanmi. Postup do finále znamenal splnenie predsezónneho cieľa. Krok navyše sa už nepodaril. Košice ligu opäť ovládli a Ružomberku ani štvrtý rok po sebe nepodľahli.
Už vlani v júni, keď MBK Ružomberok odoslal prihlášku do sídla basketbalovej federácie FIBA v Mníchove a zapojil sa do rovnomennej európskej klubovej súťaže, bolo jasné, že táto sezóna bude mať iné parametre.
Návrat Milan Fiľa
V pohári FIBA chýbal ružomberský klub tri roky. Nízky rozpočet dovoľoval iba minimum a tak klub postavil svoju filozofiu na výchove slovenských hráčok aj pre A-družstvo. Čo je správne z pohľadu budúcnosti, že to však bolo skôr pragmatické riešenie v dôsledku málo peňazí, ukázala aktuálna sezóna.
K doterajšiemu príspevku mesta, ktorý každoročne atakoval hranicu 300-tisíc eur, prišiel pred sezónou štedrý dar spoločnosti Eco-investment a ďalších firiem v jej portfóliu, ktoré patria Milanovi Fiľovi.
Hoci klub v minulých rokoch nepodporoval stabilne, zakaždým sa práve s jeho pomocou podarilo vyriešiť nepriaznivú finančnú situáciu. Teraz však (on sám vie prečo) vstúpil do basketbalu výrazne (hovorí sa minimálne o 200-tisíc eurách). Celý rozpočet klubu, vrátane mládeže a prevádzky hál, aktuálne dosiahol bezmála 600-tisíc eur.
Preto prišiel pohár FIBA, preto sa do zostavy aj na lavičku vrátili zahraničné akvizície, preto zaznel predsezónny cieľ vrátiť sa do finále extraligy.
„Dali sme si jednoznačné ciele a urobili sme všetko preto, aby boli splnené. Vrátili sme sa do Európy. Chceli sme čo najlepšie obstáť v Slovenskom pohári, kde nám finále ušlo v poslednej štvrtine. No a v extralige sme chceli hrať opäť finále,“ potvrdil vopred stanovenú náročnosť sezóny manažér Radoslav Popelka.
Že v klube bolo viac peňazí, vidieť aj na hráčkach. Na úvod sezóny prišli Francúzka, dve Kanaďanky, Ukrajinka, Maďarka. A k ním mladé Slovenky. Napriek tomu, najmä v prvej polovici sezóny, bolo počuť kritiku, že zahraničnú silu nevidieť a či nám ju vôbec treba.
„Ak chceme dosiahnuť nejaké úspechy, musíme sa na ne nastaviť. Žiaľ, realita je taká, že ak náš súper bude mať dve kvalitné zahraničné hráčky, ktoré budú naše dievčatá vo výkonoch prevyšovať, ak sa im aspoň nevyrovnáme, nebudeme mať šancu,“ vysvetľuje dôvody siahnutia po cudzinkách Popelka.
Vyšší rozpočet sa prejavil aj v „kuchyni“ tímu – či už ide o starostlivosť o zdravie, regeneráciu, mentálny koučing. Počas sezóny dokonca pribudol na lavičke aj tretí tréner Anton Panis.
Zlý začiatok…
V objektívne náročnej skupine Európskeho pohára dostal MBK najskôr tvrdé príučky. Postupne sa jeho hra zlepšovala, čo vyvrcholilo v závere stratenej základnej časti remízou s Good Angels Košice. Aj keď po predĺžení nasledovala prehra.
„Dôležité bolo, že sme tam hrali. Dievčatá, najmä Slovenky, s ktorými počítame aj ďalej, to zažili, zbierali skúsenosti, lebo bez kvalitných Sloveniek nemôžeme mať dobrý tím. Os tímu, zdravé jadro, chceme mať vždy slovenské,“ obhajoval účasť v pohári aj napriek chýbajúcim výsledkom tréner Juraj Suja.
Prelom rokov znamenal obmenu v kádri. Nespokojnosť bola s Francúzkou Diawakanovou, odišla Kanaďanka Brownová, zranila sa Bartánusová. „Boli to vynútené zmeny, ale dôležité bolo, že sme našli naozaj vhodnú náhradu. Tímovo, ľudsky aj basketbalovo. V novom roku som mal dosiaľ najlepší tím, aký som tu za päť rokov trénoval,“ nadchýna sa Suja.
… dobrý koniec?
MBK s obmeneným kádrom zdolal veľkého rivala z Piešťan päťkrát po sebe – vrátane troch zápasov semifinále play-off. Vďaka tomu Ružomberčanky získali strieborné medaily. Po prvý raz od roku 2014. Hlavný cieľ klubu bol splnený.
„Bolo nám ľúto, že sme Košice vo finále ani raz nezdolali, ale aj tak hodnotím sezónu ako vydarenú. Boli sme s babami dobrý kolektív, dobre sme zapadli, pomáhali si. Chýbali nám trochu skúsenosti, ale veľa sme ich počas sezóny nazbierali,“ hodnotí sezónu pivotka Beáta Janoščíková.
„Som spokojný, ale nebolo to jednoduché. Konečne sme mali podmienky na to, aby sa to podarilo. Tlak z toho prameniaci bolo cítiť odvšadiaľ. O to som radšej, že sa nám druhé miesto podarilo. A ďalej pracujeme na tom, aby sme sa do dvoch rokov dostali najvyššie,“ vyhlásil Juraj Suja, ktorý viedol MBK v piatej sezóne po sebe a na ďalšie dve predĺžil zmluvu.
„Najvytúženejší cieľ sme splnili, ale stále sme na spoločnej ceste, aby sme vrátili Ružomberok na miesta, ktoré kedysi okupoval,“ potvrdzuje trénerove slová manažér Popelka.
Vytúženou métou je titul, ktorý už pätnásť rokov košické Good Angels nikomu nepožičali. V lige suverénne dominujú. Hoci Ruža ich dvakrát v sezóne v Koniarni poriadne vytrápila, štyri roky a 25 zápasov bez víťazstva s týmto súperom hovorí samo za seba.
Káder pre ďalšiu sezónu je takmer pripravený
„Košiciam a pánu Jendrichovskému môžeme len gratulovať za to, čo dosiahli. Hoci vyhlasujú, že končia, nevieme, ako to bude v skutočnosti. My ideme svojou cestou a do dvoch rokov chceme v extralige uspieť,“ reaguje Popelka na reči, že ak v Košiciach skončí profi basketbal, titul už Ružomberok musí získať.
MBK má už teraz zmluvne podchytených deväť hráčok na novú sezónu: Kelčíková, Stašová, Moravčíková, Mištinová, Belušová, Janoščíková, Yatskovetsová, Bartánusová a prísť by mala aj talentovaná slovenská hráčka, ktorej meno chcú v MBK predstaviť čoskoro.
„Máme záujem aj o americkú rozohrávačku Aaryn Ellenbergovú. Myslím, že dokázala, že patrí do tímu a bola prínosom. Ona by tiež rada zostala, ale predsa len, kým to nie je na papieri, ťažko to vysloviť s istotou,“ zverejňuje jeden zo zámerov tréner Suja.
„Chceme tím so silným slovenským jadrom, ktorý naplní ciele, zabaví divákov dobrým basketbalom a pritiahne ich aspoň toľko, koľko prišlo no finále s Košicami,“ uzatvára tému po náročnej sezóne manažér Popelka.
Titulná fotografia – z finálového zápasu MBK Ružomberok – Good Angels Košice. Autor – Rudolf Maškurica
Článok bol uverejnený v tlačenej verzii Ružomberského magazínu číslo 4/2018.
