Zabudnúť na všetko sa nedá, palce dvoch rúk by nestačili. Aj keby to bolo inak, keď už dnes je hodne neskoro, a aj keby tí iní a aj my, nechceli počuť (že vražda pre riadky pravdy, o ktorej písal mladý investigatívny novinár)…
Len zrátať to, od 31. augusta 1995 do 25. februára 2018, čo sa v Banditsku stalo. Dávno predtým vraždy vykynožovania sa mafií, zastrelenie stráženého a poraneného svedka cez okno v nemocnici, zavlečenia občana orgánmi štátnej moci do zahraničia, falšovania a uzávery úradných dokumentov ministrom zmareného referenda, dvadsaťdva ročný odklad závažného trestného činu z úst jedného, že “skutok sa nestal, a ostatní ste gágaji, táraji a prďúsi”, vylúčenie poslanca parlamentu za nesúhlas s mafiánskymi praktikami moci, Remiáš, výbuchy áut rôznych tzv. NVS, nástenkové tendre, pod cenu predané emisie, ľudské poníženie jedného biskupa ktoré ho veriaci mali radi (akýmisi jedenástimi otázkami), ľahko zo stola zhodené a do úzadia odložené otváranie listov poslancom NR SR, nevyšetrené (alebo liknave vyšetrované) a nepotrestané prípady daňových podvodov, vražda Tupého, odložený prípad Gorila, Bonapartisti v Banditsku a takmer tri desiatky rokov slovenská jurisdikcia s orgánmi často nečinnými v trestnom konaní… Stačí, v Banditsku, už toho bolo dosť… (kde aj ostrihaný Mojžiš už vychádza z väznice).
A aj keby po včerajšku generálny prokurátor, ako to on povedal: “rozpútam peklo”, ho skutočne rozpútal, koho by asi popálil? (tých chodiacich do zamestnania za 480 eur?). Nie, je poriadne neskoro, v Banditsku nastal poplach, a zazvonil budíček… Asi konečne už s určitosťou – skutky sa stali…
