Známe sú detaily nového návrhu plavárne, ktorej projekt plánuje mesto odkúpiť. Slovenská komora architektov zaslala radnici v súvislosti s neakceptovanou architektonickou súťažou list. Upozorňuje na neekonomické nakladanie s už vynaloženými prostriedkami mesta i narušenie profesijnej dôvery.
Už v piatok 20. decembra budú poslanci na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve rozhodovať o ďalšom osude pripravovanej plavárne. Po pätnástich mesiacoch od skončenia architektonickej súťaže, do ktorej sa zapojili architekti s 31 návrhmi zo štyroch krajín Európy, plánuje mesto spraviť krok celkom iným smerom.
Neakceptovaná verejná súťaž
V júni 2017 schválili poslanci návrh lokalitného programu, teda podmienky a vybavenie, ktoré musia byť akceptované v pripravovanej architektonickej súťaži na mestskú plaváreň. Po nedohodnutí sa s firmami, ktoré mali súťaž pre mesto pripraviť, ju napokon po dlhšom naťahovaní, na jar 2018, vyhlásilo mesto vo svojej réžii. Samotnú súťaž a jej kvalitu zastrešila Slovenská komora architektov (SKA). To bol aj signál pre odbornú architektonickú verejnosť, že sa môže do nej zapojiť.
Mesto spolu s poslancami do podmienok určilo predovšetkým: šesťdráhový bazén vhodný na súťaže, detský bazén, parnú i suchú saunu a infrasauna, vírivku, bufet, tribúnu či priestory pre plavecký klub.
Výslovnou dohodou vtedajších poslancov a vedenia mesta bolo, že v plavárni nebude bazénová relaxačná zóna – wellness. Argumentovali, že je súčasťou všetkých plavární a kúpalísk v okolí: Lúčky, Dolný Kubín, Liptovská Osada či Bešeňová. Navyše, limit na cenu stavby bol ešte pred súťažou stanovený na 3,6 milióna eur s DPH. Odhad porotcov po samotnej súťaži hovoril, že je to málo a cena plavárne v rozsahu, ako chce mesto, bude určite vyššia. Niekde medzi 5 až 6 miliónmi eur.
V septembri 2018 vyhlásili výsledky a ocenili najlepšie architektonické nápady. Nasledovať mala iniciatíva mesta, aby sa stretlo s víťazmi súťaže, predložilo svoje pripomienky a hľadalo s nimi technické i finančné riešenia vybavenosti a funkčnosti novej plavárne. Výsledkom takzvaného dohodovacieho konania malo byť, aby architekti víťazného návrhu začali pracovať na projekte. V prípade nedohody s víťazom, mohlo mesto začať rokovať aj s niektorým z ďalších z troch desiatok účastníkov súťaže. K žiadnemu rokovaniu však primátor a ani vedenie mesta na jeseň 2018 nepristúpili. A oficiálne to neurobili ani potom, po znovu obhájení pozície primátora, ale už s novými viceprimátormi.
Ani rok po skončení súťaže na plaváreň nevieme, ako bude vyzerať a kedy ju postavia
Plaváreň aj s wellnessom
Z iniciatívy II. viceprimátora Jána Bednárika si v lete úzka pracovná skupina obchodila sedem plavárni v Čechách, Poľsku a na Slovensku, ktorými sa inšpirovali. Mesto sa následne rozhodlo neakceptovať výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže. Poslancom predkladá zámer, aby mesto kúpilo projekt existujúcej plavárne v Petržalke a po menších úpravách ju postavili u nás na Lazinách, vedľa zimného štadióna.
Petržalský projekt má oproti pôvodným ružomberským plánom navyše tobogan, soláriá, zážitkový bazén s wellness. Naopak, má len päť dráhový bazén, ktorý nemôžu používať plavci na oficiálne súťaže. Cena realizácie v Petržalke bola v roku 2016 na úrovni 5,5 milióna eur s DPH.
„Po odporúčaní a skúsenostiach prevádzkovateľa Petržalskej plavárne navrhujeme, aby v projekte nebol tobogan a reštaurácia. Miesto nich bude výcvikový bazén a potápačská veža, ktorá by mala byť lákadlom v rámci Slovenska. V rámci požiadaviek plaveckého oddielu je do projektu zapracovaná požiadavka na šesť plaveckých dráh, malá tribúna aj odkladací priestor pre plavecké oddiely plus energetické riešenie vo variantoch,“ zdôvodňuje mesto Ružomberok v oficiálnom materiáli o ktorom budú v piatok poslanci hlasovať.
Prečo sa mesto rozhodlo pre zmenu sme sa pýtali II. viceprimátora Jána Bednárika (KDH), ktorý celý projekt na mestskom úrade zastrešuje.
„Otázky, ktoré ste mi položili, budú v podobnom duchu uvedené v médiách, ktoré by malo vydávať mesto po schválení rozpočtu. Myslím si, že opakované témy v dvoch médiách by už neboli zaujímavé pre čitateľov. Preto, ak sa neurazíte, informácie tohto druhu uverejním v už spomenutom médiu,“ odmietol odpovedať viceprimátor Ján Bednárik s narážkou na nové periodikum Radničné zvesti, ktoré bude mesto vydávať a schránkovať po Ružomberku od nového roka.
Prečo teda mesto rozhodlo o zmene prístupu ku plavárni sa môžeme aspoň čiastočne dočítať v dôvodovej správe k návrhu na kúpu petržalského projektu.
„Z analýzy jednoznačne vyplynulo, že každá z navštívených plavárni má okrem plaveckého bazéna aj časť relaxačnú + detský bazén do 3 rokov. Po skúsenostiach a poznatkoch od prevádzkovateľov už spomenutých plavárni, práve tieto časti tvoria až 70 – 80 percent tržieb. Bez tejto ponuky občanom by straty na plavárni boli oveľa väčšie,“ argumentuje mesto poslancom, prečo by mali schváliť kúpu petržalského projektu za navrhovaných 84-tisíc eur s DPH.
Ak projekt poslanci kúpia, v tejto chvíli nevedia, koľko za plaváreň mesto napokon zaplatí. Konečnú cenu samotnej výstavby radnica zatiaľ len odhaduje zhruba do 5 miliónov eur s DPH.
List Slovenskej komory architektov
K rozhodnutiu mesta zmeniť postoj k spôsobu nadobudnutia novej plavárne nedávno vyjadrila v otvorenom liste znepokojenie aj Slovenská komora architektov. Práve tá odborne garantovala priebeh a výsledky súťaže v roku 2018. Architekti v liste píšu, že vybudovanie relaxačnej časti a bazéna pre deti do 3 rokov, čo sú jediné rozdiely medzi vybavením petržalskej a v súťaži navrhnutej plavárne, mohlo byť požiadavkou mesta v spomínanom dohodovacom konaní s víťazom súťaže.
„Upraviť stavebný program po súťaži nie je nič výnimočné: je to nielen právo, ale do istej miery aj povinnosť stavebníka – investora, obzvlášť pri nakladaní s verejnými zdrojmi. … To, že sa počas roku, ktorý prešiel od predpokladaného termínu rokovania, zmenili predstavy mestského zastupiteľstva o stavebnom programe novej plavárne, má byť len korektúrou zmluvných podmienok a zadania zákazky, nie prekážkou pre dotiahnutie víťazného návrhu do stavby novej plavárne,“ naznačuje predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie a člen predstavenstva Slovenskej komory architektov Rudolf Žákovský.
Rovnako ako Úrad pre verejné obstarávanie, aj architekti konštatujú, že rozhodnutie mesta neakceptovať súťaž nie je protizákonné. V podmienkach bolo stanovené, že zmluvu s výhercom mesto podpísať nemusí. Postup radnice i architekta petržalskej plavárne Jána Katuščáka označujú skôr za neetický.
„Obavy o výsledok vzbudzuje skôr snaha o získanie akéhosi hotového riešenia – projektovej dokumentácie na podklade iného už zrealizovaného návrhu. … Súhlas autora – autorizovaného architekta – s takýmto použitím diela v prípade, ak je mu známe, že existuje verejný prísľub na zadanie takejto zákazky víťazovi súťaže návrhov by bol v rozpore s kolegiálnou etikou. Krokom späť je aj rozhodovanie o ďalšom osude zámeru, ktoré ignoruje názor odbornej súťažnej poroty,“ píše Slovenská komora architektov prostredníctvom Rudolfa Žákovského ružomberskému primátorovi Igorovi Čomborovi. A pokračuje: „Ignorovať výsledok súťaže by bolo teda nielen neefektívnym nakladaním s už vynaloženými prostriedkami, ale aj narušením dôvery architektonickej obce Slovenska v to, že si mesto Ružomberok bude svoje záväzky voči nim ctiť a napĺňať.“
Priestor na reakciu aj k týmto vyjadreniam sme poskytli i spomínanému viceprimátorovi Jánovi Bednárikovi. Jeho odpoveď sme uviedli vyššie.
Titulná fotografia – Vizuál ružomberskej plavárne, ktorá by bola z pohľadu exteriéru v zásade kópiou tej petržalskej. Jej autorom je architekt Ján Katuščák. Zdroj – MsÚ.
