Na Veľkonočnú nedeľu odohral Divadelný ochotnícky súbor Máj Černová premiéru veselohry Kubo od Jozefa Hollého. Nadšení diváci naplnili sálu miestneho kultúrneho domu do posledného miesta.
Divadelná hra mala svoju premiéru aj reprízu na černovských divadelných doskách už dávnejšie. Kuba tu odohrali v roku 1975, kedy súbor slávil okrúhle 70. narodeniny. Predstavenie vtedy režíroval černovský rodák a herec Martinského divadla Anton Šulík.
Tentoraz sa réžie chopila Eva Jančiová, dlhoročná ochotnícka herečka a šepkárka, ktorá so súborom nacvičila tri hry. „Keď nemá kto, tak sa réžie ujmem ja,“ skromne poznamenáva veselá päťdesiatnička.
Priznáva, že každú skúšku aj odohrané predstavenie prežíva z tejto pozície omnoho intenzívnejšie. „Keď hrám a niečo pokazím, je to moja hanba. Keď však režírujem, mám veľkú obavu, aby kvôli mne nevyšli na posmech ostatní,“ vysvetľuje.
Samotnú premiéru hodnotí pozitívne: „Naostro to nie vždy vyjde tak, ako sme nacvičili, no teraz to neprepadlo, bolo to jednoduché a priamočiare.“
S nácvikom predstavenia začali už v polovici januára. Skúšali trikrát za týždeň, no viac ráz v nekompletnej zostave. „Každý má kopec povinností, preto je veľmi náročné zosúladiť sa. Vždy sa však snažíme, aby Vianoce ani Veľká noc nezostali bez predstavenia,“ konštatuje Jančiová.
Kubo nesklamal
Úsmevný príbeh o honbe za peniazmi, ale aj láske, ktorá napokon víťazí, netreba bližšie predstavovať. Mnohým sa vryl do pamäte vďaka skvelému výkonu velikána Jozefa Kronera v známej televíznej adaptácii.
V Černovej stvárnil prostoduchého starého mládenca pred viac ako štyridsiatimi rokmi dnes už zosnulý Emil Hatala. Tento rok sa do Kuba vžil Richard Buroš.
Keďže sa na javisku objavil až po úvodných výstupoch, vnímal svoju úlohu omnoho náročnejšie. „Keď vstúpite do rozohraného príbehu očakáva sa, že podáte rovnaký výkon ako herci, z ktorých už stihla opadnúť tréma,“ vysvetľuje 46-ročný učiteľ.
Burošovo vystúpenie nenechalo chladným zrejme nikoho z prítomných divákov. Obecenstvo Kubovým príchodom na javisko ešte väčšmi ožilo. Do komediálnych úloh zvyknú režiséri distingvovaného stredoškolského pedagóga obsadzovať veľmi často.
„Pred desiatimi rokmi, keď som v divadle začínal, som si zahral tragickú úlohu. Odvety som však účinkoval skôr vo veselohrách, pretože mi viac sedia. Aj keď robiť srandu nie je žiadna sranda. Často nám vyčítajú, že sa navzájom rozosmievame,“ priznáva Buroš, ktorý síce nie je pôvodom Černovčan, no miestni ho už dávno prijali za svojho.
Hranie verzus šepkanie
Pridelenú postavu si užívala aj päťdesiatnička Anna Rázgová, ktorá stvárnila cigánku Doru. Aj ona je pevnejšie spätá s komediálnymi postavami. „Väčšinou mi dajú nejakú ´šikanbabu´ alebo vtipnú úlohu,“ usmieva sa.
Zahrať Doru jej vraj nerobilo problém. „Som trochu snedá, dokonca aj naši rómski spoluobčania si niekedy myslia, že som od nich,“ hovorí Rázgová, ktorej premiéru skomplikovala hlasová indispozícia. „Ráno som sa zobudila nachladnutá, tak som mala čo robiť, aby som to na javisku nejak uhovorila,“ prezradila päťdesiatnička, ktorá si zahrala už v ôsmich predstaveniach černovského súboru. Väčšinou sa však angažuje za oponou, kde hercom našepkáva.
„Úloha šepkárky je omnoho väčší stres,“ porovnáva. „Musíte všetko sledovať, ovládať text, nástupy či slabé chvíľky hercov,“ vysvetľuje.
Magdaléna Kovalčíková, ktorá šepkala na Kubovi, dopĺňa, že striehnu aj na neverbálny prejav hercov. „Zapájame tiež mimiku a pohyby. Ak si má herec napríklad sadnúť, ukážeme mu to. Pri čítaní replík dokonca napodobňujeme smiech alebo plač,“ prezrádza, čo sa deje tam, kde publikum nevidí.
Ako je to s tými buchtami?
Mnohým úlohy sadnú, iní sú však nespokojní. Lucia Hatalová, ktorá v predstavení stvárnila Aničku, sa pri spomienkach na svoje doterajšie vystúpenia mračí. Predstavila sa v štyroch tituloch, postavy jej však ani zďaleka neulahodili.
„Vkuse mi dávajú zamilované alebo romantické úlohy, čo sa hrá zle, pretože sa musíte len milo usmievať a nemôžete sa s postavou ´vyšalieť´,“ rozhorčuje sa. „Chcela by som konečne aj niečo záporné. Ale ktohovie, možno by som to nezahrala tak dobre,“ dodáva 22-ročná ochotníčka.
Aj keď premiéra zožala úspech, herci sa zhodli, že je stále čo zlepšovať. „Zrejme sa nenájde nik, kto by bol so svojím výkonom stopercentne spokojný,“ poznamenáva Rázgová.
Lucia Hatalová bola sklamaná hneď z prvého výstupu. „Zašla som za oponu a chytila si tvár do rúk, lebo som vedela, že som zas rozprávala príliš rýchlo,“ lamentuje.
„Chybičiek tentoraz nebolo až tak veľa,“ hodnotí Buroš. „Najlepšie nám to však obvykle ide až po reprízach, keď sa to všetko končí,“ dodáva s úsmevom.
Ak náhodou neviete alebo si už nespomínate, ako je to s tými makovými buchtami, nenechajte si ujsť reprízy. Naplánované sú na 8. a 15. apríla.
V predstavení Kubo účinkujú aj Pavol Bačkor (richtár Martin Bečela), Lucia Bačkorová (richtárova žena Anna), Alžbeta Rázgová (bohatá vdova Eva Košáriková), Viliam Veverica (Štefan, gazda u Košáričky), Miroslav Bačkor (Aničkin nápadník Paľo), Martin Hatala (vdovec Lovecký), Tomáš Bačkor (Jurko), Damián Bačkor (Martin), Róbert Urban (husársky kapitán), Andrej Furiel a Martin Kovalčík (husári).
Text okrem Magdalény Kovalčíkovej sleduje aj Anna Vevericová. Technicky spolupracuje Milan Hatala.
Foto – autorka
