Už je to viac ako rok, čo bola vyhodnotená architektonická súťaž na plaváreň. Mesto zrejme nebude brať jej výsledky do úvahy a zvažuje kúpu celkom iného projektu.
Ešte v decembri 2016 zastupiteľstvo po niekoľkomesačnej diskusii rozhodlo, že mesto nebude rekonštruovať starú, ale postaví novú plaváreň.
Následne primátor vymenoval poslaneckú komisiu a radnica vybrala externé firmy 2021 architekti a VOSK, aby spoločne pripravili podmienky verejnej súťaže a lokalitný program – teda podmienky zariadenia plavárne.
V novembri 2017 mesto po súhlase poslancov od zmluvy so spomínanými firmami odstúpilo, lebo proces prípravy súťaže vyhodnotili ako príliš dlhý a neúspešný.
V marci 2018 poslanci odsúhlasili architektonickú súťaž, ktorej podmienky dokončili vo vlastnej réžii v súčinnosti s útvarom hlavného architekta mesta.
Výsledky súťaže vyhlásili v septembri 2018. Nasledovať malo dohodovacie konanie, teda rokovanie s víťazom, kde mesto mohlo navrhnúť úpravy projekty a dojednať konečnú cenu. V prípade vzájomnej dohody mali architekti začať kresliť projekty a urobiť tak prípravu pre územné a stavebné povolenie. Tu sa však celý proces zastavil. Mesto svoje požiadavky nikdy nepredložilo a rokovanie za účelom dohodnutia sa s víťazom ani len neiniciovalo.
„Z nášho pohľadu sa neudialo nič. Respektíve sme nadobudli pocit, že mesto poza náš chrbát rieši projekt plavárne po svojom. V prípade, že by zo strany mesta prišli oficiálne požiadavky na zmenu návrhu, podľa rozsahu požiadaviek by sme im vyhoveli tak, aby boli v súlade so súťažnými podmienkami,“ tvrdia autori víťazného návrhu ružomberskej plavárne, architekti Pavol Zibrin a Ľubomír Kružel.
Architekti už môžu kresliť novú plaváreň. Zisťovali sme, čo tam bude
Chceme aj vodný svet
Komisia zložená z poslancov pripravila takzvaný lokalitný program, ktorý zastupiteľstvo v júni a aj novembri 2017 schválilo. Podľa neho boli súčasťou novej plavárne, a teda aj architektonickej súťaže, šesťdráhový bazén, detský bazén, parná, suchá a infrasauna, vírivka i bufet.
Poslanci takisto určili limit na plaváreň vo výške 3,6 milióna s DPH. Súčasťou nemal byť vodný svet. Zhodli sa, že mestská plaváreň nemá konkurovať okolitým súkromným projektom, kde je takáto zábavná časť vybudovaná. Takto zadali úlohy aj architektom v súťaži. Dnes to už neplatí.
„V lete sme navštívili sedem plavární v Poľsku, Čechách aj na Slovensku. Trend je inde, ako sme to navrhli my. To, čo majú všetky plavárne spoločné, je vodný svet. Toto tvorí biznis a prináša peniaze,“ informoval na poslednom zastupiteľstve zástupca primátora Ján Bednárik (KDH).
Poslancom po roku od súťaže navrhol dva spôsoby ďalšieho postupu: rokovať s víťazmi architektonickej súťaže o doplnení ich návrhu o vodný svet.
„Prihováram sa však za druhú cestu. Pozdáva sa nám plaváreň v Petržalke. Cena projektu je 65-tisíc eur so zapracovaním všetkých požiadaviek,“ povedal Bednárik a navrhol, aby mesto tento projekt kúpilo a postavilo plaváreň, akú majú v Petržalke. Podľa neho to bude aj z hľadiska prevádzkovania a návratnosti najlepšie riešenie.
„Architektonická súťaž nám ukázala, že nemá zmysel robiť plaváreň len pre plavcov, na čo sme sa zamerali v minulosti. Ľudia chcú aj oddychovú časť, veľkú časť trávia tam. Nebolo to šťastné riešenie,“ povedal Bednárik v diskusnej relácii Mestskej televízie Ružomberok (MTR). Na otázku, či chce mesto konkurovať okolitým projektom v Bešeňovej, Lúčkach, Liptovskej Osade odvetil, že nejde o konkurovanie, ale o štandard.
„Nenachádzam slov. Po tom všetkom, čo sme podstúpili, sme teraz znova na začiatku. Účastníkom medzinárodnej architektonickej súťaže a profesionálnym porotcom takto napľujeme do tváre. Predsa sme v lokalitnom programe povedali, že ak nie víťaz, tak budeme rokovať s druhým alebo tretím v poradí a hľadať s nimi zhodu na našich predstavách,“ nesúhlasil so zmenou postupu počas predstavovania nového zámeru mesta poslanec Patrik Habo (nezávislý).
„Chceli sme mať strop na plaváreň okolo 3,6 milióna eur s DPH, takto ju predražíme. Hovorili sme, že nechceme vodný svet, lebo je všade v okolí mesta, že postačia sauny, vírivka, a zrazu ho chceme. Ale keby aj, máme dosť vlastných architektov, nemusíme kopírovať a kupovať projekt cudzej plavárne,“ pridal sa Miroslav Kerdík (Za slušný Ružomberok).
S novým postupom súhlasil Peter Štupák (Za slušný Ružomberok): „Bez vodného sveta nemajú Ružomberčania motiváciu zostať v mestskej plavárni a chodia do okolitých stredísk. Vodný svet tvorí 70 percent tržieb plavární. Cenu na dvoch eurách ale neudržíme.“
Nereálnych 3,6 milióna?
Niektorí poslanci už počas októbra absolvovali aj zájazd do Petržalky, kde im novú plaváreň predstavili, aby ich presvedčili o vhodnosti tohto riešenia. Stála 5,5 milióna eur s DPH. Oproti ružomberským plánom majú navyše tobogán, soláriá, zážitkový bazén a whirlpool pre relax. Hlavný bazén však má len päť dráh. Čo nevyhovuje plavcom, ktorí by tak v Ružomberku naďalej nemohli organizovať súťaže.
Niekde k uvedenej sume 5,5 milióna eur by sme sa podľa porotcov ružomberskej súťaže dostali, ak by sme realizovali niektorý z prvých dvoch víťazných návrhov architektonickej súťaže. A to napriek stanovenému cenovému stropu.
„Naplniť požiadavku mesta je veľmi náročné a my, porotcovia, tvrdíme, že pokiaľ chceme viac ako len obyčajnú halu s bazénmi a stanovenými službami, za 3,6 milióna je to nenaplniteľné. Preto sme boli zhovievaví, a keď sa niekto blížil k štyrom či piatim miliónom, tolerovali sme to. Chceme byť reálni, a situácia na trhu je taká, že prevláda silná tendencia podceňovať reálne náklady pri výstavbe,“ upozornil ešte vlani na jeseň v rozhovore pre Ružomberský magazín architekt a porotca súťaže Martin Bišťan.
„Lokalitným programom sme si deklarovali podmienky, ceny, obsah plavárne, časový harmonogram. Mrzí ma, že teraz niečo preferujeme a počúvame o Petržalke. Aj u nás sú architekti, ktorí vedia plaváreň naprojektovať. Mali by sme sa neformálne stretnúť a zadefinovať si, čo vlastne chceme,“ povedal na poslednom zastupiteľstve poslanec Ľubomír Kubáň (Za slušný Ružomberok).
„Cena, akú sme si určili ako strop v Ružomberku je nereálna. Stalo sa to preto, lebo sme to riešili bez toho, aby sme sa pozreli, aké sú trendy a realita vo výstavbe plavárni. Určite by sme však nedosiahli cenu 5,5 milióna. Na základe skúseností z Petržalky by sme tam nechceli tobogán ani bufet či reštauráciu. Sú to stratové veci. Všetko je to však ešte vecou rokovaní,” povedal pre MTR Ján Bednárik.
Podľa neho by teraz mesto malo zrušiť architektonickú súťaž a bude sa snažiť kúpiť projekt petržalskej plavárne. O všetkom však rozhodnú poslanci. Kým im to mesto predloží, nechá si overiť, či bude zrušenie architektonickej súťaže v súlade so zákonom.
Rok po architektonickej súťaži tak čaká poslancov nové rozhodovanie o tom, ako ďalej s plavárňou.
Titulná fotografia – interiér jedného z odmenených návrhov ružomberskej plavárne z architektonickej súťaže z roku 2018. Zdroj – archinfo.sk
Článok bol v skrátenej verzii publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 10/2019.
