Mladí Ružomberčania nie sú iní ako ich rovesníci. S návykovými látkami experimentujú, niektorí ich aj trvalo užívajú.
Automaty, alkohol, lieky, marihuana, drogy. Návykové látky, ktoré tvoria šedú zónu každého mesta. Kde-tu ležiaci muži sa zväčša objavujú v sobotu a nedeľu ráno, spolu so smradľavými vykládkami obsahov žalúdkov na chodníkoch.
Alkohol je na Slovensku problém. Ružomberok nie je iný
Kto sa prejde víkendujúcim nočným mestom, môže vidieť ešte viac. Alkohol úraduje u mnohých mladistvých. Zábava z podnikov sa neraz dostane aj na ulicu. Pravidelné správy Mestskej polície obsahujú aj informácie o nočných potýčkach, zvýšenom hluku a vandalizme na výkladoch, smetných nádobách, ale aj na interiéri podnikov.
„Alkohol je problém v celej republike a týka sa aj Ružomberka,“ hovorí Roman Jankovič, preventista Mestskej polície v Ružomberku, ktorá má v boji s návykovými látkami menšie kompetencie, no napriek tomu veľké skúsenosti.
„Riešime najmä priestupky legálnych návykových látok ako sú alkohol a cigarety. Tie nelegálne odstupujeme na štátnu políciu, prípadne im pri odhaľovaní pomáhame,“ vysvetľuje Jankovič.
Niekoľko rokov realizovali ružomberskí mestskí a štátni policajti spoločné záťahy na podniky, kde hľadali opitú mládež, nezodpovedných krčmárov, ale aj dílerov drog.
„Potom však niekto zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, podľa ktorého polícia postupovala, napadol a musela prísť novela,“ vysvetľuje niekoľkoročnú prestávku v spoločných akciách.
„Viac-menej sme v tom čase odhalili a chytili len tých, na ktorých nás niekto priamo upozornil. Z vlastnej vôle sme takúto pátraciu činnosť nevykonávali,“ pridáva sa riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Ružomberku Peter Belopotocký.
Vlani bol zákon novelizovaný a policajti začali konať. Z jednotkových čísiel za ostatné roky – v roku 2017 chytili 10 mladších ako 18 rokov pod vplyvom alkoholu – sa dostali k desiatkam. V druhej polovici roku 2018, keď novela vstúpila do platnosti, chytili počas piatich akcií 20 ľudí. Tento rok za necelé štyri mesiace po piatich akciách 40 ľudí.
Sankcie pre mladých a opitých
„O prípadoch, kedy je ohrozený mravný vývoj dieťaťa, je informovaný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok a zákonný zástupca dieťaťa. V prípade zistenia požitia alkoholických alebo iných návykových látok mladistvou alebo maloletou osobou informujeme obec podľa miesta bydliska osoby,“ vysvetľuje Belopotocký čo sa stane, keď polícia prichytí neplnoletých pod vplyvom alkoholu.
Pracovníci sociálnych oddelení môžu vyvíjať na rodičov ekonomický tlak, dokonca môže dôjsť aj k odobratiu dieťaťa.
Obec má v tomto tiež silné kompetencie. V správnom konaní môže sankcionovať podnik, kde mladému naliali, ale aj maloletých (do 15 rokov) a mladistvých (do 18 rokov). Napríklad uložením pokarhania či zákazu takéto podniky navštevovať. Rodičom maloletého hriešnika môže uložiť pokutu.
K odpovedi, či a aké sankcie tohto druhu v ostatnom čase mesto uložilo, sme sa však nedostali.
Komplikované odhaľovanie
Hoci mestskí a štátni policajti v Ružomberku vraj až vzorovo spolupracujú a sami tvrdia, že iné mestá by sa mohli od nich učiť, odhalenie mladistvých a s nimi aj tých, ktorí im nalievajú, je čoraz ťažšie.
„Počas akcie prídeme do prvého podniku a kým sa dostaneme do druhého, už nás tam čakajú s občianskymi preukazmi. Cez mobil a internet si dajú vedieť všetko,“ vysvetľuje Roman Jankovič.
Problémy sú však aj na legislatívnom poli. „Právnici vyslovene radia týmto ľuďom, čo a ako povedať a ako sa správať, aby sa vyhli policajnému vyšetrovaniu,“ dopĺňa Jankovič. Neraz tak dochádza ku komickým výhovorkám, že opitý mladík vypil na stole náhodou nájdený cudzí pohár s alkoholom. Nevie komu patrí, ale on si nič nekúpil a nikto mu nenalial.
Väčšina majiteľov barov a podnikov však podľa polície spolupracuje a snaží sa v čo najväčšej miere zabrániť tomu, aby sa u nich požívali alkoholické nápoje a iné návykové látky mladí ľudia.
„Mali sme jedného, ktorý sám volal políciu vždy, keď sa u neho v podniku takéto prípady diali. Chcel zabrániť opakovaným sankciám, ktoré v minulosti dostal,“ hovorí Belopotocký.
Ešte ťažšie je odhaľovanie pri drogách. Na tie podľa polície nikto neupozorňuje. „Všetci vravia, že sú, ale nikto nechce povedať nič a nikoho konkrétneho,“ vraví riaditeľ polície. Ich držba a predaj sú pritom trestným činom.
„Mnohí rodičia priznávajú, že keď sa na túto tému doma rozprávajú, deti im často odvetia, že to dokážu v meste zohnať,“ priznáva Jankovič.
„Zákon je nastavený tak, že kto drogy konzumoval, nie je postihnuteľný – okrem vodičov a maloletých. Pri deťoch a mládeži je to rovnako ako s alkoholom. Upozorníme rodičov, obec i sociálku. Oni musia konať. Chytiť však treba toho, kto látku drží alebo predáva,“ vysvetľuje Belopotocký. Za jednu až tri dávky drogy pritom hrozí trestná sadzba až do troch rokov.
Pomáha pes, ale je to málo
Ružomberskí policajti vlani odhalili sedem ľudí. Tento rok chytili počas bezpečnostnej akcie zatiaľ jedného človeka, ktorý mal pri sebe viac marihuany. Pomáhajú im pri tom služobné psy, ktorí dokážu pachovú stopu spoľahlivo zachytiť.
„V jednom podniku bol nedávno ohlásený koncert. Pozreli sme si youtube, čo je to za kapelu a už v klipoch bolo vidieť, že fajčia jointy. Tak sme urobili raziu,“ opisuje Roman Jankovič, ako sa dá niekedy prísť k dobrému tipu.
„Zistiť konzumáciu omamných látok je však časovo zložité a finančne nákladné. Je potrebný biologický odber moču a krvi, nasleduje expertíza a znalecké dokazovanie, na ktoré treba čakať,“ približuje priebeh usvedčovania Peter Belopotocký.
„Policajtom by pomohli testery, tak, ako je to v iných krajinách. Okamžite by ho použili a dokázali by v mnohých prípadoch odhaliť niektorú zakázanú látku,“ myslí si Jaroslav Rakučák z Nízkoprahového denného centra pre deti a rodinu RK Prerod.
„V súčasnosti je plánované zaobstaranie a nákup testerov pre potreby dopravnej polície. Okrem samotného zakúpenia zariadení bude potrebné stanoviť pravidlá a spôsob ich používania. V prípade, že sa používanie týchto zariadení v praxi osvedčí, nevylučujeme ich použitie v iných oblastiach činnosti polície,“ odpovedal na našu otázku, kedy poriadková a mestská polícia budú mať k dispozícii legálne a certifikované testery na drogy, tlačový odbor ministerstva vnútra.
Prírodné drogy nahrádza chémia
V spomínanom centre RK Prerod, predtým Pálkovo centrum, už trinásť rokov pracujú s ľuďmi, ktorí to s drogami skúšajú a k závislosti sú blízko.
„Skúsenosti s alkoholom majú už 10 – 11-roční, 12 – 13-roční opisujú prvé kontakty s marihuanou. U Rómov je to neraz ešte nižšie číslo a, bohužiaľ, čoraz viac sa u nich vyskytuje aj pervitín,“ ponúka pohľad do negatívnej štatistiky koordinátor centra Jaroslav Rakučák.
„Podiel THC v marihuane dnes nie je 6 – 8 percent, ako pred pár rokmi, ale 16 – 23 percent. Toto sa vonku predáva a nie je to v poriadku. Napriek tomu to mnohí rodičia deťom tolerujú.“
Veľký problém vidí aj v prieniku chemických látok do drog. Dnes to už nie sú výrobky z rastlín, ale prímes chémie, ktorá ma ďaleko negatívnejšie a rýchlejšie účinky na fyziológiu človeka.
„Mal som chlapca, ktorý si nechal jointa vždy nachystať kamarátovi, no ten mu tam vždy primiešal nejaké chemické opiáty. Pripravoval ho tak na tvrdšie drogy,“ vyťahuje jeden zo stoviek prípadov Rakučák.
Tieto látky je pritom problém aj odhaliť. Testery, ktoré zachytia sedem základných látok, už nestačia.
„My zachytíme v slinných testoch morfín, ale keď sa tých deciek pýtate, tak oni nechcú pustiť informáciu. No vidíme, že sú to kombinácie nejakých látok, o ktorých ani oni ako užívatelia nič nevedia. Vieme však, že mnoho takýchto drog sa k nám dostáva z Poľska,“ opisuje Rakučák.
Dodáva, že ich úlohou nie je robiť výsluch. „My v prvom rade chránime klienta. Ak nám niečo zverí, tak ho chránime a chceme mu pomôcť. Ak ale vieme, že je tam trestný čin, tak to musíme oznamovať. Čo s tým robí polícia, to ja neviem vyhodnotiť.“
Opisuje tiež prípad jedného z podnikov v centre Ružomberka, ktorý je vykričaný medzi mládežou. „Decká tam kolabujú, tie drogy sa tam zjavne vyskytujú, nerozumiem, prečo sa to nedarí zlikvidovať.“
Prevencia je základ
Jaroslav Rakučák pracuje predovšetkým s ľuďmi, ktorí začali s drogami experimentovať. „Začal som, keď prišli za mnou rodičia, že ich syn to skúša s marihuanou. V liečebniach vás odmietnu: nie je diagnostikovaný, nie je závislý, nemajú dôvod vás prijať. Ak ale potrebuje pomôcť, nemáte sa na koho obrátiť. A to je už šikmá plocha,“ vysvetľuje a dodáva, že nevie o nikom na Slovensku, kto by sa tejto téme v tomto štádiu venoval. Preto ho vyhľadávajú aj ľudia mimo Ružomberka.
Hovorí o vlastnom systéme práce, hľadaní cesty, budovaní vzťahu, prekonávaní situácií, ktoré musí klient v budúcnosti zvládnuť, ak sa nechce „pošmyknúť“.
„Práca s takto ohrozeným klientom trvá v závislosti od štádia dva-tri roky. No mal som už aj chlapca, ktorému som sa venoval desať rokov,“ pridáva praktické údaje Rakučák.
Úspešnosť? Niečo sa podarí, niečo nie. Mnohí sa spamätajú, založia si rodinu, fungujú normálne. Sú ale aj takí, ktorí do toho spadnú.
„On musí prehodnotiť svoj život, vymeniť telefónne čísla, prerušiť kontakty, nájsť oporu v rodine a hlavne byť sám rozhodnutý, že chcem prestať. Je to ťažká práca, lebo experimentujúci nemá zlé skúsenosti. Ja mu o nich hovorím, že prídu a budú, ale on ich nemá, a tak mi musí uveriť,“ ponúka pohľad do svojej práce Rakučák.
Prečo do toho ľudia spadnú?
„Nie je čas. Rodičia nemajú čas na deti. To je najzásadnejšia vec, ktorá sa deje. Nemáte čas, nemáte potom vzájomný vzťah, a teda nemáte dôveru. Dôvera je prvá vec, ktorá sa naruší a rozplynie, a to je hlavná príčina,“ konštatuje Rakučák.
Druhý problém vidí v tom, že súčasná generácia nedokáže byť „odpojená“. Je to syndróm. Ľudia musia byť stále online. Potom nevedia komunikovať, sústrediť sa, počúvať a existovať v medziľudských vzťahoch. „Oficiálne sa to volá neschopnosť odpojiť sa,“ vysvetľuje.
V RK Prerod pracujú dvaja ľudia. Len v samotnom Ružomberku pritom majú viac ako sto klientov. Od mesta, ale aj od nového vedenia župy už však dostali prísľub väčšej podpory a personálneho posilnenia.
Štvrtina stredoškolákov konzumuje marihuanu
Angela Almašiova a Katarína Kohútová pracujú na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku. V roku 2017 urobili výskum na všetkých základných a stredných školách v meste, okrem Černovej, ktorá sa odmietla zúčastniť.
Anonymný dotazník vyplnený takmer 2 000 ružomberskými deťmi priniesol dáta o užívaní návykových látok v meste, ktorý zverejnili v publikácii Prehľad užívania a návykových látok u detí a mládeže.
V prípade respondentov zo základných škôl sa s energetickými nápojmi v akejkoľvek frekvencii stretlo 53 percent opýtaných, nasleduje alkohol (27 %), cigarety (11 %) a marihuana (4 %) necelé štyri percentá.
Stredoškoláci konzumujú v rôznych časových frekvenciách energetické nápoje v 65 percentách, no prím hrá alkohol (75 %). Nasledujú cigarety (47 %) a marihuana (23 %).
Podobný prieskum prebiehal aj v roku 2012. Aktuálne čísla sú u študentov základných i stredných škôl pozitívnejšie ako pred siedmimi rokmi – cigarety, alkohol či energetické nápoje užíva menej detí a študentov.
Horšie je to pri konzumácii drog. „U stredoškolákov sa zvýšila konzumácia marihuany, pervitínu, extázy, heroínu a prchavých látok. V prípade extázy išlo o enormný nárast – z 0,6 na 6,7 percenta,“ konštatujú Almašiová s Kohútovou vo svojej rozsiahlej štúdii.
Titulná fotografia – ilustračná snímka. Zdroj: Pixabay.com
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 4/2019.
