Ako trávia Vianoce ružomberskí kňazi?

Kým pre väčšinu ľudí sú Vianoce časom oddychu, duchovní majú práve počas týchto dní najviac práce. Napriek tomu vianočná pohoda nechýba ani na katolíckej a evanjelickej fare či v jezuitskom kláštore.

Dušan Škrabek, rímskokatolícky farár – dekan

Vianočné sviatky, ktoré o niekoľko dní budeme všetci sláviť, ešte stále majú kolor našich pekných tradícií a zvykov, ktoré sa v našich rodinách zachovávajú a dokresľujú vianočnú atmosféru rodinného  domova. Slávenie narodenia Ježiša Krista je tak vsadené do rámca, ktorý je nám vzácny, blízky a zohrieva naše srdcia láskou k novonarodenému Ježišovi ako aj k sebe navzájom.

Aj my na ružomberskej fare budeme vianočné sviatky prežívať vo svetle veľkého tajomstva našej viery, ale rovnako aj s „prizdobením“ tradícií,  ktoré si každý z nás do Ružomberka priniesol. Do farnosti sme tento rok prišli traja noví kňazi a každý jeden z nás má svoju osobnú skúsenosť z prežívania nielen štedrovečernej večere, ale aj zo slávenia vianočných sviatkov ako takých v ich duchovnej podstate. Určite toto všetko prispeje k nášmu vzájomnému obohateniu a milej vianočnej atmosfére počas štedrovečernej večere na našej fare.

Samozrejme, slávenie Vianoc bude pre nás viac o službe veriacim našej farnosti ako o oddychu, čo je pre nás radosťou, že môžeme svojou kňazskou službou poslúžiť iným.

Už niekoľko dní pred vianočnými sviatkami vysluhujeme sviatosť zmierenia, aby prostredníctvom tejto našej krásnej, ale aj zodpovednej služby boli Vianoce v rodinách našej farnosti nielen o bohatom štedrovečernom stole, o oddychu, ale aj o čistom srdci oslobodenom od hriechov. Veľmi si želám a prajem, aby si k štedrovečernému stolu sadli členovia rodiny vo vzájomnej láske a úcte, s pokojom v duši a s očisteným srdcom.

Pred Vianocami navštevujeme aj chorých a nevládnych, ktorí sa už nemôžu zúčastniť svätej omše a zažiť tak nádhernú atmosféru polnočnej svätej omše, pretože im to ich zdravotný stav nedovoľuje.

Počas vianočného obdobia, okrem slávenia svätých omší, ponúkame našim veriacim aj niekoľko ďalších duchovných podujatí – vianočný koncert našej skupiny Kéfas, muzikálovo-divadelné predstavenie mladých našej farnosti, ako aj už tradičný koncert Ľudia ľuďom.

Tieto a ďalšie aktivity pripravujeme a organizujeme za účelom ešte hlbšieho prežívania Vianoc v našej farnosti. Nemal by to byť len čas prepínania programov v telke a častejšieho otvárania dverí chladničky, ale čas, ktorý nás v duchovnom živote posunie ďalej, prehĺbi náš vzťah k Bohu a upevní jednotu a vzájomnú lásku v našich rodinách.

V štedrovečerný večer nás steny farského úradu budú fyzicky deliť od domácností našich veriacich a občanov Ružomberka, ale uisťujem všetkých, že naša úprimná láska k nim, preniknutá Ježišovou láskou, bude prítomná pri každom jednom z nich – v každej rodine, pri každom chorom, nevládnom a trpiacom, pri každom osamotenom a opustenom, pretože všetci naši veriaci a občania Ružomberka sú v našom láskou naplnenom srdci.

Všetkým veriacim a občanom mesta Ružomberok prajem a vyprosujem milostiplné a láskou  naplnené vianočné sviatky.

 

David Bázlik, zborový farár Evanjelickej cirkvi a. v. Ružomberok

Ak by som mal jednou vetou vyjadriť, v čom je pre mňa  adventné a vianočné obdobie výrazne iné ako zvyšok roka, povedal by som, že je o stretnutiach s ľuďmi. Nie že by som sa v priebehu roka s ľuďmi nestretával, ale určite nie tak intenzívne, ako počas Adventu a Vianoc.

Už počas Adventu sú kostoly a cirkevné miestnosti oveľa plnšie ako v priebehu roka. V cirkevnom zbore pulzuje život oveľa intenzívnejšie. V Advente mávame väčšiu ponuku biblického štúdia. V tomto období duchovní absolvujú pomerne veľa návštev v domácnostiach, domovoch dôchodcov a nemocniciach. Mávame pred sviatkami služby Božie so spoveďou a Večerou Pánovou aj v okolitých obciach.

Mnohé stretnutia sú veľmi milé a radostné, ale sú aj stretnutia smutné, kde sa človek usiluje svojho brata či sestru „nainfikovať“ nádejou, ktorú v Bohu  máme. Z tohto pohľadu je toto obdobie bohaté na emócie a radosť, ale občas bohaté aj na vyčerpanie.

Pred Vianocami sa celý cirkevný zbor pripravuje na Štedrý deň a vianočné sviatky. Každá generácia chce prispieť svojou službou alebo programom. Preto  si chtiac-nechtiac pospevujem vianočné piesne už od novembra. A niekedy aj počas leta.

Každý chce na Vianoce niečo dať, obdarovať druhých. Tak to má byť. Veď, napokon, Vianoce sú o jedinom oslávencovi, ktorého by sme mohli a tiež aj mali niečím obdarovať. Na druhej strane, v zbore stále viac zdôrazňujeme, aby sme sa učili v tomto období aj prijímať a získať. Inak nás krátko po Vianociach zaskočí prázdnota. Preto povzbudzujeme ľudí, aby si počas Adventu a vianočných sviatkov prečítali aspoň jednu dobrú knihu.

Keďže som aj v roli manžela a otca troch detí, rodina je pre mňa miesto, kde môžem energiu načerpať. Aj v rodine prežívame adventné očakávanie a vianočnú radosť. Snažíme sa v jeden večer v týždni stretnúť sa ako rodina, spolu sa rozprávať, čítať Bibliu, spievať, zahrať sa i modliť sa.

Máme aj svoju špeciálnu vianočnú rodinnú tradíciu – deti nám každý rok pripravia súkromný vianočný miniprogram. Na ten sa s manželkou veľmi tešíme, vždy nás totiž veľmi pobaví. Veľká veková škála našich detí – od prváka na základnej škole po prváčku na univerzite – sľubuje aj tento rok dobré a kreatívne predstavenie.

Prajem všetkým Ružomberčanom, aby aj tohtoročné Vianoce boli radostné a zmysluplné.

 

Ondrej Gabriš, jezuita

Blížia sa už dvadsiate siedme Vianoce, ktoré budem prežívať medzi jezuitmi. Prešiel som niekoľko komunít na Slovensku, kde sme v kruhu spolubratov prežívali tieto krásne chvíle. Obsah je všade rovnaký, ale v každej komunite je iná atmosféra, ktorá sa odvíja od počtu členov, ich veku alebo poslania.

V ružomberskom kláštore sa posledné chvíle pred zasadnutím k štedrovečernému stolu nesú v znamení čulého ruchu. Niektorí členovia komunity slúžia v kostole, ďalší pomáhajú v kuchyni alebo balia darčeky pre spolubratov, ktorých mená si vytiahli z „čarovného“ klobúka.

Keď nastane čas stíšiť sa, všetci sa stretávame v noviciátnej kaplnke a po chvíli ticha naplní priestor kaplnky radostná modlitba prvých vešpier z Narodenia Pána. Takto duchovne povzbudení odchádzame do jedálne k štedrovečernému stolu, kde už svieti stromček a na stole sú zažaté sviece.

Večeru začíname krátkou modlitbou a príhovorom predstaveného domu. Oplátka, med a cesnak, to je začiatok večere. Potom nasleduje výborná kapustnica a, samozrejme, bez dobrej upravenej ryby by nám čosi chýbalo. Na stôl tiež patria bobaľky s makom a ovocie.

Pri stole nie je ticho, ale počúvame členov komunity, ako slávia Vianoce v rôznych oblastiach Slovenska a Čiech. Taktiež si zaspievame koledy, slovenské aj české. Na záver najmladší člen komunity prináša spod vianočného stromčeka darčeky.

A keď poumývame riady a trocha si oddýchneme, ideme na polnočnú do kostola.

Podobne pokojné a požehnané prežitie týchto posvätných dní praje naša jezuitská komunita aj všetkým Ružomberčanom.

Titulná fotografia – Polnočná omša vo farskom kostole sv. Ondreja. Zdroj – fararuzomberok.sk

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.