Mesiac či dva pred Vianocami nebolo piatku a najmä soboty, kedy by sa niekde vo vidieckom dvore nerobila zabíjačka. Bravčové či hovädzie, hlavne aby bolo čo na sviatočný stôl. A zvyšok do komory na dlhú zimu.
Podobne to bývalo aj vo Švošove. No v posledných rokoch je to s domácim chovom ošípaných či rožného statku čoraz horšie.
„Dnes sa ľuďom nechce starať o statok. Dokonca už ani nejedia tradičné jedlá. Radšej skočia do supermarketu. Aj preto sa teším, že sme takúto obecnú zabíjačku urobili. Nech si starší pripomenú a mladí aspoň vidia, ako to voľakedy na dedinách fungovalo,“ rozhovorí sa tridsiatnik Marek Pompáš, zatiaľ čo na dlhom stole každú chvíľu prechytáva iný zo siedmich nožov, ktoré má nachystané.
Čistí, krája a porciuje mäso. Priamo pred švošovským obecným úradom, kde práve prebieha 3. ročník obecnej zabíjačky. „V obci by som všetkých mäsiarov zrátal na jednej ruke. Ale ani robota tu pre nich nie je. Kravu nechová nikto, prasiat je možno päť,“ vysvetľuje hlavný mäsiar.
Napriek tomu je v sobotu na zabíjačke plno. Mladí postávajú v kamarátskych či rodinných hlúčikoch a pijú teplý punč. Kde-tu vidieť aj čosi tvrdšie.
Najmladšia generácia behá pomedzi stánky so všakovakými čačkami, poniektorí obdivujú krájanie a mletie mäsa z ráno zabitého prasaťa.
Vo Švošove na zabíjačke si na zahriatie robili teplý punč.
Tí, čo už zabíjačky zažili, sú, zdá sa, všetci zapojení do nejakej organizačnej činnosti. „Tešíme sa, že sme niečo také zorganizovali. Nech to mladí vidia. Nepoznajú proces od zavesenia prasaťa cez stečenie z krvi, umytie až po rozrobenie… Nepoznajú ani výrobky, čo sa z prasiatka dajú urobiť. Už to mizne aj z obcí,“ uvažuje pani Anna, zatiaľ čo veľkou žufankou mieša obarovú polievku.
„To je vyvarená bravčová hlava, pridajú sa do toho vnútornosti, neskôr jaternice a jaternicová kaša. A potom už len soľ a korenie. Tradičná obarová polievka,“ ponúka Anna rýchly recept.
A takto vyzerali hotové zabíjačkové dobroty.
Chvíľu pri varení polievky, potom pri mletí mäsa a vzápätí pri pekáčoch, kde prskajú pečúce sa jaternice. Všetko má pod kontrolou a vždy s niekým debatuje. Starosta obce Milan Široň tradíciu obecnej zabíjačky rozbehol pred troma rokmi.
„Pred časom sme v obci obnovili činnosť dobrovoľných hasičov. Neexistovali dvadsať rokov. A toto sme vymysleli ako jednu z činností, ktoré budú robiť. Aby sa stretli ľudia z obce pri spoločnej aktivite,“ vysvetľuje Široň.
Zabíjačky sú zároveň povestnou príležitosťou na podľahnutie alkoholu. „Usporiadatelia dostali pokyn, aby sa držali, nakoľko sme zodpovední za celú akciu. Musia to nejako vydržať,“ usmieva sa pani Anna.
„Je to normálna vec, alkohol k zabíjačke patrí. Ale aj minulý rok všetko dobre dopadlo, nikto tu nechodil po štvornožky. Rovnako to bude aj teraz,“ sľubuje na rozlúčku starosta Široň.
Foto – autor
