Ako sa mesto zafullalo

O chytľavej Jane Andevskej, prezidentovi Jánovi Kuricovi, vplyvnej Kláre Juliane a bábike Barbie v hidžábe. Návrat k minulotýždňovému podujatiu Fullove dni 2019.

Trojdňové, v meste premiérové podujatie, bolo zložené z odborných a historických exkurzov aj ľudovej zábavy. Koniec-koncov, to bol aj zámer autorov, ktorí pripravili podujatie pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku Galérie Ľudovíta Fullu (GĽF).

Snaha zviditeľniť Fullu v meste

Galéria, ktorá tu byť nemala

„V dramaturgii festivalu je všetko obhájiteľné s ohľadom na kontext Fullovej tvorby. Aj RK Jazz Band, ktorý predstavuje kvalitu z Ružomberka, rovnako ako Fulla. Alebo Banda či Vidiek, ktorí sa svojou tvorbou, osobitým, inteligentným, moderným či vtipným spôsobom dotýkajú folklóru. Z neho tiež Fulla vychádzal,“ vysvetlila spoluautorka projektu Fullových dní a riaditeľka oslavujúcej GĽF Zuzana Gažíková, aký bol zámer s programom nového kultúrno-spoločenského podujatia v meste.

Peter Dvorský počas prednášky o histórii GĽF. Foto – Jaroslav Moravčík

Trojdňový festival neoficiálne otvoril známy ružomberský historik Peter Dvorský. Vo svojej prednáške o histórii galérie vytiahol okrem množstva faktografických údajov aj niekoľko – pri jeho prednáškach vždy očakávaných – zaujímavostí.

„S myšlienkou galérie prišla Fullova prvá žena Klára Juliana. Plány boli postaviť ju v Moravanoch nad Váhom, potom Piešťanoch, ale aj Žiline. V dnešnom krajskom meste Fulla dokonca otvoril súkromnú galériu, a keď mala vzniknúť tá „štátna“, zasiahla do toho opäť Fullova žena. Zomrela. A Fulla sa vrátil za sestrami do Ružomberka,“ priblížil Dvorský, akými komplikovanými zhodami náhod sa galéria do mesta vôbec dostala.

„Vtedajšie vedenie mesta nejavilo žiadny záujem o galériu, preto ich v roku 1969 ani nepozvali na jej otvorenie,“ neprestal zorientovaný historik v udivovaní bohatej a pútavej genézy Fullu a jeho galérie v meste.

Viac z prednášky Petra Dvorského si prečítate v aktuálnom, septembrovom vydaní Ružomberského magazínu.

Zamatne

Zuzana Hrušková, ktorá v GĽF pracuje, predstavila počas festivalu krátky autorský film Zamatne. Štyria respondenti, ktorí zažili Ľudovíta Fullu, v ňom v rôznych, viac či menej priamych spomienkach rozprávajú o národnom umelcovi.

„Práca začala z osobných dôvod. Zaujímalo ma, kto všetko Fullu pozná a ako ďaleko možno pri spoznávaní týchto ľudí a Fullu až zájsť. Cez dišputy LEP som spoznala prvých ľudí a odtiaľ sa to dostalo zvedavým pátraním ďalej. Výročie galérie mi len pomohlo urýchliť zámer a proces tvorby,“ priblížila Hrušková, ako sa dopracovala k pamätníkom umelca.

Dva roky takto popri práci a deťoch voľne zbierala materiál. Následná postprodukcia trvala štyri mesiace. Je z toho štrnásťminútový film Zamatne.

„Názov je kombinácia, neologizmus. Niektoré zo spomienok sú matné, niektoré konkrétne. Film som robila bez scenára, bez prípravy tých ľudí. Respondenti naživo a neraz matne spomínali. A zamat je taká delikátna látka, čo dáva charakter nežnosti. Fullove kreslá boli zo zamatu,“ vysvetlila autorka, ako sa dopracovala k názvu filmu.

Prezradila tiež, že je pripravená dokončiť aj ďalšiu verziu. Tentoraz dlhšiu.

„Materiálu mám oveľa viac. Toto je len taká ochutnávka, ale musím sa poradiť s odborníkmi, ako to uchopiť, a určite by som rada pripravila aj druhú, dlhšiu verziu.“

Matúš Lelovský (vľavo), Michaela Bednárová (uprostred), Andrej Kolenčík (vpravo) a kurátorka výstavy Re-konštrukcia bytu Zuzana Gažíková (vpravo dole). V pozadí kravaty s fullovským motívom, ktoré sa dajú kúpiť v galérii. Foto – Peter Kravčák

Bábika Barbie je Fulla

Vo štvrtok uzreli svetlo sveta dve výstavy, ktoré sú šité na mieru galérii aj Ľudovítovi Fullovi. On v priestoroch GĽF nielen vystavoval, ale jedenásť rokov aj žil. Štyria umelci, ktorí sa predtým pracovne nikdy nestretli, sa pokúsili zrekonštruovať priestory jeho súkromného bytu.

„Neexistujú žiadne historické fotografie, ako to vyzeralo. Mali sme len architektonické plány pôdorysu bytu. Jednotlivé miestnosti sú tu naznačené podľa toho pôdorysu. S najväčšou pravdepodobnosťou to takto vyzeralo s priečkami a zariadením,“ opísal základy o ktoré sa štyria autori mohli oprieť jeden z nich – Andrej Kolenčík.

Na starosti mal vizuálnu projekciu, ktorú si tu spolu s celou výstavou môžete pozrieť až do 1. decembra.

Vo videu som urobil fiktívnu Fulla televíziu. Je tam iluzórny Teleshoping, ktorý reklamuje akoby Fulla produkty. Rozmýšľali sme, že čo by on vlastne robil dnes, keby žil. Tak sme to skúsili s tým, že by mal televíziu, vlastné produkty, ktoré symbolizujú kravaty a ponožky s Fullovými motívmi. Navrhla ich Michaela Bednárová,“ vysvetlil Kolenčík a ukázal svoju kravatu i na stene visiace navrhnuté ponožky. Oboje sa reálne dá v galérii kúpiť ako najnovší suvenír.

„Bola to pre nás výzva. Strávili sme tu nejaký čas, spoznávali seba, ale aj galériu. Zaujímavé to je v tom, že budova bola podľa nás v kontraste s jeho osobnosťou. Je to moderna, on tak tiež maľoval, ale tie doplnky, čo tu boli, napríklad koberce, sú celkom iné. Skoro až perzské. Sú to originály, po ktorých chodil, teraz sa po nich môžu prejsť návštevníci,“ priblížil detailnejší, analytickejší pohľad mladých umelcov na Fullu ďalší z tvorcov Matúš Lelovský.

Iluzórna Fulla TV je súčasťou výstavy Re-konštrukcia bytu. Foto – Štefan Ižo.

Hovorí tiež o spojení bábik Barbie a Ľudovíta Fullu. Neuveriteľná súvislosť, ktorú dokázali mladí umelci v tvorbe autora po svojom identifikovať.

„Fulla častou používal motív vidieckej ženy v čiernom. Keď si ten motív bližšie pozriete, pripomína moslimský hidžáb na žene. Presne takto vyzerajú aj bábiky Barbie pre Arabský svet. V moslimsky hovoriacich krajinách sa však nevolajú Barbie, ale Fulla,“ spresní Lelovský, ako dospeli k prepojeniu, ktoré použili vo svojej re-konštrukcii bytu. Hľadajte čierne dekorácie vo vystavených izbách.

Druhou, do 1. decembra otvorenou, výstavou sú fotografické detaily samotnej galérie od študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Fotili interiér aj exteriér galérie. Umelci na neskôr stretli aj na prezentácií svojich diel, kde mali za úlohu predstaviť kreatívu, nápady a myšlienky v 20 obrazoch, pričom na každý mali 20 sekúnd.

Kultúrnou, viac ako vsuvkou, bol vydarený, komorný koncert speváčky a skladateľky Jany Andevskej. Zanechala pozitívnu emóciu a radosť, ktorá z jej melódii a textov dokázala zasiahnuť prítomných.

Na ľudovú nôtu

V Hýrošovom parku čakajú folkloristky na svoje číslo. Obďaleč pódia stoja v kroji, niektoré majú cezeň prehodenú rozmernejšiu mikinu. V piatok sa oproti predošlým Fullovým dňom výraznejšie ochladilo. Program sa z galérie presunul von.

Vystupujúce sa napokon zahriali, posledný deň festivalu otvoril Folklórny súbor Liptáčik a Liptov poriadnou ľudovou nádielkou.

Spočiatku však pred poskromnejšou pospolitosťou. V úvode programu sa do zorného poľa dostávali najmä ľudia zapojení do festivalu, odetí v charakteristickom bielom tričku s logom podujatia. Niektorí diváci do parku priamo nevstúpili, ale dianie sledovali z chodníka.

Piatkové Fullove dni pritiahli rôzne vekové kategórie. Neďaleko zvukárov stojí skupinka starších dám, spytujú sa, ktože to organizuje. Sú presne z tej sorty návštevníkov, ktorí sa na akcii vyskytli neplánovane.

„Prišli sme do mesta osláviť Máriu. Dali sme si vínko, koláčik,“ hovorí Daniela zo Štiavničky. S priateľkami na ulici dostali letáčiky o Fullových dňoch a tak sa presunuli oslavovať do parku.

Ley Skeletonn počas krstu singla k filmu Zamatne. Foto – Štefan Ižo.

Program sa im páči, súbor pod vedením Igora Littvu im ulahodil, folklór majú radi. Ako sa však rozhliadajú po parku, komentujú malú účasť.

„Je to len prvý rok? Možno preto,“ zdôvodňujú. „Keby to bolo na Rovni, všetci vybehnú z panelákov,“ prehodila žartom Zlatka, ktorá priebeh udalosti poctivo dokumentovala na mobil.

Folkloristi prilákali aj mladú mamičku Simonu, ktorá prišla s dvomi ratolesťami. Jedno ešte v kočíku, dcérka Linda stála v závese mamy. Mladá žena kvituje podobné aktivity a myslí si, že by ich privítali viacerí domáci.

Do parku zamierili aj dvojica priateliek Hanka a Hanka. „Super, veľmi sa mi tu páči. Len prišlo málo ľudí. Asi bolo málo reklamy,“ mieni Hanka, ktorá sa o akcii dozvedela náhodou, keď prechádzala okolo. Priateľka mierne oponuje, že propagácie bolo po celom meste dosť.

Aj oni kladne hodnotia ľudovú nôtu. „Súbor chodí na zájazdy, vystupujú v iných mestách. My nemáme až takú šancu ich vidieť, skôr raz za čas. Som veľmi rada, že som na nich natrafila.“

Naše prísediace si majstra Fullu pamätali. „Robila som do šiestej v obchode a keď som šla po deti, pravidelne sme ho stretávali. Vždy chodil elegantný, s modrým motýlikom s bielymi bodkami, klobúkom.“ Charakteristickým bol jeho dlhý kabát, dopĺňa opis zas druhá Anka, ktorá býva presne oproti galérii a má na ňu výhľad ráno, na obed i večer. Jej dcéra so zaťom dostali od svatovcov ako svadobný dar obraz Jánošíka. V pamäti majú aj Fullove dve sestry. Obe ženy sa zhodujú, že fasáda galérie si už pýta obnovu.

Prezident na vidieku

Hlavným koncertným ťahákom bol Vidiek. Foto – Štefan Ižo.

Žienky ostávajú aj na vystúpenie RK Jazz band. Muzikanti v typickom červenom „vohoze“ zahrali klasiky, siahnu aj do aktuálnejšieho repertoára a dajú i bondovku, skladbu Skyfall. Obe Hanky pri koncerte spomínajú, ako voľakedy v meste pravidelne tancovali. Potom odchádzajú. Veru, kto dlhšie sedí bez pohybu, prípadne sa iba kníše do rytmu, začína pociťovať klesajúcu teplotu. Viacerí v dlaniach držia tégliky s čajom alebo vínkom. Tekutiny na zahriatie ponúka neďaleký stánok.

Cez prestávku zabezpečili neplánovanú programovú vsuvku Adrián a Kiko. Chlapci skákali z múrika saltá. Všimol si ich aj moderátor, ktorý k nim podišiel s kameramanom. Akrobatické kúsky sa razom zobrazili na veľkoplošnej obrazovke na pódiu.

Park sa výraznejšie nezapĺňal ani počas nasledovného programu. Svoj krátkometrážny film odpremiérovala Zuzana Hrušková. K snímke vytvoril originálnu hudbu 19-ročný domáci raper Ley Skeleton. Na podujatí pokrstili singel, ktorý môžete počuť vo filme Zamatne, ale predstavil tiež svoju hudobnú tvorbu. Pódium neskôr prevzalo zoskupenie Banda.

Očakávaným ťahúňom bola skupina Vidiek. To už sa ľudí zišlo viac, ale stále by sa mnohí ešte pomestili. Janko Kuric pobavil svojimi tanečnými kreáciami a tradične vtipkoval. V ten večer zvažoval kandidatúru na budúce prezidentské voľby. Ak ho ľudia zvolia za hlavu štátu, inaugurovať by sa nechal v Ružomberku.

Zafullané mesto

Z centra mesta ste v piatok mohli prejsť okolo viacerých ľudí s pomaľovanými tvárami a tetovačkami. Zjavne kývli na výzvu „Zafullajme sa“, čo bola ďalšia z akcií Fullových dní. Stanovište mali na Podhore, kde sa záujemcovia mohli vyhrať s legom či vyfarbiť si veľkoformátové omaľovánky Fullových diel. Trafiť jeho videnie farieb alebo si skúsiť to vlastné.

A presne o to organizátorom išlo. „Zafullať“ Ružomberčanov Fullom.

„Budeme radi, ak Ružomberčania, keď sa ich nabudúce niekto spýta, čo je v meste zaujímavé, tak aby ich v prvých myšlienkach napadli práve galéria, Fulla a jeho dielo, aby vedeli o nich povedať a odporučiť,“ zhrnul ciele iniciátor Fullových dní Róbert Kolár.

Riaditeľka galérie a spoluautorka projektu Fullových dní Zuzana Gažíková. Foto – Jaroslav Moravčík

 

Na bicykli za Fullom. Umelecký festival mal aj svoju fyzicky náročnejšiu tvár. Foto – Jaroslav Moravčík.

 

PechaKucha Night špeciál – umelecká prezentácia obrazov v 20 sekundách v GĽF. Foto – Jaroslav Moravčík

 

Za ideou a realizáciou Fullových dní boli aj Ján Kudlička (vľavo) a Róbert Kolár (vpravo). Foto – Jaroslav Moravčík.

 

Fullove dni sa dostali aj do ulíc mesta. Foto – Jaroslav Moravčík

 

Fullove dni na Podhore. Foto – Jaroslav Moravčík

 

Koncert Jany Andevskej. Foto – Jaroslav Moravčík.

 

V galérii. Foto – Jaroslav Moravčík

 

Kapela Banda v Parku Š. N. Hýroša. Foto – Štefan Ižo.

 

Ružomberský raper Ley Skeletonn (vľavo) počas vystúpenia. Foto – Štefan Ižo

 

Prednáška v galérii. Foto – Jaroslav Moravčík

Autori: Nikola Marhefková, Peter Kravčák

Titulná fotografia – Fullove Dni v Parku Š. N. Hýroša. Foto – Štefan Ižo.

Róbert Kolár ja vydavateľ Ružomberského magazínu.