Ako bol na konci druhej svetovej vojny oslobodený Ružomberok

Oslobodeniu mesta spod nemeckej nadvlády, ku ktorému došlo 5. apríla 1945, predchádzalo presunutie rakvy s telom Andreja Hlinku na neznáme miesto.

Československé a sovietske jednotky dorazili na Liptov začiatkom roku 1945. Oslobodiť Ružomberok plánovali do konca januára. Už čoskoro sa však ukázalo, že nemecké pozície sú stále pevné a oslobodenie Liptova nebude také jednoduché.

„Delostrelecké kasárne boli plne obsadené nemeckým vojskom. Od 5. februára 1945, na základe rozkazu nemeckého vojenského veliteľstva v Ružomberku, sa všetci muži vo veku od 16 do 60 rokov museli povinne zúčastňovať na opevňovacích prácach,“ konštatujú autori Monografie mesta Ružomberok.

Napriek tomu, že Nemci svoje jednotky na Liptove v priebehu februára výrazne posilnili, 3. marca ich československé a sovietske jednotky prekvapili nečakanou ofenzívou a obsadili Liptovský Mikuláš.

Ale ani toto víťazstvo neurýchlilo oslobodenie regiónu – po týždni sa nemeckým oddielom podarilo dobyť Liptovský Mikuláš späť.

Posledná návšteva Alexandra Macha

Nemecké víťazstvo sa snažili využiť predstavitelia slovenského štátu na demonštrovanie svojej sily. V polovici marca 1945 do Ružomberka pricestoval minister vnútra Alexander Mach, ktorý počas niekoľkých dní navštívil viaceré liptovské obce, ako aj samotný Liptovský Mikuláš.

Z neskoršej výpovede vtedajšieho ružomberského kaplána Jozefa Lajoša vyplýva, že práve Mach v spolupráci s ministrom národnej obrany Štefanom Haššíkom a slovenskými dôstojníkmi a vojakmi evakuoval rakvu s telom Andreja Hlinku z ružomberského mauzólea.

Podľa iných informácií Hlinkove telesné pozostatky boli z Ružomberka prenesené do Šaštína ešte začiatkom februára. Kde naozaj skončili, nie je dodnes známe.

Skupina diaľkového prieskumu 1. čs. armádneho zboru v Ľupčianskej doline vo februári 1945. Foto – YouTube

Približne mesiac pred oslobodeným Ružomberka sa v meste nachádzalo asi 700 nemeckých vojakov. V Bielom Potoku to bola ďalšia stovka. Pomerne silné, asi 250-členné oddiely boli aj v Liptovskej Teplej, Nemeckej Ľupči, menšie jednotky aj v ďalších obciach. Na železničnej stanici boli umiestnené protilietadlové delá.

„V priebehu marca nemecké a maďarské jednotky upevňovali a budovali obranné postavenie medzi Mikulášom a Ružomberkom, ale aj na západe, v priestore Ľubochne a Kraľovian,“ uvádza mestská monografia.

Zároveň s opevňovacími prácami Nemci smerom na západ odvážali všetok nepotrebný vojenský materiál. Dôležité technické zariadenia odniesli aj z bavlnárskych závodov, zo Sola aj zo Supry.

Čo však bolo horšie, Nemci do železničných transportov nasadili aj všetkých bojaschopných ružomberských mužov a odviezli ich do Bratislavy, kde sa museli zapojiť do opevňovacích prác. Chýry, že budú nasadení priamo do bojov, sa našťastie nepotvrdili.

Víťazné salvy osloboditeľov pred budovou okresného úradu. Foto – YouTube

Ružomberok oslobodili predpoludním

Posledný veľký útok na Liptovský Mikuláš začali československé a sovietske vojská na konci marca. Na prelome mesiacov sa prudké boje rozpútali aj v okolí Liptovskej Lúžnej a Liptovskej Osady, kde nemecké jednotky napádali sovietski a rumunskí vojaci podporovaní miestnymi partizánmi.

Prelomiť nemeckú líniu v Mikuláši sa podarilo 4. apríla 1945. „3. čs. samostatná brigáda postupovala 5. apríla na Bešeňovú a po zrážkach s nemeckými hliadkami o 10. hodine dorazila na východný okraj Ružomberka. 4. čs. brigáda postupovala k mestu po južnom brehu Váhu spolu so sovietskymi jednotkami,“ opisujú zlomové chvíle autori Monografie mesta Ružomberok.

„Ešte predpoludním sa začal súbežný útok oboch brigád na Ružomberok. Nemecká obrana vzdorovala len krátko, vojaci Wehrmachtu vedúc ústupový boj sa stiahli na západ. Do mesta vstúpili od juhozápadu a severozápadu príslušníci oboch brigád 1. československého armádneho zboru,“ dodávajú autori monografie. V rovnaký deň boli oslobodené aj dve desiatky dolnoliptovských obcí.

Vďaka zamestnancom bavlnárskych závodov a Supry, ktorí zachránili dôležitú časť technického zariadenia skonfiškovaného Nemcami, sa zakrátko podarilo obnoviť výrobu elektrickej energie, ktorou v nasledujúcich týždňoch zásobovali nielen Ružomberok, ale aj Dolný Kubín.

Znakom, že vojnové časy definitívne pominuli, bol koncert, ktorý necelý týždeň po oslobodení v nemocničnom parku odohrala dychová hudba armádneho zboru.

Titulná fotografia – Príchod 1. čs. armádneho zboru do Ružomberka 5. apríla 1945. Foto – YouTube

Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2018.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.