Ružomberčan Martin každoročne prenajme izbu vo vlastnom byte desiatkam celkom neznámych ľudí z celého sveta. Vďaka novému fenoménu Airbnb otvárajú aj Liptáci čoraz častejšie dvere svojich príbytkov cudzím ľuďom.
Airbnb je online služba, akési komunitné trhovisko, ktorá sprostredkúva krátkodobé prenájmy medzi turistami a súkromnými majiteľmi domov a bytov. Často ju ale využívajú aj priváty alebo penzióny.
Vďaka jednoduchému, jasnému a transparentnému systému si turisti dokážu nájsť ubytovanie vo vyhľadávaných lokalitách, často výrazne pod cenovou hladinou hotelov. Hlavným mottom je spolupráca, nediskriminácia a myšlienka, že „všetci ľudia sú dobrí“.
Začiatky ružomberských hostiteľov
Na rozdiel od tradičného, zdieľané ubytovanie vnáša do vzťahu hostiteľ a hosť viac ľudskosti. Airbnb teda nie je len o ubytovaní, ale hlavne o ľudských príbehoch a zážitkoch. O svojich skúsenostiach sa podelili traja z približne päťdesiatky Airbnb hostiteľov v Ružomberku. Rodák Martin, Karolína s liptovskými koreňmi a majiteľka jedného nemenovaného penziónu v meste.
„Ako mladého človeka ma vždy fascinovali nové koncepty a technológie, teda aj zdieľaná ekonomika. Rád využívam aplikácie, ktoré mi uľahčujú a spestrujú život. Airbnb sa tak rýchlo stalo mojím hobby,“ približuje 24-ročný Martin, ktorý zdieľa svoj byt, so všetkým, čo k nemu patrí, od začiatku leta 2017.
„Registračný proces je jednoduchý, nafotíte, pridáte opis, nastavíte všetko potrebné a čakáte na prvých hostí. Neskôr začnete uvažovať aj strategicky a rozmýšľate, koho chcete ubytovávať a ako to chcete docieliť, vytvoriť si svoju cenovú politiku a podobne,“ opisuje začiatky Martin.
Dvadsaťdvaročná Karolína, študentka cestovného ruchu v Bratislave, začala ubytovávať v júni 2016. V tom istom čase túto platformu spoznala na vlastnej koži, keď strávila pár dní v Štokholme. Tento nápad sa jej zapáčil a po dohode s mamou sa rozhodli ponúkať ubytovanie aj ony. Prvotným dôvodom bolo využiť dovtedy nevyužívanú izbu v dome a mať z toho hoci len minimálny finančný obnos.
Na rozdiel od oboch Ružomberčanov, jeden z penziónov v meste takto funguje už viac ako tri roky. „Okrem vlastného webu a Bookingu sme sa rozhodli pre Airbnb, hlavne kvôli osloveniu väčšej skupiny klientov,“ približuje majiteľka pod podmienkou zachovania anonymity.
Slováci či cudzinci? Mladí či starí?
Podľa majiteľa Cestovnej kancelárie (CK) Liptour Bohuša Paloviča sú väčšinovými turistami na Liptove stále domáci Slováci, nasledovaní českými a poľskými dovolenkármi.
Netreba však zabúdať ani na cestovateľov zo vzdialenejších krajín, ktorí objavujú Európu a aj Slovensko. Väčšinou na Liptove hľadajú krásnu prírodu, pestrú ponuku atrakcií i autentickú históriu. Podľa slov troch nami oslovených hostiteľov, turisti reagujú na Ružomberok veľmi pozitívne.
„Mnohí tu prídu práve preto, lebo tu nájdu niečo cez Airbnb. Je to pre nich jasné, rýchle, transparentné a nemusia riešiť nič viac,“ vysvetľuje Martin. Typickými hosťami sú u neho samotári alebo páry, ktoré sa v meste ocitli na poslednú chvíľu. „Ružomberok je skvelý dopravný uzol, často potrebujú niečo narýchlo zohnať na jednu-dve noci. Naopak, milo ma prekvapia mladé páry či partie, ktoré prišli spoznať Ružomberok a okolie. Nestáva sa to často, no o to viac ma to poteší.“
K Martinovi už prišli ľudia z rôznych kútov sveta – USA, Francúzska, Čile či z Veľkej Británie. „Často sú to dobrodruhovia, tzv. backpackeri zo západnej Európy objavujúci tú východnú.“
Typickí hostia u Karolíny sú Poliaci a Česi. „Radi chodia do našich končín, Liptov je u nich veľmi obľúbený. No takisto prichádza dosť Francúzov a Američanov, čomu sa ja osobne veľmi teším. Postupne aj tieto krajiny začínajú vnímať naše malé Slovensko ako zaujímavú destináciu. Paradoxne, Slováci sú u nás doma ojedinelými hosťami.“
Vítanie chlebom i soľou
Urobiť dobrú reklamu Slovensku a pripraviť prijemné prekvapenie pre hostí, ktorí možno nevedia, čo majú od Slovákov čakať. Taký je Martinov recept na pohostinnosť.
Karolína sa snaží hosťom čo najviac vyhovieť a čo najlepšie poradiť. Niektorí hostia sú samostatní, majú svoj plán, prídu sa len osprchovať a vyspať. Iní prídu len tak do neznáma a vtedy prichádza na scénu Karolína: „Realizujem sa v plánovaní ich výletov. Vyhľadávam im spoje, kreslím mapky, podávam všetky potrebné informácie. Navyše, moja mama je skvelá v tom, že ku všetkým hosťom sa správa, akoby boli súčasťou našej rodiny. Niekedy im upečie koláč, inokedy zas požičia čiapku, ak je vonku chladno,“ opisuje pohostinnosť študentka Karolína.
„Ľudia väčšinou prídu s plánom, ako stráviť svoj pobyt, alebo chcú vyslovene len prespať. Takže im väčšinou radím, kde sa dá dobre najesť, kde môžu zájsť do podniku na kávu alebo pivo. Snažím sa ich nasmerovať aj na Vlkolínec,“ konštatuje Martin.
„Vždy sa pýtajú na tradičnú slovenskú reštauráciu, ktorá je však až v Černovej. Niekedy hostia chcú, aby som s nimi išla do nejakého podniku, pretože jedálne a nápojové lístky sú zvyčajne iba v slovenčine. No hlavne prichádzajú kvôli prírode,“ opisuje Karolína.
V penzióne ubytovávajú hostí aj cez iné služby ako Airbnb, no neregistrujú odlišnosti. „My hostí berieme rovnako. Ak majú otázky, snažíme sa ich zodpovedať a poradiť.“ Aj tu prichádzajú slušní, bezproblémoví hostia, či už domáci alebo zahraniční, prevažne mladé a staršie páry či rodiny s deťmi.
Všetci ružomberskí hostitelia sa zhodujú v jednom: zatiaľ sa nestretli s ničím nepríjemným. Samozrejme, niektorí hostia sú menej poriadkumilovní či niektoré národnosti hlučnejšie, ale to k tomu patrí.
Hľadanie minulosti
„Raz ma kontaktoval jeden chlapec z Ameriky, asi v mojom veku, s trochu bizarnou žiadosťou. Jeho praotec pred sto rokmi emigroval z Komjatnej do Ameriky a on sem chcel prísť na pár dní, aby videl rodnú obec jeho praotca a taktiež, aby skúsil vypátrať, či má ešte nejakú žijúcu rodinu na Slovensku,“ spomína Karolína.
Bol veľmi zanietený, slovenské historky sú obrovskou súčasťou ich rodiny. Vedel, čo je to duchna, pirohy a kapustnicu mávajú na každé Vianoce aj napriek tomu, že nikto z nich, okrem praotca, nebol nikdy na Slovensku.
„Tak som kvôli nemu asi týždeň obvolávala občanov s jeho priezviskom žijúcich v Komjatnej, prehrabávala sa v matričných zápisoch, hľadala som nejaké stopy. Keď prišiel, sprevádzala som ho Komjatnou, Ružomberkom, vypytovali sme sa ľudí na jeho rodinu, až nás nakoniec stopy zaviedli do Dolného Kubína, kde sme natrafili na pani, ktorá prednedávnom takisto sprevádzala dvoch amerických pánov, ktorí sa pýtali presne na to isté, na čo ten chlapec,“ popisuje svoj nezvyčajný zážitok Karolína.
Nakoniec zistili, že chlapec z Ameriky a dvaja páni sú rodina, konkrétne boli potomkami brata jeho praotca. Pátranie bolo uzavreté s tým, že žiadnych príbuzných na Slovensku už nemá, všetci odišli žiť do Ameriky.
„No aj napriek tomu bol veľmi vďačný za túto príležitosť a bol nesmierne hrdý na to, že má slovenskú krv. Bola som ohromená a dojatá. Hovorila som si, kiežby sme aj my boli takí hrdí na to, odkiaľ pochádzame,“ rozpráva mladá ubytovateľka.
Klasika či Airbnb?
Prenajímanie svojej nehnuteľnosti je veľký časový záväzok, doplnený čiastočnou stratou súkromia. Airbnb vyžaduje neustálu starostlivosť o hostí, byť k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni a pravidelne po skončení ubytovania upratovať.
V hoteloch existuje istá uniformita, sterilita a neosobnosť. Airbnb dýcha atmosférou. Viete, že je tam niekto zabývaný a to ľudia v poslednej dobe vyhľadávajú – autentickosť a lokálnosť. Kým v hoteloch sa hostia zvyčajne zaregistrujú o 14. hodine a odhlásia sa do desiatej, v rámci Airbnb čas príchodu a odchodu závisí na dohode medzi hosťom a ubytujúcim. Niektorí hostia prichádzajú hneď ráno, iní zas neskoro večer.
Keďže je, podľa slov majiteľky, ich penzión bez recepcie, vytvára to mnohé problémy. „Airbnb cenzuruje kontaktné údaje, kvôli ochrane osobných údajov. Pre nás je však kontakt nesmierne dôležitý. Musíme presne vedieť kedy hosť príde, aby sme ho mohli ubytovať.“
„Myslím, že Airbnb hostiteľstvo využívajú v prvom rade ľudia, ktorým skutočne záleží na ich hosťoch. Základom sú síce dobré recenzie, ale nerobíte to pre ne. Robíte to pre ľudí a kto to nepochopil, nepochopil podstatu Airbnb,“ reflektuje 24-ročný Ružomberčan Martin.
„Nikto predsa nechce dostať zlú recenziu. Hovorí sa: jedna negatívna recenzia sa rovná desiatim pozitívnym,“ prezrádza kuloáre služby Karolína.
Penzión upozorňuje na pozitívne rozdiely medzi Airbnb a populárnym Bookingom. „Na Bookingu nás niekto môže ohodnotiť aj nulou bez akéhokoľvek komentára. Airbnb žiada hodnotenie oboch strán. Hostiteľ tak môže napríklad upozorniť na zle správajúcich sa hostí,“ objasňuje majiteľka ružomberského penziónu.
Skúsenosti a zážitky
Martinovi prinieslo zdieľanie svojej izby do života istú pestrosť, možnosť stretnúť sa s ľuďmi z iných krajín a zdokonaliť sa v empatii. Mať informácie o ich pohľade na aktuálne spoločenské problémy a zároveň sa udržať vo forme v cudzom jazyku. „Ak niekto nad tým uvažuje, mám dobrú radu – choďte do toho! Ale buďte čestní, neklamte a nezavádzajte svojich hostí. Ak sa bojíte, tak skúste vycestovať a ubytovať sa ako hosť vy,“ odporúča Martin.
Karolíne dal Airbnb cenné skúsenosti, ktoré momentálne pretavuje do svojej bakalárskej práce. Práve o Airbnb. Naučilo ju to vedieť si veci naplánovať, organizovať iným voľný čas, čo sa jej môže zísť v budúcom zamestnaní v odvetví cestovného ruchu.
„No hlavne ma naučilo vážiť si, čo tu v okolí máme. Veď sem prichádzajú ľudia až z Ameriky, aby videli tie krásne hory, kúpali sa v termálnych prameňoch, nie každá krajina toto má,“ hrdo opisuje Karolína s liptovskými koreňmi. „Ak máte nevyužívanú izbu u seba doma, je to super príležitosť mať z nej aký-taký úžitok. Avšak, nemajte veľké oči, Ružomberok je stále málo populárny a ceny sa momentálne pohybujú veľmi nízko,“ dopĺňa.
Karolínine slová o popularite potvrdzuje aj Štatistický úrad SR, ktorí eviduje niečo viac ako 400-tisíc prenocovaní v Ružomberku za rok 2017. Pre porovnanie za rovnaký čas bolo v Liptovskom Mikuláši viac ako 1,2 milióna prenocovaní.
Neplatiči alebo zdieľaná ekonomika?
Airbnb, podobne ako „taxislužba“ Uber, má v mnohých krajinách problémy v súvislosti s platením daní a poplatkov. Služba je anonymná, a tak nikto nevie, že práve vy prenajímate svoje priestory. A tak veľa ľudí vo svete za takýto biznis neodvádza daň.
Prevádzovatelia webu uvádzajú, že nie sú zodpovední za dodržiavanie zákonov v jednotlivých krajinách, ale samotní hostitelia, ktorí prenajímajú svoju nehnuteľnosť, musia platiť dane z danej služby. V tomto prípade daň z ubytovania, tzv. miestny poplatok.
Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Región Liptov konštatuje, že tento spôsob ubytovania zatiaľ nie je veľmi rozšírený, no vníma ho ako celoslovenský problém. „Tak, ako všade na Slovensku, aj my na Liptove bojujeme s čiernym ubytovaním. Preto vznikol nástroj, ktorý prispieva k odbúravaniu čiernej ekonomiky aj v našom sektore. Je to Liptov Region Card, ktorá je kartou zliav a zároveň nástrojom vernostného programu v regióne,“ vysvetľuje v tlačovej správe riaditeľka OOCR Región Liptov Darina Bartková.
„To je príklad na zamyslenie, ako sa vlastne pozerať na činnosť, ktorú vykonávate cez Airbnb. Niekto si kúpi štyri byty a prenajíma ich ako ubytovne. Ja zdieľam len jednu izbu vo svojom vlastnom byte. V tom je predsa obrovský rozdiel,“ rozhorčuje sa Martin kritizujúci legislatívne nedostatky.
Karolínin názor je podobný: „Štát zabúda na svojich občanov, nič im neuľahčuje, všade sme zdanení. Vďaka Airbnb si každý vie privyrobiť nejakú čiastku bez zbytočných opletačiek s úradmi. O tom je práve koncept zdieľanej ekonomiky, umožňuje, aby si ľudia pomáhali navzájom a uľahčovali si život. Ak by bolo zavedené povinné platenie, samozrejme, rešpektovala by som to.“
Aj napriek desiatkam poskytovateľov služby Airbnb sa podľa štatistického úradu výber dane za ubytovanie v našom regióne zvyšuje.
Erik Makovický
Autor je absolventom odboru mediamatika a kultúrne dedičstvo na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline.
Titulná fotografia – airbnb.com
