Víťazkami súťaže Vidiecka žena roka sa krátko po sebe stali dve Liptovskorevúčanky. Aj to bol dôvod, prečo sa tohtoročné slávnostné vyhodnotenie spojené s konferenciou Ženy do voza aj do koča konalo v tejto dolnoliptovskej obci.
Súčasťou programu 18. ročníka podujatia boli prednášky Anny Kováčikovej, dlhoročnej predsedníčky poľnohospodárskeho družstva v Liptovských Revúcach, či miestneho prírodovedca Miroslava Sanigu.
Podvečer vyhlásili výsledky súťaže. Tohtoročnými víťazkami sa stali Viera Kršková, Iveta Randziaková, Paulína Köverová a Mária Mezovská.
Sprievodnými akciami boli prezentácia aktivít šikovných žien aj ukážky remesiel.
Nedocenené vidiečanky
Svetový deň vidieckych žien, ktorý pripadá na 15. október, si od roku 2002 vďaka Vidieckemu parlamentu (VIPA) pripomíname aj na Slovensku. Práve pri tejto príležitosti sa udeľuje ocenenie Vidiecka žena – Líderka roka.
Prvý ročník mal len jednu víťazku, neskôr sa organizátori rozhodli súťaž rozčleniť do štyroch kategórii – žena aktivistka, žena politička, žena podnikateľka a žena remeselníčka.
„Slovensko je prevažne vidiecka krajina. Vidiecke ženy si však málokto všíma, je to aj tým, že sú vychovávané v skromnosti, a tak na seba veľmi neupozorňujú. Mrzelo ma to, a tak som si vravela, že s tým musíme niečo urobiť. Veď máme remeselníčky, starostky a poslankyne, ktoré žijú v tej malej regionálnej politike a nedostanú sa veľmi za hranice obce či katastra. Pritom však urobia veľa užitočnej práce, ktorá, žiaľ, často zostáva nepovšimnutá,“ hovorí Mária Behanovská, ktorá sa stala víťazkou prvého ročníka a od roku 2006 je predsedníčkou VIPA.
„Z mesta som sa presťahovala na malú dedinku so 170 obyvateľmi, kde je život iný, je to koncová dedina, ďaleký vidiek, ale keď sa človek presťahuje za osobou, s ktorou chce prežiť celý život, tak neberie do úvahy pohodlie mesta,“ približuje počiatky svojho záujmu o propagáciu dedinského spôsobu života Behanovská.
Postupom času si uvedomila, že je potrebné pripomínať si históriu a uchovávať zvyky a tradície. „Založila som občianske združenie s tým, že vybudujeme náučný chodník, kúpili sme starý dom a rozhodli sa z neho spraviť dedinské múzeum. A tak sa tie aktivity nabaľovali,“ spresňuje.
Prvá
Ženy sa do súťaže nenominujú sami, na ich kvality by mal poukázať niekto iný. Dôležitým ukazovateľom je zameranie ich aktivít na vidiek a snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva.
Z remeselníčok uspejú najmä tie, ktoré sa venujú paličkovaniu, medovnikárstvu, výrobe kraslíc a iným starým remeslám. Pridanou hodnotou je, ak svoju záľubu prezentujú verejne, napríklad formou tvorivých dielní.
V prípade žien – podnikateliek je smerodajné to, že pokračujú v tradičnej výrobe. Významným prínosom je napríklad chov oviec, ktorý zásluhou Anny Kováčikovej napreduje aj v Liptovských Revúcach. Práve ona sa stala držiteľkou ocenenia žena – podnikateľka za rok 2017.
Miestne poľnohospodárske družstvo patrí medzi najväčších chovateľov oviec na Slovensku. Činnosť Kováčikovej viackrát vyzdvihlo ministerstvo pôdohospodárstva i Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK).
„Zastáva aj významné funkcie v ZCHOK a za výrobky z ovčieho mlieka získala mnoho ocenení a diplomov. Aktívne sa zapája aj do života v samotnej obci. Pôsobí aj v rôznych miestnych záujmových organizáciách a má „pod palcom“ nielen poľnohospodárske družstvo, ale aj celý spoločenský a kultúrny život v obci. Je veľmi pracovitá, čestná a úprimná žena, ktorá sa nebojí žiadnych prekážok,“ uviedol VIPA v odôvodnení spred dvoch rokov.
Druhá
O rok neskôr si ocenenie v rámci kategórie žena – politička odniesla Jana Šimová, starostka Liptovských Revúc.
„Bol to pre mňa šok a prekvapenie zároveň, nepočítala som, že po prvom volebnom období dokážem získať ocenenie, ktoré poväčšine udelia ženám pôsobiacim minimálne štyri volebné obdobia,“ zhrnula starostka, ktorá dodnes nevie, kto ju nominoval.
„Je to satisfakcia tej práce, ktorú som robila počas prvého volebného obdobia a nebolo jej málo,“ dodala.
„V novembri 2014 bola zvolená za starostku obce bezkonkurenčne. Za toto krátke obdobie dokázala začať čerpať eurofondy na osvetlenie obce, vybudovanie odpadového hospodárstva s triedením na bio odpad, drobný stavebný a objemný odpad; prestavbu materskej škôlky na 10 bytových jednotiek pre udržanie mladých rodín na vidieku, posilnenie elektrickej siete s vybudovaním novej trafostanice, nové hasičské auto pre dobrovoľníkov HZ, rekonštrukciu a čistenie riečnych korýt proti povodniam,“ píše VIPA, prečo sa cenu rozhodli udeliť práve starostke Šimovej.
„Máloktorej obci sa podarí získať dve ocenenia v priebehu dvoch rokov,“ skonštatovala starostka Šimová.
Vyrába kroje
Medzi šikovné Liptovskorevúčanky jednoznačne patrí aj Františka Macíková, ktorá spolu s inými dolnoliptovskými remeselníkmi spríjemnila tohtoročnú konferenciu prezentáciou svojich výrobkov.
„Počas materskej som začala skúšať rôzne veci, najskôr som háčkovala hračky, neskôr som vyskúšala šité náušnice, potom venčeky na Vianoce alebo ľudové sukničky,“ vymenúva množstvo záujmov 38-ročná Františka.
Časom sa nadchla aj pre šitie miestnych krojov. „Modrotlačové zástery dávam tlačiť v Strážnici v Čechách, pánske košele, ženské oplecká alebo živôtiky šijem zo starého plátna. Väčšinou sa tomu venujem cez zimu. Všetko robím podľa pôvodných krojov, snažím sa, aby boli zachované revúce výšivky a všetko bolo ušité tak, ako má. Zhotovujem aj krojované bábiky,“ približuje ďalšiu záľubu.
VIPA na Slovensku vznikol v roku 2000. Jeho poslaním je presadzovanie zvyšovania kvality života na vidieku a podpora vidieckych iniciatív pri riadení vidieckeho rozvoja.
Titulná fotografia: Tohtoročné víťazky s predsedníčkou VIPA Máriou Behanovskou (prvá sprava) a vlaňajšou víťazkou kategórie žena – politička Janou Šimovou (druhá sprava). Zdroj – vipa.sk
