Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Občas zaspomínam na televízne vysielanie v časoch socializmu. Vládla síce tvrdá cenzúra, pozerať sme mohli iba prvý a druhý program slovenskej a českej televízie, zato okrem politicky ladených relácií sa množstvo snímok nieslo v znamení kultúrneho povznesenia divákov.
Pri uvádzaní inscenácií, chvíľ poézie, programov o literatúre, filme a divadle prispievali k atmosfére chvíle presiaknutej noblesou krásy a povznášania ducha aj vtedajšie televízne hlásateľky. Boli to pekné ženy, vždy decentne upravené, príjemné, s perfektnou znalosťou slovenskej spisovnej normy, vzdelané a múdre. Jednoducho DÁMY. Poznala ich celá Československá republika a aj si ich vážila.
Medzi súčasnou záľahou kotkodákajúcich moderátoriek a moderátorov sa akoby zázrakom ukázala jedna inteligentná, šarmantná, reagujúca s pohotovosťou a vtipom. Adelina je so svojím rozhľadom a schopnosťou uplatniť ho v profesii skvelá.
Národ ju obdivuje a chváli. Možno aj kvôli charakteristickému nosu, anticky až prehnane sklopenému, dodávajúcemu tvári nenapodobiteľný výraz. Jej raťafák poznajú prakticky všetci, bez neho si ju nik nedokáže predstaviť. Vstúpi vám do života, ani sa nenazdáte, ako.
Jednej noci, keď som dlho nemohol zaspať, sa mi snívalo, že som sa ocitol ako divák v operačnej sále na klinike plastickej chirurgie. Predo mnou chrbty lekárov a ich asistentiek a iba na špičkách nôh som zahliadol tvár na stole, ktorú sa chystali pretvárať. Bola to tá národom obdivovaná a vychvaľovaná. Došlo mi, že sa ide chirurgicky upravovať najpopulárnejší nos v celej republike.
V spánku ma zalial pot. Operácia sa nesmie realizovať! Na Adelinin raťafák sú Slováci hrdí skoro ako na svojich hokejistov. Ide predsa o jeden z prvkov národného povedomia, o ktorom sa v parlamente zákulisne rokuje, lebo v najbližšej budúcnosti by mohol byť i súčasťou štátneho znaku.
Trojvršie Tatra Matra, Fatra sa bude údajne korigovať. Prvé a tretie pohorie všeobecná verejnosť ako tak pozná. Ale skoro ani jeden Slovák už nemá šajnu, kde sa nachádza nejaká Matra. (Keby tak vedeli, že Matra je v Maďarsku…). Zato každý, a nielen vlastenec, identifikuje moderátorkin profil s charakteristickou krivkou – a ten si zaslúži namiesto Matry tróniť medzi dvoma spomenutými pahorkami.
Prebudil som sa spotený, v okamihu, keď operatér chytil do ruky skalpel hotový zarezať do všeobecne obdivovaného budúceho piliera symbolu štátnosti. Už som mal obavu, že kvôli zákroku sa svet okolo mňa rozsýpa. Ak by nešlo o sen, ale o realitu, národ by prišiel o svoju identitu, učitelia by prestali učiť, hasiči hasiť, kravy dojiť, dôchodcovia by odmietli brať dôchodky a sledovať televízne seriály.
Zažal som svetlo a studená voda v kúpeľni ma nasmerovala do reality. Budíčkom boli až raňajšie rozhlasové správy. Počúval som veľmi pozorne.
O Adeline ani slova, občania nemusia mať obavy, všetko funguje po starom, ako sú zvyknutí: rozkradnutá krajina, sociálne sa tváriaci politici pchajúci nakradnuté peniaze „poddaných“ do vreciek svojich aj svojich sponzorov, na čele vlády tárajúci „rambo“, ktorý všetko vie, všetko dokáže, jedine on má pravdu a všetkých zachráni, nereptajúci a nepoučiteľný národ donekonečna veriaci sľubom populistov a klamárov, žobrácke mzdy pre poctivo pracujúcich, skorumpovaná justícia neposielajúca za mreže žiadneho z veľkých zlodejov, a tak sa každý z nich vyškiera dúfajúcim v spravodlivosť do tváre, masmédiá cielene škandalizujúce a obracajúce na posmech hlavne čestných a statočne žijúcich občanov, devastovaná príroda, opití a vyrevujúci športoví fanúšikovia, neprispôsobivá menšina nerešpektujúca zákony, ničiaca životné prostredie, terorizujúca väčšinu, z ktorej peňazí žije, nadaní a múdri mladí ľudia odchádzajúci do zahraničia, krachujúce zdravotníctvo s chorým obyvateľstvom na krku, „zrichtované“ školstvo, supermarkety predávajúce tovary určené v iných krajinách na skládku odpadu…
Vydýchol som si. Hlavne, že dianie na klinike plastickej chirurgie bol sen a Adelinin raťafák nezmenil svoj tvar. Čiže realita pretrváva stále rovnaká.
Ešteže tak.
P. S.: Vyzerá to, že národu rezignujúcemu na okrádanie a valcovanie, tým pár Slovákom, ktorí po päťdesiatich-šesťdesiatich rokoch ešte budú pod Tatrami žiť, zostane z krajiny bohatej na prírodné a kultúrnohistorické pamiatky a z národného majetku stáročia zhromažďovaného predkami už asi iba ten raťafák v znaku a dvojnásobný kríž.
Vyšlo v zbierke Iba tak IV. (2013).
Ilustračná fotografia – Pixabay
